Akcie švajčiarskej banky Credit Suisse sú ako na hojdačke. Jeden deň ich ťahá nadol totálna panika a nasleduje ich aj zvyšok európskeho bankového sektora, na druhý deň je zas všetko zdanlivo v poriadku.
Turbulencie však prichádzajú aj spoza Atlantiku. Čo sa to vlastne na bankovom trhu deje? Spýtali sme sa jedného z najpovolanejších ľudí, niekdajšieho šéfa českej pobočky Raiffeisenbank a zakladajúceho partnera poradenskej investičnej spoločnosti EnCor Wealth Management Lubora Žalmana.
Vo veľkom rozhovore pre Forbes.cz sa zamýšľa nad čerstvou krízou švajčiarskeho finančného giganta, nad nedávnym kolapsom hneď troch amerických bánk a tiež nad rozdielnym fungovaním európskeho a amerického bankového trhu.
Škandál? Nová tradícia
Je to len náhoda, že ďalšia vlna paniky okolo Credit Suisse prišla krátko po kolapse troch amerických bánk? A čo je vlastne dnes hlavným problémom, ktorý si so sebou nesie táto kontroverzná švajčiarska banka?
Začnem tým problémom, pretože všetky čiastkové problémy Credit Suisse majú spoločného menovateľa: zlé vedenie. Chýb, ktorých sa dopustil bývalý manažment, je neúrekom, ale v zásade sú dvojaké.
Prvý druh chýb spočíval vo veľmi neopatrnom požičiavaní peňazí. Do histórie sa už zapísala napríklad investícia do podvodnej schémy Greensill Capital a nemenej riziková investícia do fondu Archegos Capital.
V tom prvom príklade banka veľkosti Credit Suisse nedokázala odhaliť, že ide o podvod, a tým, že ponúkala dlhopisy tejto firmy, pripravila svojich klientov o tri miliardy dolárov.
Dodnes sa mi zastavuje rozum nad tým, ako môže niekto urobiť takú základnú chybu pri požičiavaní peňazí.
To je pri banke, pri ktorej sa potichu predpokladá špičkové riadenie rizika, absolútne neprijateľné.
Archegos bol pre zmenu americký hedžový fond, ktorému sa stali osudné rizikové akciové stávky, na ktoré využíval prostriedky od popredných investičných bánk.
Jednou zo spoločností, ktorá poskytla fondu podobné služby, bola práve Credit Suisse. Švajčiarska banka musela kvôli tomu nakoniec odpísať 4,4 miliardy švajčiarskych frankov (4,5 miliardy eur).
Dodnes sa mi zastavuje rozum nad tým, ako môže niekto urobiť takú základnú chybu pri požičiavaní peňazí. To je predsa základné bankové riziko.
V každom prípade, keď si porovnáte regulačné prehrešky Credit Suisse a jej hlavných konkurentov, ako sú napríklad UBS, LGT alebo Julius Baer, všetkým sa z času na čas nejaký pritrafí.
Rozdielom je však to, že konkurenčné banky majú podobný škanál tak raz za desať rokov, kým pri Credit Suisse sa z toho stala tradícia, ktorá nastane dvakrát do roka.
Načasovanie problémov švajčiarskej banky Credit Suisse nie je náhodné, myslí si popredný český investor Lubor Žalman. Foto: Michael Tomeš
Bohužiaľ, nejde len o postupnú stratu regulácie. Každé takéto zlyhanie so sebou prináša aj obrovské straty, napríklad v Amerike banka prišla o miliardy dolárov.
Keď urobí chybu banka v Česku, príde bankový dozor a vypíše jej pokutu napríklad na päť miliónov korún. V Spojených štátoch môže taká pokuta začínať päťkou, ale z piatich miliónov sa razom stane päť miliárd. A to pocíti aj taký gigant ako je Credit Suisse.
Problémov je viacero
A to sú všetky hlavné faktory, ktoré prispeli k problémom Credit Suisse?
Je tu ešte jeden. Najväčšie švajčiarske banky, ktoré boli kedysi tri a dnes zostali len dve, mali vždy jednu veľkú ambíciu: robiť globálne investičné bankovníctvo.
Lenže sa im to nikdy veľmi nedarilo. Ako na sínusoide najprv niečo skúsili, nefungovalo to, zatvorili to, potom niečo nové kúpili… V prípade Credit Suisse to bola americká investičná banka First Boston, takže k problémom, ktoré mala banka sama o sebe, sa pridali ešte problémy tejto druhej banky.
Vráťme sa ešte k tomu načasovaniu problémov, v ktorých sa banka ocitla a k tomu, či je to náhoda.
Načasovanie nie je náhodné, ale nejde o jedinú udalosť, ktorá by spustila tento domino efekt. Je to vlastne tak trocha smola, pretože sa stretlo viacero nepríjemných vecí naraz a súčasné vedenie banky sa ocitlo v nezávideniahodnej situácii.
Musí zachraňovať situáciu pred požiarom, ktorý môže čoskoro vypuknúť, no zároveň hasiť ohniská, ktoré založili ešte ich predchodcovia. Problémom je aj to, že sa banka teraz nachádza uprostred reštrukturalizácie a má nové vedenie.
Do toho sa staré problémy spojili s odlivom depozít, pádom cien akcií a v tejto situácii prišiel najväčší akcionár, teda Saudi National Bank, s oznámením, že už nebude viac dávať banke ďalší kapitál na krytie jej strát.
Švajčiarsko nenechá padnúť banku, ktorá má meno tejto krajiny vo svojom názve.
Je otázne, za akých podmienok má Credit Suisse sľúbenú finančnú injekciu od štátu. Každá z týchto udalostí by sama o sebe krízu nespôsobila, ale stačila mierna rozbuška, ktorá s ich problémami ani nijako nesúvisí, a všetko môže byť zrazu inak.
Tá rozbuška prišla ešte pred oznámením Saudov, a to v podobe pádu troch amerických bánk. Americké bankové turbulencie síce nemajú na európske bankovníctvo žiadny vplyv, ale ako signál to stačilo.
Je to ako s pádom dopravného lietadla. To sa nikdy nezrúti z jediného dôvodu: má priveľa bezpečnostných poistiek. Keď sa však stretne viacero faktorov, nešťastie je na svete.
FOTO: TASR, AP
Švajčiarska banka prežíva škandály aj dvakrát do roka, kým pri iných bankách sú pochybenia skôr výnimkou, než pravidlom. Foto: TASR/AP
Nakoniec sa aj tak ukázalo, že zvíťazila panika a Švajčiarsko nenechá padnúť banku, ktorá má meno tejto krajiny vo svojom názve.
Ani ja – a trúfam si povedať, že ani nikto iný – nepozná detaily tejto dohody a je len otázkou, za akých podmienok má Credit Suisse prisľúbenú finančnú injekciu.
Je možné, že švajčiarska centrálna banka sa stane jej akcionárom. Credit Suisse sa pravdepodobne bude musieť zmenšiť alebo rozdeliť.
Banke klepli po prstoch až Američania
Dokážem si predstaviť, že opakovane zlyhali kontrolné mechanizmy na strane banky. Ale prečo nezabrala ani čoraz prísnejšia regulácia zo strany štátu?
Banková regulácia nedokáže nikdy predchádzať zlému rozhodnutiu v bežnej bankovej činnosti. Naopak, myslím si, že nastavené regulácie fungujú celkom dobre.
Regulátor je tu na to, aby vám výrazne vymedzil ihrisko a to, čo si už banka robí v rámci tohto ihriska, je už výlučne na nej.
Neznamená to však, že nikdy žiadna banka nepadne a že naopak to, že občas nejaká zlá zmizne z trhu, je len a len dobré. Napokon, negatívny vývoj v prípade Credit Suisse bol postupný.
Dlhé roky sa vedelo, že by potrebovala zlepšiť vedenie. Je to opačná trajektória, než na akej sa ocitla podobne problémová Deutsche Bank, ktorá si už prešla niekoľkoročnou ozdravnou reštrukturalizáciou.
Čo možno tak celkom nechápem je, ako mohlo pod dohľadom švajčiarskeho regulátora dôjsť v banke k toľkým škandálom spojeným s praním špinavých peňazí. Myslím, že nakoniec banke klepli po prstoch až Američania.
Aký pravdepodobný je vôbec pád takto veľkej systémovej banky?
Štát vždy systémovo významné banky podrží, no zároveň nad nimi vykonáva prostredníctvom regulátora prísnejší dozor. Banky, pri ktorých by mohol ich pád spôsobiť systémový kolaps, musia mať viac kapitálu, ktorý im slúži ako nárazník.
Táto prísnosť sa taktiež prenáša na akcionárov, ktorých Credit Suisse riadne vytrestala. V roku 2007 mali akcie banky hodnotu takmer 80 švajčiarskych frankov za akciu, pričom aj po súčasnom rýchlom zotavení je to len niečo cez dva franky.
Regulátor tak vlastne nepriamo trestá akcionárov za to, že nedohliadali na vedenie banky. A to je úplne v poriadku.
V prípade, že by švajčiarska centrálna banka nesľúbila Credit Suisse 50 miliárd švajčiarskych frankov, odštartovalo by to v Európe nejakú hlbšiu bankovú krízu?
Myslím si, že nie a dôvod je pomerne jednoduchý. Keď sa pozriete do bilancie Credit Suisse, nemá vydané žiadne významné množstvo dlhopisov, aby to malo nejaký systémový dopad.
Aj keby všetky jej dlhopisy kúpili európske banky, čo by sa určite nestalo, a aj keby ich švajčiarska centrálna banka nepodporila, nestačilo by to na skutočnú krízu v európskom bankovom sektore.
Na ďalšiu krízu sa musia naplniť tri podmienky
Zamedzila ďalšej investícii akcionára Saudi National Bank tamojšia regulácia, alebo už len nechceli viac riskovať?
Neviem, ako presne funguje banková regulácia v saudskoarabskom svete, ale medzi investormi existuje jedno príslovie: „Nehádž dobré peniaze po tých zlých.“
Možno sa spätne ukáže, že teraz bola z pohľadu špekulantov najlepšia príležitosť na nákup akcií Credit Suisse, ale ako investor, ktorý už má aj tak dosť veľkú expozíciu voči tejto banke, ju nechcete ešte viac znásobiť. Zvýšili by ste tým koncentráciu na jedinej investícii.
Mohol by sa v Európe opakovať rovnaký scenár, aký postihol americké banky Silvergate Bank, Signature Bank a Silicon Valley Bank?
Nemohol, pretože v Európe sa nenaplnili tri podmienky, ktoré americkú krízu umožnili. Po prvé: európska regulácia je prísnejšia a nedovolí to, čo sa udialo v prípade zmieňovaných amerických bánk.
Po druhé: v Európe nie sú takto špecializované banky. Máme tu banky zamerané na špecifickú kategóriu, ale tie kategórie sú široké, napríklad sa sústreďujú na malé a stredné firmy alebo na privátnu klientelu.
Kryptomenový biznis alebo startupy, ako v prípade Silicon Valley Bank, predstavujú naopak nesmierne úzku špecifikáciu, ktorú v Európe žiadna banka nemá.
Startupy sú zrazu vyhladnuté a začínajú siahať po depozitoch. Depozitoch, ktoré majú koncentrované v jedinej banke, čo je z nášho európskeho pohľadu šialenstvo.
Potom stačí, aby sa týmto dvom odvetviam prestalo dariť. Absencia regulácie dovolila americkým bankám kumulovať straty z držania štátnych dlhopisov.
Startupy nie sú schopné robiť žiaden fundraising, investori sa už nepredháňajú, kto im dá viac, ale vyberajú si, do koho vôbec zainvestujú a koho nechajú padnúť.
Startupy sú zrazu vyhladnuté a začínajú siahať po depozitoch. Depozitoch, ktoré majú koncentrované v jedinej banke, čo je z nášho európskeho pohľadu šialenstvo. A odtiaľ bol už len krôčik k bankovému runu.
Napokon, tretím rozdielom je regulácia likvidity bánk v Európskej únii. Jej absencia dovolila americkým bankám kumulovať straty z držania štátnych dlhopisov.
Ako presne tento mechanizmus funguje?
Keď kúpite dlhopis, môžete ho účtovať dvoma spôsobmi. Prvý sa volá HTM, held to maturity portfolio. To je bežná prax aj v Európe – v Raiffeisenbank sme ho bežne používali.
Sú to dlhopisy, o ktorých vieme, že ich nebudeme predávať, ani s nimi obchodovať a budeme ich držať až do splatnosti. Účtujú sa špecifickým spôsobom, pri ktorom je dôležité, že sa do neho nepremieta aktuálna trhová cena.
Existuje však ešte druhé portfólio dlhopisov, o ktorých poviete, že ich možno budete držať, ale tiež je možné, že ich budete predávať a zase kupovať. Tie musíte oceňovať trhovou cenou.
Zaujímalo by ma, ako to tí Američania v praxi robia. Ako dokážu počas víkendu zatvoriť banku, zriadiť novú, previesť tam vklady, dať záruku na všetky vklady, vrátane tých, ktoré nie sú zo zákona poistené, a v pondelok ráno otvárať s tým, že problém je vyriešený.
K čomu došlo? Pred zhruba rokom a pol alebo dvoma rokmi začali stúpať úrokové sadzby. Keď stúpajú úrokové sadzby, ceny dlhopisov klesajú. Teda, presnejšie, klesajú ceny dlhopisov, ktoré už sú na trhu, pretože nové majú vyšší výnos.
Aby to tie staré investorovi vykompenzovali, musia sa obchodovať pod emisným kurzom. Ale keď už také dlhopisy vo svojom portfóliu držím, môže dôjsť k dvom udalostiam.
Pokiaľ sa nachádzajú v tom druhom, kde ich preceňuje trhová hodnota, poklesnú na cene a ja musím okamžite vykázať stratu. Keď ich mám v tom pvom, tak sa nič nedeje.
Teda, takmer nič. Ono predsa len tú stratu rozpúšťam rok čo rok tým, že mám nižší výnos.
A ako tomu bolo v prípade Silicon Valley Bank?
Začali jej odchádzať vklady a musela siahnuť na portfólio, ktoré bolo pôvodne navrhnuté na držanie až do splatnosti štátnych dlhopisov.
Tie teraz banka musela predať za trhovú cenu, takže v jednom okamihu v účtovníctve vykázala obrovskú stratu. A taká veľká strata sa odráta od kapitálu.
Keď banka nemá kapitál, nemôže ďalej podnikať. Oni sa to pokúsili ešte minulý štvrtok a piatok (9. – 10. 3.) vyriešiť bleskovým navýšením kapitálu prostredníctvom emisie nových akcií, ale to sa im nepodarilo a cez víkend už bola banka v likvidácii.
Zaujímalo by ma, ako to tí Američania v praxi robia. Ako dokážu počas víkendu zatvoriť banku, zriadiť novú, previesť tam vklady, dať záruku na všetky vklady, vrátane tých, ktoré nie sú zo zákona poistené, a v pondelok ráno otvárať s tým, že problém je vyriešený.
To sa mi už asi nepošťastí. Možno sa na to pozriem v nejakom filme…
Pád Silicon Valley Bank spôsobil lavínu nepokoja, na ktorú aj európske trhy zareagovali prudkým poklesom. Foto: Unsplash
Ale ako som už hovoril, rozdiel oproti Európe spočíva aj v absencii takto úzko špecializovaných bánk s klientmi len z jedného odvetvia. Máte napríkad stavebníctvo, ktorému sa práve nedarí, ale na druhej strane je energetika a tá si nemôže sťažovať.
Na niečom zarobíte viac, ako ste si mysleli, na niečom možno prídete o peniaze, ale v priemere ako banka zarábate peniaze.
Zároveň tu máme reguláciu, ktorá stráži likviditu bánk a neuznáva štátne dlhopisy, ktoré sú v portóliu držané až do splatnosti ako likvidné aktívum. Banky sú teda nútené držať omnoho väčšiu časť dlhopisov v portfóliu určenom na obchodovanie a každý deň musia prehodnocovať trhovú cenu.
Straty, ktoré vykázali, rozpúšťajú každý deň. Preto tu nemôže vzniknúť rovnaký problém ako v USA – alebo bude len marginálny.
Navyše to banky núti, aby riadili riziko pohybu úrokových sadzieb pomocou nástrojov, ktoré sa volajú úrokové swapy. Tie robia všetky európske banky, vrátane tých našich, na ktoré dohliada národná banka.
Na pád Credit Suisse sme všetci pripravení
Myslíte si, že dopad kolapsu troch amerických bánk a ťažkostí Credit Suisse bude mať dlhodobejší vplyv?
Myslím si, že to je marginálne, najmä pre Európu. Nedokážem si veľmi predstaviť, že by nejaká európska banka požičiavala malým a stredným bankám v Spojených štátoch amerických.
Čo sa týka Credit Suisse, pády bánk sú nebezpečné vtedy, keď sú nečakané a rýchle, lenže Credit Suisse rieši svoje problémy už roky a navyše o tom všetci vedia.
Preto si myslím, že sme na to všetci pripravení. Objem ich štátnych dlhopisov na medzibankovom trhu je príliš malý na to, aby to ovplyvnilo európsky bankový sektor.
Bude podľa vás americká centrálna banka napriek posledným udalostiam pokračovať v agresívnej protiinflačnej politike a prudkom zvyšovaní úrokových sadzieb?
To je takzvaná „otázka za miliardu“. Pokiaľ správne uhádnete odpoveď, môžete zarobiť obrovské peniaze. Môj osobný názor je, že zvyšovanie bude pokračovať ako na strane Fedu, tak aj na strane Európskej centrálnej banky, ktorá to napokon potvrdila zvýšením sadzby o pol percenta.
Vo svetle týchto udalostí už ďalšie zvyšovanie nemusí byť také rýchle. Inflácia tu však stále je a nevyzerá to ako dočasný fenomén.
Centrálne banky budú musieť proti nej bojovať a deficity štátnych rozpočtov ju len priživujú. O to viac budú musieť centrálne banky zvyšovať sadzbu, aby sa s tým vyrovnali.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je redaktor Forbes Česko Karel Wolf.
