Názov diela je „Joconde Nue“ a „Monna Vanna“ a francúzski vedci teraz usilovne študujú uhlíkom kreslenú skicu nahej ženy s tvárou podobnou slávnej Mona Lise, najznámejšiemu portrétu na svete, ktorý je vystavený v parížskom múzeu Louvre. Veria totiž, že skicu, aspoň čiastočne, kreslil Leonardo Da Vinci.
Už mesiac obraz posudzujú v Paríži v Centre pre výskum a reštaurovanie francúzskych múzeí. Experti zaujali stanovisko, že postava môže byť nahou skicou Mony Lisy, ktorá vznikla tesne pred tým, ako Leonardo namaľoval ikonický portrét.
Myslia si aj to, že kresba Joconde Nue, o ktorej sa doteraz domnievali, že ju nakreslil jeden z Leonardových žiakov, bola „aspoň čiastočne“ dielom samotného talianskeho majstra.
Nahá Mona Lisa mohla byť skicou nakreslenou predtým, ako vznikol najznámejší zo všetkých portrétov sveta. Reprodukcia: Musée Condé
„Šrafovanie v hornej časti kresby blízko hlavy kreslil pravák,“ vysvetlil odborník na uchovávanie umeleckých diel Bruno Mottin denníku Le Parisien. „Leonardo maľoval ľavou rukou.”
Dielo, ktoré je preukázateľne originálom z Leonardovho ateliéru a nie iba jednou zo zhruba 20 kópií, ktoré na svete existujú, sa viac ako 150 rokov nachádzalo v múzeu Condé v meste Chantilly, severne od Paríža. A to odkedy ho za 7-tisíc frankov v roku 1862 kúpil Vojvoda z Aumale.
„Kvalita vyobrazenia tváre a rúk je skutočne pozoruhodná,“ povedal kurátor Mathieu Deldicque agentúre AFP. „Nie je to len tak nejaká kópia.“ Povedal aj to, že kresba vznikla „paralelne“ s Monou Lisou, ktorú Leonardo namaľoval ku koncu svojho života okolo roku 1503, a že kresba bola zrejme prípravou na olejomaľbu.
Aj keď kresba sa od maľby v mnohom líši, odborníci poznamenali, že torzo a ruky sú takmer identické a pri oboch dielach identifikovali aj podobný záhadný úsmev, ktorý je na obidvoch obrazoch rovnako veľký. Na skici našli prepichnuté otvory, čo môže svedčiť o tom, že mohla byť použitá ako pozadie pre náčrt samotnej maľby.
Príbeh Mony Lisy, uvádza múzeum v Louvri, je tak aj naďalej zahalený rúškom tajomstva. „Jedným z aspektov, ktoré sú stále nejasné, je presná identita osoby na obraze, ktorá si portrét objednala, ale aj to, ako dlho Leonardo na obraze pracoval, ako dlho si ho nechával, a ako sa obraz dostal do francúzskej kráľovskej zbierky,“ uvádza múzeum na svoje webstránke.
Práca na portréte začala okolo roku 1503 vo Florencii a odborníci veria, že je na ňom vyobrazená Lisa Gherardini, manželka florentského obchodníka s látkami menom Francesco del Giocondo – odtiaľ pochádza aj alternatívny názov diela „La Gioconda“. Zdá sa, že Leonardo si obraz vzal do Francúzska a neodovzdal ho osobe, ktorá si ho objednala.
Kurátori z Louvru dúfajú, že odpovede na všetky záhady okolo eroticky ladeného dvojníka najznámejšieho obrazu na svete nájdu načas ešte pred začiatkom osláv 500-tého výročia Leonardovej smrti v roku 2019. Obraz nebude vystavený skôr, ako sa výskum ukončí.
Autorka Cecilia Rodriguez píše pre Forbes.com o európskych záležitostiach.
