Zaujíma vás, ako bude vyzerať budúcnosť bez hotovosti? Aké smart riešenia sú využiteľné v mestách a ako inovácie menia zdravotníctvo? Online podujatie Forbes Technológie prinieslo už po siedmykrát zaujímavý pohľad na technologické novinky a trendy. Prinášame vám prehľad myšlienok o budúcnosti a technologickom vývoji, ktoré zazneli v štvrtok 8. októbra v Zážitkovom centre vedy Aurelium. Mnohé z nich vám priblížia, čo nás pravdepodobne už o niekoľko rokov čaká.
O budúcnosti umelej inteligencie
„Umelá inteligencia ešte nie je tam, kde by mohla byť. No aspoň máme čas na prípravu, aby v budúcnosti bola pre nás ešte väčším prínosom. Je to nástroj, ktorý posunie ľudstvo ďalej, a prostredníctvom nej budeme objavovať nové veci, ktorým dnes nerozumieme,“ povedal Michal Valko, expert na strojové učenie zo spoločnosti DeepMind.
Jedným z najväčších cieľov v ich oblasti je vytvoriť umelú všeobecnú inteligenciu, teda systém so všeobecnými kognitívnymi schopnosťami človeka. V takom prípade by bola schopná nachádzať riešenia úloh, pre ktoré nebola naprogramovaná, či riešenia nových problémov, s ktorými sa nikdy nestretla. „To je skoro až sci-fi. Dnes sa však už snažíme o to, aby jeden algoritmus dokázal riešiť čo najviac problémov,“ vysvetlil Valko.
Počítačový second hand. Slovenská firma vystavala svoj biznis model
na ekologickej renovácii techniky
A v akých oblastiach či sektoroch bude mať využitie umelej inteligencie najväčší potenciál? Podľa neho jednoznačne v medicíne, napríklad v oblasti pochopenia niektorých chorôb či vývoja nových liekov. „Tieto veci trvajú veľmi dlhý čas, ale práve vďaka umelej inteligencii môžeme ich vývoj urýchliť,“ hovorí.
O budúcnosti bez hotovosti
Digitálne platby zaznamenávajú rapídny nárast a vo veľa ohľadoch sú pre nás bezpochyby pohodlnejšie. Ako sa tomu prispôsobuje biznis? „Online nakupovanie potravín v najbližších rokoch určite vzrastie. A keďže ľudia v tomto sektore kupujú zväčša rovnaké veci pravidelne, my im dokážeme automaticky pripraviť ich nákupné zoznamy, oni to len následne potvrdia a zrealizujú platbu kartou. Nemusia robiť nič ďalšie. Ich potraviny im prídu priamo domov,“ hovorí Richard Labaš, CEO spoločnosti Flowy.
A čo obchody bez pokladní, v ktorých by ľudia nakupovali bez zastavenia? „Verím, že väčšina nákupov budúcnosti sa bude diať online a do obchodov nebudeme chodiť nakupovať, skôr sa tam budeme chodiť pozerať na novinky a rozprávať sa o nich. Budúcnosť retailu sa podobá skôr galériám,“ dodáva Labaš, ktorého spoločnosť má priniesť maloobchodníkom zjednodušenie a zefektívnenie procesov, od tých skladových až po pokladničné.
Michal Valko (vpravo), expert na strojové učenie zo spoločnosti DeepMind, hovoril o umelej inteligencii. Foto: Marek Mucha
A ďalšia veľká vec v oblasti manažovania peňazí? Podľa Karol Sadaja, country managera spoločnosti Revolut, ktorá ponúka bankové služby, pôjde o globálny transfer peňazí. „Je stále zložité poslať peniaze napríklad priateľom v USA či Ázii, ale to sa čoskoro zmení, najmä pri mikroplatbách,“ hovorí.
O technológiách v rámci smart cities a smart working
„Smart vnímane ako prepojenie udržateľnosti, platformizácie, zdieľanej ekonomiky a toho, ako sa mení práca a jej charakter,“ povedal Radoslav Mizera, spoluzakladateľ a CIO spoločnosti Solved, ktorá cez digitálnu platformu radí firmám, štátom či mestám po celom svete v oblasti udržateľnosti, energetiky a inovácií. Z ktorých „smart cities“ si podľa neho môže brať príklad Bratislava? Do zoznamu by zaradil Amsterdam, Kodaň či Helsinki.
„Ak sa pozeráme na riadenie, tak sú našou inšpiráciou určite fínske mestá, ktoré vnímajú mestá ako službu. Ich vedúci pracovníci sedia priamo v kampuse univerzít a sú veľmi úzko prepojení s inovačným sektorom, ktorý je kľúčový,“ doplnila Petra Dzurovčinová, CIO Bratislavy. Jeden z možných scenárov budúcnosti smart dopravy je podľa nej jedna aplikácia, ktorá spojí všetky mestské a súkromné služby. „Nie je to úplné sci-fi, ale záleží na tom, ako sa k tomu postaví trh a ako sa budeme vyvíjať my v meste,“ povedala.
Nové obchody Amazonu cenami útočia na diskonty ako Lidl.
A využívajú smart nákupné vozíky
Nemenej zaujímavou témou je oblasť smart working. Marek Plavčan, Product Manager HB Reavis, hovorí, že sa mení to, čo ľudia čakajú od svojho zamestnávateľa aj od práce vo všeobecnosti. „Fyzické miesta a budovy už nemajú len účel, aby som tam prišiel a pracoval tam, ale slúžia aj na to, že sa stretávam s kolegami a prebieha medzi nami sociálna interakcia,“ povedal a dodal, že hlavné megatrendy, ktoré pozorovali už predtým, covid zrýchlil o päť rokov. Pripomenul však, že celý sektor je mierne otrasený a až čas ukáže, aké spôsoby flexibilnej práce prídu a ako na ne zareagujú.
Josef Šachta, CEO & spoluzakladateľ českej firmy Sharry, hovoril o novom spôsobe manažmentu kancelárií, o koncepte, v ktorom namiesto veľkých centier firmy uprednostnia viacero pobočiek v jednom meste, no nebudú sídliť v jednej budove. „Trendov v manažmente kancelárií je však viac a budú súvisieť s väčším počtom ľudí na home officoch. Ako firma v tom vidíme veľký potenciál,“ povedal. Sharry dodáva smart riešenia do najmodernejších kancelárskych budov v Európe i Amerike, a obsluhuje napríklad aj návštevníkov mrakodrapu One Vanderbilt na Manhattane.
O digitalizácii v zdravotníctve
„Umelá inteligencia sa vie pozerať na veci, aké my ešte nepoznáme, a dokáže nájsť súvislosti v dátach, aké ľudský mozog nespracuje. Človek by si musel zapamätať milión EKG a príslušných diagnóz, aby to dokázal,“ povedal Martin Herman, CEO startupu Powerful Medical, ktorý pomáha lekárom s diagnostikou ochorení a odporúčaním liečby na základe procesov umelej inteligencie, machine learning a ‘image recognition’.
Lekári začnú testovať aplikáciu od Slovákov.
Umelá inteligencia určí diagnózu a zníži chybovosť
Aká je podľa neho budúcnosť v tejto oblasti a kam sa to dá ešte posunúť? „Mojou obrovskou víziou je mať jedného dňa doma sprchu, do ktorej sa postavíte a cez nejaké senzory a lasere vám odmeria teplotu a všetko potrebné, urobí MRI a podobne, a kým vyjdete von, upozorní vás, čo všetko nie je vo vašom tele v poriadku,“ hovorí. Vyrieši to podľa neho najväčší problém v zdravotníctve, prevenciu a to, že k lekárom chodia ľudia až s tými najťažšími prípadmi. „Musíme vymyslieť nástroje prístupné ľuďom, ktoré vám už vo veľmi skorom štádiu povedia, že máte problém,“ myslí si.
Zľava: Šéfredaktor Juraj Porubský počas diskusie s Martinom Hermanom z Powerful Medical a Martinom Smatanom zo spoločnosti Medannot. Foto: Marek Mucha
Martin Smatana, Chief Business Officer firmy Medannot, hovoril o trochu bližšej budúcnosti, ktorou je urýchlenie celotelového CT skenu. „Aj dnes sa dá urobiť bez toho, aby ho popisovali lekári, urýchľuje to umelá inteligencia, ktorá doktorovi necháva len tie problematické časti. No trvá to dni až týždne. Nástroje, ktoré vytvárame, to umožnia urýchliť a mať výsledky čo najskôr,“ dodal.
O virtuálnej realite v medicíne
„Táto technológia má veľký potenciál zmeniť a zlepšiť veľa odvetví, ja vidím jej budúcnosť najmä v tréningu inžinierov vo virtuálnej realite a v medicíne pri vzdelávaní medikov a pacientov, no aj v klinickej medicíne,“ povedal Tomáš Brngál, CEO startupu Virtual Medicine, ktorý prináša učebnú pomôcku pre medikov vo virtuálnej realite aj 3D hru na platforme PlayStation.
Budú teda reálne sci-fi scenáre z filmov, kde si doktor na operačnej sále pozrie pacienta vo VR? „Verím tomu, že bude. Medicína je však veľmi regulované odvetvie, technológia predbieha legislatívny proces, a je to tak správne. Možno to potrvá dlhšie, ale verím, že je to len otázka času,“ povedal Brngál.
Vedec a psychológ Martin Polák, ktorý na Slovensko priniesol koncept expozičnej terapie vo virtuálnej realite, vidí budúcnosť aj v rozšírení zmyslov, ktoré vnímame vo virtuálnej realite. „Keď sa dnes ktokoľvek pripojí do virtuálnej reality, tak interaguje primárne na audiovizuálnej úrovni– zapája zrak a sluch. Najnovší vývoj v psychológii sa však snaží do tohto zážitku zahrnúť ďalšie zmyslové orgány, ako sú čuch a hmat. Malo by to za výsledok zintenzívnenie terapeutického efektu tejto metódy,“ povedal.
O vede stojacej za výrobou piva
„Keď som sa dozvedel, že mikulášsky pivovar (Liptovar, pozn. red.) hľadá sládka, nebolo to pre mňa ako chemika vedecky atraktívne. Záujem vzrástol, keď som sa dozvedel, že ide o vývoj nealkoholického piva,“ hovorí Juraj Vongrej, technológ pivovaru Nilio na margo toho, ako sa dostane čerstvo vyštudovaný chemik na pozíciu sládka.
„Rok sme sa nevedeli dostať pod úroveň 0,8 % (nealko pivo musí mať podľa platnej legislatívy maximálny obsah alkoholu 0,5 %). Museli sme kalkulovať, mali sme strach, že to nevyjde. Prelom nastal na jar, keď sme mali tri stabilné várky na úrovni 0,3 % alkoholu,“ opisuje prelomové obdobie mladý sládok s tým, že dnes sa z ich nealko piva predáva približne 20-tisíc fliaš mesačne.
