Miliardári milujú slnko a nízke dane – no nie vždy.
„Kalifornia bývala Zlatým štátom. Teraz je zhrdzavená a zničená,“ hovorí magnát energetických nápojov Russ Weiner. Kalifornia je istým spôsobom stále zaplavená zlatom, je územím nevídaného bohatstva. Niektorí z jej najbohatších obyvateľov, vrátane Weinera (s majetkom v odhadovanej hodnote 4,8 miliardy dolárov), sa však sťahujú inam, uvádza Forbes v 20-ročnej analýze každoročného rebríčka Forbes 400 najbohatších Američanov.
Kalifornia je dlhodobo domovom väčšieho počtu členov Forbes 400 než ktorýkoľvek iný štát. Teraz ich má 87. Je to však o šesť menej ako pred dvoma desaťročiami. Mnoho technologických magnátov so sídlom v Kalifornii z rebríčka vypadávalo a znova sa doň vracalo, pretože ich bohatstvo kolísalo s akciovými trhmi. Niektorí však odtiaľ zmizli preto, lebo jednoducho z tohto štátu odišli. Za posledných 20 rokov Kalifornia získala nových obyvateľov, ktorí sa zapísali do Forbes 400, no 19 stratila v prospech iných štátov, najmä Texasu, Nevady a Floridy, kam sa v roku 2009 presťahoval aj zakladateľ Rockstar Energy drink Weiner.
Nižšie dane
Čo ho prinútilo odísť? „Kriminalita, bezdomovectvo, vzdelanie a dane,“ hovorí. A ešte demokrati.
Weiner nie je ani zďaleka jediným bohatým podnikateľom, ktorý sa ženie za lúčmi slnka a nižšími daňami. Florida a Texas, ktoré nemajú štátnu daň z príjmu ani z kapitálových výnosov zaznamenali dramatický 20-ročný nárast počtu obyvateľov, ktorí sa dostali do rebríčka Forbes 400. Texas stúpol z 36 na 45, čo predstavuje skok o 25 percent, zatiaľ čo na Floride sa ich počet zdvojnásobil z 23 na 46. Väčšina z nich sa na Floridu presťahovala.
Patria medzi nich napríklad magnát hedžových fondov Ken Griffin, bývalý dlhoročný rezident Chicaga, ktorý tiež presťahoval svoju firmu Citadel do Miami, pretože podľa neho ponúka lepšie firemné prostredie; zakladateľ Paychex Tom Golisano, ktorý sa presťahoval v roku 2009, aby sa vyhol vysokým daniam v New Yorku; Charles B. Johnson, ktorý sa presťahoval do Palm Beach z Kalifornie po odchode do dôchodku vo firme Franklin Resources zaoberajúcej sa správou peňazí; a Thomas Peterffy z Interactive Brokers, ktorý okolo roku 2015 odišiel z Connecticutu.
Sťahovanie či budovanie
Veľa tých, ktorí sa v poslednom desaťročí presťahovali na Floridu, pochádza zo severovýchodných elitných enkláv New Yorku, Connecticutu a Illinois a väčšina z nich zbohatla vo financiách a investíciách. Oveľa menšie množstvo nových Floriďanov v zozname si vybudovalo bohatstvo priamo na Floride. Patrí medzi nich napríklad Nick Caporella, ktorého National Beverage vyrába populárnu bublinkovú vodu La Croix.
Na Stredovýchode počet najbohatších Američanov za posledné dve desaťročia klesol o 42 percent, zo 73 na 42. Je to najmä preto, že majetok miliardárov sa znížil alebo neudržal krok so zvyškom krajiny. (Hranica pre zaradenie do rebríčka Forbes 400 vzrástla zo 600 miliónov dolárov v roku 2003 na 2,9 miliardy dolárov v roku 2023.) Niektorí sa však presťahovali do tepla, ako napríklad filmová producentka Gigi Pritzker, ktorá odišla z Chicaga do Kalifornie okolo roku 2019, či dvaja dedičia bohatstva Walmart, ktorí odišli z Missouri do Texasu a Nevady.
Asi 30 percent obyvateľov Stredozápadu, ktorí boli v rebríčkoch Forbes 400 v rokoch 2003 a 2013 z nich odvtedy vypadlo, pretože zomreli. To zahŕňa napríklad mená ako Walter Scott Jr. z Berkshire Hathaway, ktorý žil v Omahe a bol blízkym priateľom Warrena Buffetta, Sam Zell z Chicaga či William Ford starší, posledný vnuk Henryho Forda, ktorý žil v Michigane. Obzvlášť veľa členov rebríčka vypadlo v oblasti výrobného priemyslu, ako aj médií, nehnuteľností a maloobchodu.
Veľa úmrtí
Najviac bola zasiahnutá Minnesota. V roku 2003 sa s 11 boháčmi umiestnila na deviatom mieste medzi štátmi s najväčším počtom členov zoznamu, no teraz tam nie je nikto. Na tento pokles mala veľký vplyv jediná rodina. Klan, ktorý stojí za najväčšou poľnohospodárskou spoločnosťou na svete – Cargill – sa kedysi sústreďoval v Minnesote, kde sa tento biznis stále nachádza. Najstarší členovia rodiny však umreli a najbohatší členovia rodiny sú teraz roztrúsení v Montane, Wisconsine, Missouri a Kalifornii.
Tento scenár – kde veľkí akcionári firmy žijú ďaleko od samotnej spoločnosti – nie je nezvyčajný. Podľa Jareda Walczaka z Daňovej nadácie je to v súčasnosti úplne bežné v štáte, ako je Minnesota.
„V Minnesote sa veľmi dobre darí tradičným C korporáciám,“ hovorí Walczak. „Sú tu vysoké dane, no tie historicky veľmi neovplyvňujú biznis, takže je to veľmi konkurenčné miesto na prevádzkovanie spoločnosti z rebríčka Fortune 500. Sú však aj situácie, keď takéto štáty môžu byť neatraktívne pre samotné C-suity,“ čiastočne kvôli vyšším individuálnym daniam. A v čoraz mobilnejšom prostredí nemusia ani vysokopostavení manažéri žiť tam, kde pracujú.
Iné faktory
Hoci na daniach záleží, Walczak a ďalší analytici zdôrazňujú, že to nie je zďaleka jediná vec, ktorú miliardári zvažujú pri plánovaní toho, kde budú žiť. Často to nie je ani hlavný faktor.
„Mnohí štátni zákonodarcovia preceňujú, akí citliví sú bohatí ľudia na rozdiel niekoľkých percentuálnych bodov v sadzbe štátnej dane,“ hovorí Carl Davis z Inštitútu pre dane a hospodársku politiku. Richard Auxier z Centra pre daňovú politiku súhlasí: „Ak ste v Západnej Virgínii alebo Michigane a myslíte si, že dane sú jediná vec, ktorou váš štát odlišuje od Floridy a Texasu, musíte sa viac zamyslieť.“
Rozhodnutie o tom, kde budú bývať, je veľmi osobné, pričom byť blízko k rodine je častým dôvodom, prečo sa miliardári sťahujú. Bohatí ľudia tiež myslia na svoje deti a zamestnancov spoločnosti a využívajú špičkové vzdelávacie systémy. Veľkým lákadlom je tiež mestská vybavenosť, bezpečné štvrte, dobrá infraštruktúra a kultúrne centrá.
Kultúra je to, čo zakladateľ spoločnosti s ľadovým čajom AriZona Don Vultaggio miluje na New York City. Odhadovaná hodnota jeho majetku je 5,6 miliardy dolárov. Vyrastal v Brooklyne a teraz žije mimo mesta v enkláve Long Island v Port Washington. Spomína si na rozhovor, ktorý mal raz s Andrewom Cuomom: „‚Guvernér, firmám neprekážajú platiť dane. Páči sa nám tu. Múzeá, divadlá. Je to skvelé.‘“ Mnohí zrejme súhlasia, keďže počet Newyorčanov v rebríčku Forbes 400 za posledné dve desaťročia vzrástol o 27 percent, zo 49 na 62.
Štyri štáty
Extrémne bohatstvo sa v Spojených štátoch konsolidovalo. Ešte v roku 2003 bývalo v 10 štátoch s najvyšším počtom členov rebríčka 275 z nich, dnes ich je 297. Presne 60 percent miliardárov, ktorí sa tento rok do rebríčka dostali, žije len v štyroch štátoch: Kalifornia, New York, Florida a Texas – štyri štáty s najväčším počtom obyvateľov, kde žije jedna tretina všetkých Američanov.
„Rastúca geografická koncentrácia pomáha vysvetliť našu dnešnú populistickú politiku,“ hovorí Darrell West, autor knihy Billionaires: Reflections on the Upper Crust z roku 2014. „Veľká časť krajiny z hľadiska ekonomickej aktivity zaostáva.“
V niekoľkých štátoch – Maine, Delaware, Severná Dakota, Nové Mexiko a Aljaška – sa do rebríčka Forbes 400 nedostal žiadny obyvateľ už najmenej dve desaťročia. Na druhej strane, čoraz ružovejšie to vyzerá na miestach ako Arizona a Georgia, ktoré sa prvýkrát pripojili k top 10 štátom v roku 2014.
Iowa a Kentucky nemali v roku 2003 žiadnych členov v rebríčku a teraz má každý jedného: Harry Stine s odhadovanou hodnotou majetku 8,8 miliardy dolárov, ktorý sa do rebríčka dostal v roku 2014, a Tamara Gustavson s odhadovanou hodnotou majetku 7,4 miliardy dolárov, ktorá sa pridala v roku 2011.
Pracovití a optimistickí zamestnanci
Tento rok je skvelý aj pre Mississippi, ktoré sa do zoznamu dostalo len druhýkrát za dve desaťročia. K najbohatším sa pridali bratia Duffovci z Hattiesburgu, ktorí stoja za holdingovou spoločnosťou Duff Capital Investors, ktorá vlastní stavebné, energetické a prepravné firmy.
„Mississippi je dobré miesto na podnikanie, hlavne preto, že naši ľudia sú pracovití, optimistickí a odhodlaní zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre svoje rodiny,“ hovorí Thomas Duff, ktorého hodnota majetku sa odhaduje na tri miliardy dolárov. „Zachovanie prevádzky v Mississippi nám pomohlo zostať verní našim hodnotám.“
Na úplnom konci rebríčka je Aljaška, kde sa od prvého zverejnenia v roku 1982 nikdy do rebríčka nedostal žiaden rezident.
„Boli by ste radi, keby vo vašom štáte žili miliardári,“ hovorí Auxier z Centra pre daňovú politiku a vysvetľuje, že lákadlom nie sú len daňové príjmy, ale aj spoločnosti, ktoré bohatí často zakladajú alebo prinášajú. „Niekto len sedí na peniazoch, vezme si ich, nechce ich stratiť – no ak sa porozprávate s niekým v týchto štátoch, zistíte, že chcú miliardára, ktorý sa podieľa na ekonomike a má obchody v štáte“.
Samozrejme, štát nemá neobmedzené možnosti, aby si bohatých získal. S veľkým bohatstvom prichádza aj veľká mobilita. Američania s najhlbšími vreckami pôjdu, kam chcú.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Monica Hunter-Hart.