Americký novinár Greg Steinmetz kedysi pre americký Forbes pripravoval profily najbohatších ľudí planéty. Keď neskôr začal pracovať na knihe o nemeckom bankárovi a obchodníkovi Jakobovi Fuggerovi, myslel si, že bude písať akoby rozšírený profil miliardára. Napokon knihu dával dohromady sedem rokov. Dostala názov Najbohatší muž všetkých čias.
Keby ste o Fuggerovi mali napísať pre Forbes len stručný profil, aký máme pri miliardároch v rebríčku na webe, čo by ste tam uviedli?
Asi by som ho označil za prvého self-made miliardára. Ukončil éru, keď bolo všetko bohatstvo len v rukách panovníkov a šľachty. Bol vnukom sedliaka, no zhromaždil taký veľký majetok, že mohol klásť podmienky aj kráľom – napriek tomu, že nebol urodzeného pôvodu.
Bohatší ako Rockefeller
Autor knihy o Fuggerovi Greg Steinmetz. Foto: Archív Grega Steinmetza
Za najbohatšieho človeka histórie často označujú amerického ropného magnáta Johna D. Rockefellera. Aké sú vaše argumenty v prospech Fuggera?
Vďaka tomu, že si poctivo viedol účtovníctvo, vieme presne, koľko mal peňazí v čase svojej smrti v roku 1525. Keď si toto číslo porovnáte s vtedajším bohatstvom celej Európy, vyjde vám podľa údajov, ktoré spätne odhadla OECD, že vlastnil asi dve percentá všetkého európskeho majetku a deväť percent všetkého nemeckého.
Ak by sme to prepočítali na dnešné doláre a započítali infláciu, dostali by sme sa k sume asi 400 miliárd dolárov. To by Fuggera dostalo nad Rockefellera a, samozrejme, aj nad súčasných miliardárov.
JAKOB FUGGER
Bol členom zámožnej, ale neurodzenej augsburskej rodiny, ktorá obchodovala s textilom. On sám sa vypracoval na najvýznamnejšieho bankára, obchodníka a banského magnáta Európy. Požičiaval kráľom, podporoval objaviteľské cesty do zámoria a jeho aktivity siahali aj na Slovensko – v Banskej Bystrici mal pod kontrolou cenné bane na meď. Jeho komplex sociálneho bývania Fuggerei, ktorý funguje dodnes, inšpiroval mnohé moderné filantropické projekty. Autor jeho biografi e, novinár a analytik z Wall Street Greg Steinmetz, označuje Fuggera za najväčšieho boháča histórie. Jeho kniha Najbohatší muž všetkých čias vyšla tento rok aj v slovenčine v preklade Samuela Marca vo vydavateľstve Absynt.
Fugger žil a obchodoval približne pred 500 rokmi. Obstojí aj v porovnaní s boháčmi z dávnejšej histórie? Nemali macedónsky kráľ Alexander Veľký alebo vládca ríše Mali Mansá Músa viac majetku?
Obaja, ktorých spomínate, boli kráľmi. Keď niekomu pripíšete všetok majetok krajiny za jeho vlastný, zrejme v porovnaní s najbohatším podnikateľom vyjde lepšie. Ale ani do rebríčka Forbesu sa nedostávajú autokratickí vládcovia s ich neoficiálnym majetkom. Takže to nie je celkom ako porovnávanie jabĺk s jablkami.
Neznámy miliardár
Fráza „bohatý ako Rockefeller“ sa občas používa aj u nás na Slovensku. Prečo o Fuggerovi vieme tak málo?
Ja som sa rozhodol o Fuggerovi napísať knihu aj preto, lebo som si uvedomil, že o ňom dovtedy písalo len pár ľudí a tie knihy neboli veľmi známe. Bol to však kumšt – presvedčiť amerických vydavateľov, že by mali do takej knihy ísť.
Pretože je to dávna história? Alebo preto, že to nie je Američan?
Asi oboje. Plus to, že je to naozaj neznáme meno. Napríklad v okruhu mojich známych o ňom nik nikdy ani len nepočul. Ja som ho dlho registroval len ako meno, ktoré som si pamätal z nejakej nevýznamnej pasáže z hodín dejepisu.
Napokon mala kniha pekný ohlas, najmä v komunite podnikateľov a investorov. Ale musím dodať aj to, že v Nemecku sa určite predávala lepšie ako v USA.
Jeho aktivity siahali až na Slovensko
Tento rok vyšla vaša kniha aj v slovenčine. Zrejme aj preto, že Fuggerove podnikateľské aktivity siahali aj na Slovensko.
Áno, vo vtedajšom Uhorsku, konkrétne v Banskej Bystrici, ovládal spolu s Jánom Thurzom medené bane.
V materiáloch Európskej fuggerovskej cesty citujú stredoveký výrok: „Zlatý Augsburg (domovské mesto Fuggera, pozn. autora) spočíva na medenej Banskej Bystrici.“ Čo je na ňom pravdy?
Fugger mal dosah na rôzne bane v Európe a okrem strieborných boli pre neho nesmierne dôležité aj medené. A najväčšie rezervy medi boli v tom čase práve v Uhorsku – na slovenskom území.
Meď sa totiž mohla využívať nielen ako platidlo, ale z tohto kovu sa odlievali kanóny. A v čase častých vojenských konfliktov mal medený kanón (respektíve vyrobený z tzv. deloviny, zmesi medi a cínu, pozn. red.), ktorý sa nerozpadol, keď z neho vypálili guľu, pre vladárov cenu zlata.
Po medi bol veľký dopyt aj v indických prístavoch pri zámorskom obchode. Takže možno povedať, že bez baní na dnešnom Slovensku by Fugger nebol tým Fuggerom, ktorého poznáme.
Medený hámor: Závod na výrobu medených výrobkov v Banskej Bystrici v rokoch 1494 až 1546 viedla Turzovsko-fuggerovská spoločnosť. Na rovnakom mieste fungoval takmer 500 rokov, dnes areál chátra. Foto: Milan Čupka
Rockefellera poznali na začiatku 20. storočia vo veľkej časti sveta, mená ako Gates, Bezos, Musk pozná dnes prakticky každý. Ako to bolo s Fuggerovou slávou za jeho života? Vedel napríklad baník v Banskej Bystrici, že pracuje pre Fuggera, veľkého nemeckého boháča?
Bežní ľudia ho poznali asi len v Augsburgu a okolí. Vtedy ešte nemali poddaní veľa informácií z ďalekého sveta. Určite ho však dobre poznali v kruhu obchodníkov a bankárov a čo je najdôležitejšie, jeho meno určite poznal každý európsky kráľ a aj pápež.
Cítil sa previnilo za svoje bohatstvo
Fugger nechal v roku 1521 postaviť v Augsburgu domy pre chudobných, ktoré stoja a plnia svoj účel dodnes. Fuggerei je tak najstarší komplex sociálneho bývania na svete. Čo ho k tomu viedlo?
Mal viacero motívov. Fugger bol silno veriaci človek a cítil sa previnilo za to, koľko peňazí zarobil. A v pomoci chudobným videl cestu vykúpenia sa. Ale určite bral do úvahy aj to, že od Habsburgovcov dostal za takúto výstavbu úľavu na daniach.
Inšpiroval práve on ďalších boháčov, aby sa venovali filantropii?
Bohatí aj pred Fuggerom podporovali chudobnejších, ale prečo to dovtedy nik nespravil takto systematicky, to neviem. Možno to napokon bola tá najkreatívnejšia vec, ktorú kedy vykonal.
Podnikateľská rada od Fuggera
V knihe opisujete Fuggera nielen ako najbohatšieho človeka histórie, ale aj ako najväčšieho obchodníka. Keby sa na neho niekto obrátil s prosbou o pomoc v podnikaní, čo si myslíte, že by mu poradil?
Neviem, či by to niekomu prezradil, ale podľa mňa uňho výborne fungovalo, že sa dokázal spraviť nenahraditeľným. Systém pôžičiek nastavil tak efektívne, že si Habsburgovci nevedeli predstaviť, že by zrazu fungovali bez neho.
Ale isto by každému poradil, aby si viedol kvalitné účtovníctvo. Fugger bol blázon do presných čísiel. Umožnilo mu to mať nadhľad, zbadať problémy skôr. On bol človek tabuliek, možno prvý vo svojej dobe.
Počiatky moderného podnikania
Začalo sa moderné podnikanie práve pri ňom?
Používal veľa moderných metód. Využíval podvojné účtovníctvo. V rámci svojich pobočiek vedel vyplácať peniaze bez toho, že by ich musel presúvať na kočoch vo vreciach so zlatom po Európe. Transfer peňazí povedzme z Milána do Krakova sa pred jeho érou musel uskutočniť fyzicky, on to spravil len vďaka tabuľkám a svojej bankovej sieti.
Okrem toho bol spolu s Habsburgovcami pri počiatkoch toliarových mincí, ktoré sa stali na dlhé roky štandardom aj pre iné meny. Napokon aj americký dolár je odvodený práve od toliara.
Čo ste sa o Fuggerovi dozvedeli, čo sa nedá vyčítať z tabuliek a cifier?
O jeho ľudskej stránke vypovedá veľa to, čo spravil pre chudobných ľudí v Augsburgu. Mal však aj silný vzťah k umeniu, bol patrónom maliara Albrechta Dürera.
Bol tiež hlboko veriaci človek a obraňoval katolícke status quo, bol nepriateľom svojho súčasníka Martina Luthera, ktorý ho nenávidel. A hoci nikdy nemal deti, rodina bola pre neho dôležitá. Vidno to na tom, ako zapájal do biznisu svojich bratov.
V knihe uvádzate, že na neho vplývali aj silné ženy v rodine…
Vplyv matky a starej matky je zjavný. Keď študujete príbeh jeho rodiny, je jasné, že podnikateľský talent, kreativitu a pracovné návyky zdedil po mame. Z otcovej línie prišli zase peniaze.
V tom, ako som Fuggera označil ako „self-made mana“, bolo značné zveličenie. V skutočnosti trvalo štyri generácie, kým sa Fuggerovci prepracovali od sedliakov k rodine s najbohatším človekom sveta vo svojom strede.
Fugger teda dostal výborné vzdelanie a aj slušný balík peňazí na svoje podnikanie a investície. Vtedy sa však nedalo zo sedliaka počas jednej generácie vypracovať na superboháča. Dnes to už zrejme ide.
O 20 generácií neskôr
Ako sa darilo jeho rodine neskôr?
To je pre mňa jedna z najviac fascinujúcich vecí, že Fuggerovci patria stále k prominentným rodinám v Nemecku – o dvadsať generácií a päťsto rokov neskôr. Je výnimočné, že potomkovia v ďalších generáciách majetky prapredka nerozhádžu a udržujú si vplyv.
Téme Fugger ste venovali sedem rokov. V čom vás nemecký podnikateľ ovplyvnil?
Ja sa k tej téme vraciam v myšlienkach stále. Jeho éra, to bol síce svet úplne odlišný od nášho, ale s viacerými užitočnými paralelami. Momentálne už pracujem v investičnej oblasti, kde sa človek stále nachádza na hranici strachu z toho, že niečo prepasie a strachu z toho, že o všetko príde.
História ma však naučila, že krízy prichádzajú a odchádzajú, skrátka dáva mi nadhľad, ktorý zo mňa robí lepšieho investora. Takže skôr ako Fuggerova osobnosť ma ovplyvnila a stále ovplyvňuje samotná história.
Mimochodom, keď spomínate paralely: v čase nášho rozhovoru leteli do vesmíru hneď dvaja miliardári – Richard Branson a Jeff Bezos. Vo Fuggerových časoch sa neskúmal vesmír, ale zaoceánske územia a Fugger pri tom nechýbal. Mal podobné motivácie ako dnešní miliardári?
To je pravda, veď Fugger žil počas Kolumbových plavieb do Ameriky a v období, keď si Európa uvedomovala, že za hranicami morí a oceánov je toho veľa neobjaveného. Fugger sa síce finančne do takýchto ciest zapájal, ale jeho motívom bol skôr zárobok, než objavovanie. Nemyslím si, že by sa napríklad túžil vydať na cestu loďou okolo sveta ako dobrodruh.
