Netflix v koprodukcii so spoločnosťou A24 prichádza s emocionálne najsilnejším dokumentom za poslednú dobu. Ukazuje krásu potápania a v extrémnych prípadoch aj jeho sebadeštruktívny charakter. Ide o obetovanie sa pre niečo, čo nás presahuje.
Podmorský svet a jeho objavovanie prostredníctvom potápania ma fascinuje odjakživa. Miloval som príbehy Julesa Vernea o ponorkách a neprebádaných hĺbkach. Keď sa objaví film, ktorý sa tejto téme venuje, okamžite si ho idem pozrieť.
The Deepest Breath (Najhlbší nádych), najnovší dokumentárny film Netflixu a produkčnej spoločnosti A24, spracúva tému potápania trochu neobvyklým spôsobom. Predstavuje ho ako šport – hĺbka, do ktorých sa ľudia dokážu ponoriť, je zobrazená ako pomyselná méta alebo medaila.
Posúvať svoje hranice
Ich cieľom nie je objavovať tajomstvá ukryté pod vodou, ale posúvať hranice svojich inak fyzicky obmedzených tiel. Tento prístup sa mi na začiatku nepáčil.
Dokument je výborne technicky spracovaný. Dvojicu hlavných postáv, potápačky Alessiu Zecchini a safety divera (potápač, ktorý sa stará o bezpečnosť športovca počas športových podujatí pod vodou) Stephena Keenana predstavili pozvoľne a citlivo. Práve vďaka tomu som si cestu k takému uvažovaniu našiel.
Film sa zaoberá najmä free-divingom, čo v skratke znamená, že potápači sa potápajú do veľkých hĺbok bez kyslíkového prístroja. Nadýchnu sa nad hladinou a potom sa vydajú do neznáma na tak dlho, ako to na jeden nádych vydržia.
Skoro vždy (aspoň na súťažiach) majú na dno pustené lano, ktoré usmerňuje ich ponor tak, aby sa vo vode nestratili. V tomto The Deepest Breath pripomína iný dokument, oscarový film Free Solo z roku 2018, ktorý zobrazoval lezenie bez istenia.
Fascinovaní nebezpečenstvom
V oboch prípadoch ide o disciplíny, ktoré sú pre bežného človeka väčšinou nepochopiteľné. Prečo sa vystavovať nebezpečenstvu, ak máme možnosť vydať sa do hôr alebo do hlbokej vody s technickou pomocou, ktorá aspoň sčasti zaručuje, že to prežijeme?
Režisérka Laura McGannová sa týmito otázkami veľmi nezaoberá. A ani nemusí. V priebehu filmu pochopíme, že ľudí, ktorých priťahuje free-diving, fascinuje more aj samotné nebezpečenstvo.
Pri tomto športe môže nastať trvalé poškodenie pľúc, ale aj mozgu, ktorý sa doslova vypne po istom čase bez dýchania a pri tlakovom preťažení.
Vidíme to hneď na začiatku dokumentu. Potápačov, ktorí sa dostanú skoro na hladinu, musia vytiahnuť, pretože sú v bezvedomí. Takzvaný „black-out“ (strata vedomia), je bežnou súčasťou extrémneho free-divingu.
Ak sa tak stane, pretekári dostanú červenú kartu (ich úspech nebol oprávnený, pretože nedoplávali pri vedomí). Biela karta, naopak, znamená potvrdenie, že ich ponor bol legitímny a je zapísaný do súťaže. Samotný fakt, že so stratou vedomia počítajú v celosvetových pravidlách, ukazuje, že všetci, ktorí sa chcú tomuto športu venovať profesionálne, vedia, že pri ňom môžu zomrieť.
Až za hranicu života
Dokument z väčšej časti skúma fascináciu legendárnou potápačkou Natáliou Molčanovovou. Mala 41 svetových rekordov a 23 víťazstiev na majstrovstvách sveta vo free-divingu.
Naša hlavná hrdinka, talianska potápačka Alessia Zechini, je jej veľkou obdivovateľkou. Jej úsilie zdolať v tejto disciplíne čo najviac metrov až na hranicu sebazničenia je podmienené tým, že sa chce svojmu vzoru čo najviac priblížiť.
Freedivingový ponor s usmerňovacím lanom. Foto: Jakob Boman/Unsplash
Molčanovová sa nevysvetliteľne stratila počas voľnočasového potápania v Baleárskom mori v roku 2015. V dokumente sa to okrajovo spomína s tým, že to bola hlboká rana pre športovcov. Spomienka zároveň pripomína, ako pri svojom úsilí riskujú životy.
Molčanovovú pravdepodobne odniesli spodné morské prúdy. Telo sa nenašlo. Jej syn, potápač, povedal, že takáto smrť by ju pravdepodobne potešila, pretože sa to stalo v mori, kam patrila. Je to dojímavé vyjadrenie pre tých, ktorých podmorský svet fascinuje rovnako ako ľudí, ktorých sledujeme v dokumente. Naopak pre diváka, ktorý toto nadšenie nezdieľa, to musí byť desivé.
Plniť si sny, ale s rozumom
Najhlbší nádych je z veľkej časti prezentovaný ako dokument o láske, čo sa nakoniec až tak neprejavilo. Zároveň sledujeme životný príbeh dvoch ľudí: spomínanej Alessie Zechini, ktorá odmalička snívala o potápaní, a Stephena Keenana, írskeho chlapca, ktorý hľadal niečo, čo by ho pri cestovaní po svete napĺňalo. Nakoniec sa nadchne pre free-diving.
Ako 31-ročný sa stane inštruktorom v tejto disciplíne, ide v otcových šľapajach. Vtedy si uvedomí, že by mohol byť dobrým safety diverom, pretože je prirodzený ochranár a dokáže sa sústrediť a pomôcť v stresových situáciách, keď je to najviac potrebné.
Druhá polovica filmu sleduje túto dvojicu, ktorá sa ocitla na „potápačskom Wimbledone“, súťaži Vertical Blue. Zechini počas ponorov niekoľkokrát stratila vedomie, pretože sa veľmi usilovala o rekord. Keenan jej postupne pomáha pri tréningu vnímať svoje hranice, upokojiť sa a nakoniec dosiahnuť svoje ciele s rozumom.
Romantická línia je len letmo načrtnutá a pred napínavým finále dáva veľa priestoru divákovej fantázii. Do ich intímneho života nahliadneme len čiastočne, ale stačí to, aby sme videli ich vzájomné porozumenie.
Obaja sú zapálení pre tú istú, pre nás smrteľníkov šialenú vec. Sú dojatí, pretože takúto blízkosť ešte nezažili. „Objímala som ho rada, pretože som cítila, že je to skutočné objatie. Že mi niekto rozumie,“ hovorí v dokumente Zechini, ktorej doteraz išlo len o potápanie.
Vizuálne krásne a zároveň desivé
Po vizuálnej stránke vidíme väčšinou staršie amatérske zábery, videá z go-pro kamier a prenosov zo súťaží. Ale ilustračné snímky pod vodou natočené samotnou Laurou McGann sú krásne. Mieša sa v nich kobaltová modrá s akvamarínovou a čerňou oceánskych hlbín, ktorá desí a zároveň priťahuje.
Je to slasť pre oči, ktorá nám niekedy ukazuje potápačov z blízka a ľudsky, inokedy z diaľky, pohltených obrovským priestorom okolo nich. Svojím spôsobom znázorňuje to, o čom Najhlbší dych naozaj je – more je také fascinujúce a krásne, že máme nutkanie dostať sa k nemu bližšie za každú cenu. Zároveň je zrejmé, že v porovnaní s ním sme nepatrní a jeho tajomstvá možno nie sú pre nás.
Je to film o ľuďoch, ktorí sa napriek limitom fyzických tiel snažia spoznať nepoznateľné. A zároveň nájsť blízkych ľudí, ktorí takúto obsesiu zdieľajú.
Autorom tohto článku je Jan Jindřich Karásek z Forbes Česko.
