Väčšina študentov si chce vybrať prácu v „tej najlepšej“ firme. Rozlíšiť, ktorá to je, je však často nemožné. Radšej by sa mali zamyslieť nad tým, čo od práce očakávajú.
Mám to šťastie, že som obklopená mimoriadne talentovanými študentami programu MBA. Často ich čakajú tie najlepšie pracovné ponuky. Každý rok tak pozorujem študentov, ako si zúfalo nevedia vybrať spomedzi ponúk od firiem A, B a C.
Mnohí sa ma pýtajú: „Ktorá firma je najlepšia?“ Prípadne: „Ktorá mi dá najvyšší plat a umožní mi dosiahnuť najúspešnejšiu kariéru?“ Študenti sa veľmi snažia, aby sa rozhodli „správne“. Majú pocit, že len jedna ponuka je najlepšia a tie ďalšie už nie sú.
Tak im teda o tom napíšem. Pozor, bude to názor jedného človeka, hoci som bývalá CMO a robila som výskum C-level v marketingu.
Čo je zdrojom úspechu?
Podľa mňa je to situácia, keď si užívate prácu, kolegov, prostredie a kultúru firmy. Keď to je tak, radi vstávate a tešíte sa na ďalší deň. V práci sa usmievate a ostatným sa s vami dobre robí (a možno vás aj povýšia).
Druhá základná vec je, že v zásade všetci študenti majú nejaké kompetencie. To pripomínam ľuďom, keď idú na prijímacie pohovory. Niektorí študenti si jazyk pohovorov osvoja rýchlejšie, iní pomalšie. To však nekoreluje s intelektom a potenciálom. Napriek tomu, zamestnávatelia si na pohovoroch myslia, že koreluje. Mali by však vedieť, že by radšej mali hľadať ľudí, ktorí sa im hodia, a nesnažiť sa rozlišovať kvality „kandidáta 5“ a „kandidáta 6“.
Tradičné učenie? Minulosť. Pozrite si, čo ponúkajú edtech startupy
V čom sú teda kandidáti naozaj rozdielni? Pracovitosť. Oddanosť práci. Prístup. Spôsob, ako vychádzajú s inými. A schopnosť byť vďační za príležitosti, koučing a rady, ktoré sú odhodlaní prijímať.
Takže tá „správna“ cesta záleží na vás.
„Tá správna“ firma? Neexistuje
Medzi študentmi je silný tlak na to, že si treba vybrať „správnu“ firmu (je to nejaký vymyslený študentský rebríček, ktorý málokedy napodobňuje realitu). Celé to však nemá zmysel. Študenti nie sú rovnakí. Každý funguje inak. Typ práce, ľudia, kultúra, sú veci, ktoré jedného inšpirujú, druhého ubíjajú.
Základná rada teda znie – dajte si zátky do uší, nepodliehajte tlaku más. Myslite na vlastné potreby. Príklad? Raz som sa rozprávala so študentkou, ktorá si vyberala medzi netradičnou ponukou na vysokú pozíciu vo firme, ktorá ľudí s titulom MBA získa málokedy, a tradičnou ponukou „pre 99 % percent študentov“. Bolo jasné, že ju láka to prvé, ale tlak prostredia bol veľký, až si svoje pocity neuvedomovala.
Už tretí rok mentorujú vysokoškoláčky. To je projekt „Lady Up“
Tak som jej povedala, aby si spísala svoje očakávania od roboty a porovnala, ktorá jej ich ponúka. Vybrala si prvú ponuku – a hneď mi napísala, aká je šťastná. A to je presne ten pocit, ktorý chcete mať.
Nenasledovať masy môže byť veľmi efektívne. Kedysi som bola na pracovnom pohovore. Šéf firmy bol bakalár, nemal MBA. Bol mimoriadne bohatý. Po škole dostal dve ponuky: školenie v obchodnom reťazci Jewel Grocery alebo u Procter & Gamble.
Vybral si Jewel. „Všetky bystré decká išli do P&G, tak som si povedal, že v Jewele budem vyčnievať.“ Toto je kľúč k správnemu výberu. Nájdite si zamestnanie, ktoré vám najviac pasuje. Práca, ľudia, kultúra.
Rozhodovanie na základe pocitu
Ja som si vyberala medzi dvomi firmami. Jedna zodpovedala mojej orientácii na financie a v druhej sa mi páčili ľudia a prostredie. Páčili sa mi obe, ale tušila som, že môj štýl by sedel lepšie do tej druhej a bola by som tam úspešnejšia.
Mimochodom, bol to Procter & Gamble a od prvého dňa sa mi tam páčilo. Dnes si myslím, že obe firmy boli dobré, vtedy som však stále cítila nutnosť vybrať si tú „vyššiu v rebríčku“.
Vďaka intuícii som našla „optimálnu“ spoločnosť. Tá „správna“ firma je však otázkou rozhodnutia jednotlivca. Ak sa vám firma hodí, stále je tu väčšia šanca, že budete spokojní, aj keď si na vás šéf „sadne“.
Nedajte sa odradiť
Veľa rôznych ciest vedie k úspechu, ale za rozhodnutie sa treba postaviť. Pred pár rokmi som mala študenta, mimoriadne dobrého stratéga. Veľmi chcel robiť pre Nike. Ale Nike mu po pár kolách pohovorov oznámilo, že miesto z dôvodu úspor nakoniec neobsadia.
Mal aj druhú ponuku, pracovať na stratégiách priamo so CEO vo firme, ktorá nie je taká známa, ale tiež je to veľká firma. Bol sklamaný. Keď si však uvedomil, že 30-ročných študentov k CEO volajú málokedy, dal sa na to. Entuziazmus mu veľmi rýchlo narástol a dnes je z neho CEO 70-miliónovej firmy.
To je to najdôležitejšie. Tí, čo sa za svoje rozhodnutie nepostavia, zlyhajú. Zvážte všetky informácie, rozhodnite sa a potom z tej voľby spravte úspešné rozhodnutie. Sama som päť rokov rozmýšľala, či sa chcem stať učiteľkou s titulom PhD. To je dlho, ale keďže to znamenalo, že prídem o milióny dolárov z príjmu, chcela som si to premyslieť. A potom som sa už neobzerala.
Prispievateľka Kimberly A. Whitler učí na Darden School of Business vo Virgínii, na Forbes.com píše o marketingu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
