Pôvodne som chcel napísať: „Nedávajte si novoročné predsavzatia, ak ich neplánujete dodržať!“ Ale, viete čo? Dajme si tento rok šancu!
Aby sme však nedopadli podobne ako v mnohých rokoch predošlých, tu je zopár ponaučení z krízového vývoja.
- Predsavzatia si pozorne vyberajme! Drvivá väčšina predsavzatí sa nenaplní. Zmierme sa s tým. Štatistiky naznačujú, že štyri z piatich predsavzatí skončia v koši. Tretina vraj neprežije ani do konca januára.
- Manažujme svoju energiu! Pomyslime si na maratón. Entuziazmus na začiatku je dôležitý. Do cieľa však dobehneme až po niekoľkých krízach a naše odhodlanie sa naplní, len ak budeme mať dosť energie aj na konci. Hľadajme najmä spôsob, ako si energiu dobíjať.
- Položme si otázku: „Ako?“ Ak si dáme príliš všeobecné predsavzatie typu „budem žiť zdravšie“ alebo „schudnem“, potrebujeme si položiť sériu dodatočných otázok, ako tento cieľ dosiahnuť. Inak nebudeme vedieť záväzok merať a on poputuje rovno do koša.
- Uľahčime si to. Miesto všeobecného predsavzatia si dajme nejaké veľmi konkrétne, hoci aj malé. Napríklad: „Na ceste z práce vystúpim o dve zastávky skôr a prejdem sa 500 metrov peši.“
- Hľadajme zmysel a realita. Vyberme si také predsavzatie, ktoré má pre nás nespochybniteľný zmysel a nastavme si ho na uskutočniteľnú úroveň. Namiesto úplnej zmeny jedálnička si pridajme denne jedno jedlo, o ktorom sme stopercentne presvedčení. Napríklad – šalát k obedu.
Najdôležitejšie však je, že naša lenivá ľudská povaha sa len veľmi ťažko zbavuje starých zlozvykov. Aby sme ju prekonali, potrebujeme mať jasný cieľ. A ten sa ľahko stratí v záplave mnohých vecí, ktoré chceme robiť, alebo ich jednoducho vykonať musíme.
Preto najlepšie novoročné predsavzatie, ktoré si môžeme dať, je to, ktoré je na našom zozname najvyššie. Vyberme si jedno jediné. To, ktoré nám dáva najväčší zmysel. Pretavme si ho do konkrétneho, ľahko dosiahnuteľného cieľa. A postup opakujme každý deň.
Nie je to zaručený recept, ale kto už v dnešnom svete niečo garantuje! Držme si palce.
