Ako bývalý poloprofesionálny pokerový hráč zarobil Michal Krapinec milióny. V kresle generálneho riaditeľa Českých dráh sa stará o ešte oveľa dramatickejšie sumy. Za minulý rok hlási rekordný zisk 160 miliónov eur a v nasledujúcich desiatich rokoch mieni preinvestovať šesť miliárd.
Na úvod by sme mohli lacno zavtipkovať, že rozhovor s prvým mužom Českých dráh sa napodiv začal včas. „Štatistika však dojem nedochvíľnosti našich vlakov vyvracia,“ reaguje Michal Krapinec. „Národná metrika vraví, že vlak, ktorý dorazí do konečnej stanice maximálne do piatich minút nad rámec cestovného poriadku, je bez meškania. Podľa tejto metriky je bez meškania 87,4 percenta všetkých našich vlakov. Keby sme toto číslo očistili od situácií, ktoré nesúvisia priamo s nami ako s dopravcom a nemôžeme ovplyvniť, že nám pod kolesá vbehne diviak, na prejazde stojí auto, je poškodená koľajnica a podobne, dostaneme sa na 98,7 percenta. Spoľahlivosť vlakov v Nemecku, s ktorým sa často radi porovnávame, je v tomto smere len 66 percent.“
Veľká skupina ľudí na váš podnik aj tak šomre, na druhej strane máte veľa fanúšikov, ľahostajní nie ste takmer nikomu. Pre firmu je dobre, keď prebúdza emócie, nie?
To je kľúčové. Práve nedávno sme mali seminár s mentálnym koučom Mariánom Jelínkom a ten vravel, že pre firmu je najdôležitejšie pripútať k sebe zamestnancov i zákazníkov emóciou. Myslím si, že v posledných rokoch sa Českým dráham darí v ľuďoch prebúdzať emócie v pozitívnom zmysle slova. Som presvedčený, že ak sa človek stane naším novým pravidelným zákazníkom, bude veľmi prekvapený, akú dlhú cestu České dráhy prešli.
Dokazuje to aj rekordný zisk za minulý rok?
Pre České dráhy to bol míľnik. Vymazali kumulovanú historickú stratu a prehupli sa do zisku. Ide o veľmi silný signál a bol to najlepší hospodársky výsledok skupiny od roku 2008, keď sme si požičali peniaze na dlhopisovom trhu a odvtedy sme boli posudzovaní podľa medzinárodných účtovných štandardov. Dráhy robia aj množstvo ďalších činností, ale podstatné pre nás je, že vo významnom zisku bola osobná doprava. To sa podarilo prvýkrát v histórii.
Ako sa to podarilo?
Dlhodobým procesom, súborom opatrení. Ovocie napríklad jednoznačne prináša investovanie do vozového parku. Medziročný nárast cestujúcich je sedem miliónov osôb. Objem ľudí, ktorých za rok odvezieme, je zhruba 164 miliónov, plus-mínus pol milióna denne v šesť a pol tisícoch vypravených spojov. Našou úlohou je, aby boli tieto vlaky plné, pretože každý človek, ktorého vo vlaku máte, už neprináša žiadny ďalší náklad, v podstate je pre nás novým čistým ziskom. Od siedmich miliónov ľudí, ktorí nám pribudli, máme čistý zisk jeden a pol miliardy. Tvrdím, že České dráhy sú najlepším dopravcom, aký v stredoeurópskom meradle existuje korún (60 miliónov eur).
Má sa toto tvrdenie o čo oprieť?
Napríklad máme najlepšie palubné služby. S našou dcérskou spoločnosťou Jedálenské a lôžkové vozy a službou ČD restaurant získavame veľa medzinárodných ocenení. Rovnako aj s našou aplikáciou Môj vlak. V zákazníckom hodnotení sa nám darí veľmi dobre v oblasti prístupu personálu, spoľahlivosti, moderných vlakov a ich čistoty. České dráhy sa zmenili a cestujúci si to všimli.
Tiež si však nemožno nevšimnúť, že do Českých dráh putujú miliardy korún z verejných rozpočtov. Nepodniká sa vám dobre aj vďaka tomu? Nevykazujete zisk práve preto?
Takto je to u každého prevádzkovateľa dopravy v Česku aj v Európe. Deväťdesiat percent všetkých výkonov Českých dráh tvoria objednávky od krajov alebo štátov na zabezpečenie obslužnosti. U nás je len jediná komerčná linka, ktorá je schopná na seba zarobiť – z Prahy do Ostravy. Na nej máme konkurenciu LeoExpress a RegioJet. Žiadna iná linka si na seba nezarobí.
Aj keď si vezmeme balík tridsiatich miliárd korún (1,2 mld. eur), s ktorými České dráhy hospodária, tak – a teraz veľmi zjednodušujem – štrnásť miliárd (0,56 mld. eur) nám zaplatia kraje, šesť miliárd (250 mil. eur) ministerstvo dopravy a povedzme že desať miliárd (0,4 mld. eur) je z tržieb za cestovné lístky. Z toho vychádza, a to opäť zjednodušujem, že cestujúci zaplatí len tretinu reálnych nákladov cesty. Tento systém zďaleka neplatí len pre České dráhy; platí všeobecne pre železničnú a autobusovú dopravu, pre odvoz odpadu, skrátka pre služby, ktoré štát vníma ako kľúčové a potrebuje ich zabezpečiť.
Ešte inak: ako sa podniká, keď sú České dráhy akciovou spoločnosťou vlastnenou štátom?
Štát nám nedáva ani korunu, ani nemôže, porušil by tým pravidlá hospodárskej súťaže. My od štátu nič nechceme. Chceme mu poskytovať službu, výkon – voziť cestujúcich a dostávať za to úhradu. Našou výhodou, pochopiteľne, je, že sme vďaka vlastníkovi v očiach partnerov dôveryhodným subjektom. Na všetko si však musíme zarobiť a keď nám chýbajú zdroje povedzme na krásny nový vlak, musíme si ich požičať na európskom alebo svetovom dlhopisovom trhu. Presviedčame tamojších hráčov, že sa im oplatí investovať peniaze do Českých dráh.
Darí sa vám to?
Veľmi dobre. V čerstvej správe našej ratingovej agentúry sa uvádza, že České dráhy sú i napriek investičnému apetítu, ktorý majú v posledných troch rokoch, firmou so stabilným investičným výhľadom a pre peniaze investorov sú bezpečným miestom.
O akom veľkom investičnom apetíte hovoríte?
Netajíme sa ambíciou preinvestovať v nasledujúcich desiatich rokoch takmer 164 miliárd (6,5 mld. eur). Keď sa pozrieme do nedávnej minulosti, za posledné tri roky sme zabezpečili viac nových koľajových vozidiel než za predchádzajúcu dekádu.
Čím sú České dráhy pre investorov také lákavé?
Veľmi zaujímavý je pre nich biznis dopravy a ešte zaujímavejší biznis infraštruktúry. Keď uzavrieme zmluvu so zákazníkom, typicky s krajom alebo ministerstvom dopravy, spravidla ide o zmluvu na desať rokov a dlhšie. Máloktoré podnikanie má takú garanciu, že v nasledujúcich mnohých rokoch budete jediným, kto bude konkrétnu službu zabezpečovať. Vďaka tomu sme veľmi atraktívni z pohľadu uloženia peňazí. Navyše vieme, že objednávateľom služby je štát, čo je veľmi dobrý zákazník. Pre konzervatívnych investorov sme jednoducho bezpečným prístavom pre ich peniaze.
Aké im sľubujete výnosy?
Na doteraz poslednom verejnom dlhopise sme si požičali na päť rokov päťsto miliónov eur za úrokovú sadzbu 5,67 percenta. Funguje to tak, že prezentujete svoju predstavu, koľko potrebujete, a ponúknete úrokovú sadzbu, ktorú vám poradí manažér emisie. Keď ju takzvane prepíšete, čo znamená, že vám investori chcú požičať viac, než potrebujete, poviete si – okej, som atraktívny – a úrokový bonus trošku znížite. Takto sa s tým hráte, kým sa nepriblížite k finančným prostriedkom, ktoré potrebujete na prevádzku.
Pravdepodobne ide o vzdialenú súvislosť, ale keď hovoríte o hraní sa s úrokovou sadzbou, napadlo mi, či to nemá niečo spoločné s pokerom.
Vlastne súhlasím. Aj v hre so stávkami je dôležité to neprestreliť, pretože keď záujemca odíde, už sa nevráti. Keby ste boli, naopak, až veľmi agresívni, môže sa stať, že dlhopisy neupíšete, čo je veľkým reputačným rizikom.
Vy ste boli vášnivým pokerovým hráčom, však?
Odkedy som „na dráhach“, poker som poriadne nehral, ale sám seba považujem za bývalého poloprofesionála. Bol som jedným z prvých sponzorovaných hráčov u nás.
Pomáha vám minulosť pokerového hráča v súčasnej funkcii?
Jednou z týchto vecí je, že aby ste dosiahli úspech, musíte dlhodobo robiť správne rozhodnutia. To podľa mňa platí v pokeri, ale aj v osobnom živote a obchode. Môže sa stať, že urobíte rozhodnutie, ktoré krátkodobo prinesie zisk, ale v dlhodobom horizonte je chybou. Vždy musíte pracovať s nejakou množinou dát. Pri pokeri spolu sedíme za stolom a princíp hry je v tom, že o vás zbieram informácie, tie vyhodnocujem a na ich základe by som mal robiť dlhodobo správne rozhodnutia a nenechať sa zlomiť krátkodobým výkyvom, aj keby mal z neho plynúť zisk. V pokeri môžete urobiť zlé rozhodnutie, ktoré vám zarobí, ale nesmiete sa upnúť k tomu, že to rozhodnutie bolo dobré a že ho časom zopakujete. A ešte je tu ďalšia vec, ktorá ma baví tak veľmi, že by som o nej mohol rozprávať stále dookola…
Stále dookola to asi nepôjde, ale som zvedavý.
Ide o teóriu, ktorej sa hovorí Nashova rovnováha – podľa slávneho matematika…
… o ktorom bol natočený oscarový film Čistá duša s Russellom Crowom v hlavnej úlohe.
Presne tak. Nashova rovnováha vychádza z jednoduchého konceptu: skúste nájsť také riešenie situácie, že čokoľvek urobí váš protihráč, vy budete mať čo najlepší výsledok. To znamená, že budeme mať obchodné rokovanie a ja musím nastaviť taký rovnovážny bod, aby mi vždy priniesol výhru. Znie to zložito, ale zložité to nie je. Taký bod existuje v každej pokerovej hre aj v každom obchodnom rokovaní.
Je tajomstvom, koľko ste v pokeri zarobili?
No… milióny korún.
Naozaj?
Napríklad na poslednom turnaji, ktorý som odohral týždeň pred nástupom do funkcie, som z ôsmich tisícov účastníkov skončil nešťastne jedenásty a vyhral som približne 27-tisíc eur.
Teraz už nehráte, pretože je to nevhodné?
Nemyslím si, že by to bolo v mojej funkcii nevhodné, poker nepovažujem za hazard. V pokeri nie je systém nastavený ako v kasíne, rulete, na automatoch či stieracích žreboch. Poker je hra postavená na zručnostiach, v ktorej hráte proti protivníkovi – ako šach, ktorý teraz veľmi rád hrám namiesto pokeru. Šach máte odohratý aj za pár minút, kým pokerový turnaj by mi zabral tri dni. Nejaký turnaj by som asi cez víkend zvládol, ale mám manželku a dve deti a cítil by som sa ako hlupák, keby som čas, ktorý môžem tráviť s rodinou, venoval kartám.
Cestujete aj vy niekedy vlakom, aby som prehodil výhybku späť k Českým dráham?
Vlakom cestujem veľmi rád. Keď si človek sadne do modernej súpravy, som si istý, že si cestu zopakuje a odporučí to aj ostatným. Vo vlaku si dáte kávu alebo pivo a sviečkovú, nabijete si mobil, urobíte prácu, môžete si zdriemnuť. V novom vlaku typu ComfortJet máme dokonca aj detské kino.
Dobre, ale koľko je takých komfortných vlakov?
Len tento rok vypravíme na koľajnice stoštyridsať nových vlakov, to je 22-tisíc nových sedadiel pre cestujúcich. Pôjde o vlaky regionálnej dopravy, konkrétne už cestujúcim dobre známe RegioPantery aj nové RegioFoxy od poľskej Pesy. V oblasti diaľkovej dopravy prídu na naše dráhy najmodernejšie vlaky ComfortJet – osem súprav po osem vozňov. Treba si však priznať, že z pohľadu životného cyklu vozidiel sme v súčasnosti akýmsi európskym dôchodcom. Priemerný vek nášho vlaku je tridsaťtri rokov. Na západ od nás je to asi dvadsať rokov; tam sa potrebujeme dostať.
Foto: Michael Tomeš / Forbes CZ
Vek vozového parku je téma, ktorá vás trápi najviac?
Nepochybne. Nechali sme vlaky príliš zostarnúť, nemodernizovalo sa dostatočne rýchlo. Firma, ktorá neinvestuje aspoň na úrovni odpisov, je mŕtva a naša firma to nerobila. Teraz musíme investície razantne zrýchliť, preto máme relatívne vysokú expozíciu externého dlhu, ktorý na budúci rok kulminuje, a potom bude krivka pomaly klesať. Pre vašu predstavu: cena ComfortJetu v plnej zostave s konfiguráciou 456 miest v druhej triede a 99 miest v prvej je 650 miliónov korún (26 mil. eur). K tomu ešte musíte kúpiť lokomotívu, nový Siemens Vectron stojí 150 miliónov (6 mil. eur). Ale zoberte si, že najväčšie lietadlo Airbus A380 so zhruba rovnakou kapacitou miest stojí 400 miliónov dolárov (16 mil. eur). Ja tvrdím, že ComfortJet je lietadlo na koľajniciach a naši strojvodcovia sú v podstate piloti.
Prečo sa v minulosti neinvestovalo do vozového parku?
Uvedomme si, že České dráhy kupujú to, čo sa od nich chce. Ak nebol politický ani spoločenský dopyt po obnove vozov, nebol prirodzený tlak na dráhy, aby sa obnovovali. Dnes tento dopyt, chvalabohu, je. Naším druhým veľkým neduhom je, že sme okrem vozov veľmi podinvestovali údržbové zázemie. Moderné vlaky sú často dlhšie než údržbové haly. Prístup k nášmu technickému zázemiu musíme veľmi významne prehodnotiť a investovať aj tu do inovácií.
Aj to je dôvodom, prečo tento rok dôjde k významnejšiemu zadlženiu Českých dráh?
Nepovedal by som, že k významnejšiemu. Teraz skupina vykazuje hodnotu zadlženia 65 miliárd (2,6 mld. eur). To je hodnota externého dlhu a na tú je potrebné hľadieť v kontexte, v nejakom pomere k niečomu. Áno, síce nám zadlženie časom rastie, rýchlejšie však rastie hodnota dlhodobého majetku Českých dráh.
Keď kúpite vlak, vozidlo je doručené o tri až päť rokov po podpise, ale ceny sú viac-menej fixované v okamihu podpísania zmluvy. To znamená, že čerpáme zo starších rámcových zmlúv za nižšie ceny, než stojí vozidlo dnes. Peniaze, ktoré si požičiavame, sú výlučne na tieto investície. Prevádzkovo nespaľujeme žiadne peniaze investorov. Zaujímavý pomerový ukazovateľ na posudzovanie bezpečného prístavu na peniaze hovorí v kocke o tom, že na úhradu celého dlhu potrebujete šesť hospodárskych výsledkov.
Ide však o filozofickú predstavu. V skutočnosti sa to tak nikdy nestane, ale ukazovateľ je tak nastavený. My máme vďaka tomu, že sme za minulý rok vygenerovali EBITDA 16 miliárd korún (640 mil. eur), ukazovateľ štyri, čiže v bezpečnej vzdialenosti od šestky. Nerozprávajme sa o absolútnej výške dlhu, tá nie je výpovedná. Hlavný je pomer dlhu voči výkonnosti firmy a krytie tohto dlhu majetkom. V oboch týchto parametroch sú České dráhy v bezpečných vodách.
Napriek tomu: je rozumné uvažovať o novom sídle Českých dráh? Je potrebné?
Určite je. Teraz sme v nájme ministerstva dopravy a tá historická budova nám už naozaj vôbec nevyhovuje ani kapacitne nestačí. V nájme je aj naša dcérska spoločnosť ČD Cargo i spoločnosť ČD – Informačné systémy. Chceme všetko dostať pod jednu strechu a prestať platiť externé nájmy. Je to, samozrejme, aj o tom, ako sa chcú moderné železnice profilovať, ako chcú pôsobiť na ľudí.
Našou výhodou je, že zopár zaujímavých lokalít máme v Prahe vo svojom vlastníctve; v podstate sú to brownfieldy a na niektorých z nich by sme chceli postaviť sídlo. Navyše sú to pozemky rozlohou väčšie, než je predstava o našom sídle, takže by sa tam dal urobiť aj nejaký komerčný projekt, ktorý by pomohol výstavbu financovať. Spustili sme verejnú zákazku, v ktorej transparentne ponúkame trhu pozemky v našom vlastníctve a pýtame sa, čo a za akých finančných podmienok by nám trh dokázal na daných lokalitách postaviť. Do konca tohto roku by som túto súťaž rád uzavrel.
Kedy by malo byť sídlo postavené?
Nerobím si ilúzie, že to bude do roku 2028. Vidím to v intervale rokov 2028 až 2030, pričom čím viac sa dokončená stavba bude blížiť k roku 2028, tým budem spokojnejší.
To sa vás už však nemusí týkať.
Nové sídlo je dobrým príkladom toho, ako ďaleko za horizont so súčasným manažmentom hľadíme. Áno, je veľmi pravdepodobné, že ja už v novom sídle úradovať nebudem, ale robiť tieto veci je zmysluplné. Tým sa vraciame k pokerovej úvahe. Je nevyhnutné robiť dlhodobo správne rozhodnutia, ktoré možno neprinesú okamžitý úžitok. Hoci to nie je celkom populárne, ale z dlhodobého hľadiska viete, že ste firmu poslali správnym smerom. Úlohou manažéra, ako ju vnímam ja, je odovzdať spoločnosť v lepšom stave, než v akom ju dostal.
