Malo to byť úplné prepracovanie konceptu miest. Deväť miliónov ľudí malo bývať vo vertikálne usporiadanom meste bez klasických ulíc medzi stenami vzdialenými od seba 200 metrov.
Jednotlivé zádrhy prišli už čoskoro. Rástli očakávané náklady, predlžovali sa odhady trvania výstavby, zmenšovala sa prvá etapa. Teraz to však vyzerá, že The Line nevznikne vôbec. A že posledný, kto projektu verí, je už len jeho tvorca.
Podľa textu Financial Times, ktorý zhromaždil rozsiahle dôkazy a názory expertov aj ľudí, ktorí sa na projekte podieľajú, je lineárne mesto v ohrození pre inžinierske aj fyzikálne prekážky a zároveň rapídne ubúdajú investori, ktorí chcú do The Line vložiť svoje peniaze.
„Myslím si, že ako myšlienkový experiment je to skvelé. Ale myšlienkové experimenty sa nestavajú,“ citujú Financial Times experta na mestské plánovanie, pôsobiaceho v Saudskej Arábii. Jeden z bývalých zamestnancov projektu zase pre denník uviedol, že už všetci vedia, že projekt nebude úspešný – teraz ide len o to, ako to šetrne oznámiť korunnému princovi, ktorý si neúspech odmieta pripustiť.
Problémov, ktoré sa pri meste patriacom pod zastrešujúci projekt Neom objavili, je mnoho. Zároveň je však fascinujúce, ako sa ich ľudia pracujúci na projekte pokúšali riešiť.
Napríklad centrálna marína, kde by mali kotviť najväčšie výletné lode sveta, by podľa expertov nemala k dispozícii prirodzený prúd. To by znamenalo, že by v lineárnom meste namiesto prímorského prístavu vznikla skôr akási tôňa so stojatou vodou, ktorá prináša napríklad hygienické problémy. Inžinieri sa preto rozhodli problém riešiť inštaláciou obrovských čerpadiel. Tie by však museli bežať 24 hodín denne, 365 dní v roku.
Ďalšiu výzvu predstavuje tridsaťposchodová budova nazvaná „Luster“, ktorá má byť umiestnená nad prístavom a zavesená na obriu konštrukciu fasády.
NEOM
Pri zavesenej budove vyvstala okrem iného otázka, čo so splachovaním na toaletách vzhľadom na gravitáciu, pretože keď človek spláchne, obsah toalety logicky mieri nadol k zemi. Túto dilemu mali riešiť stovky kyvadlových vozíkov, ktoré by splašky zvážali nahor do fasády a následne do kanalizácie.
S ďalším pôsobením fyziky by si však „Luster“ asi neporadil. Architekti podľa Financial Times tvorcov projektu varovali, že zavesenie tridsaťposchodovej budovy zo skla a ocele stovky metrov vo vzduchu by mohlo viesť k tomu, že by sa budova v dôsledku rotácie Zeme začala postupne pohybovať ako kyvadlo a nakoniec by sa rozlomila a zrútila.
Ku konštrukčným problémom treba pripočítať aj environmentálne. Katastrofou by lineárne mesto bolo napríklad pre migrujúce zvieratá vrátane miliónov vtákov, pre ktoré by 170 kilometrov dlhá a pol kilometra vysoká zrkadlová prekážka v ich migračnej trase bola fatálna.
A to v prípade, že by prežili prelet medzi plánovanými veternými farmami, ktoré mali The Line zásobovať energiou. Odborníci na ochranu prírody preto označili projekt na začiatku roku 2024 za novovznikajúci problém globálnej ochrany biodiverzity. A aj keď sa dizajnéri pokúšali hľadať riešenia, ako je bodkovaná fasáda či veľké priechody v stene, ukázalo sa, že nič z toho environmentálnej katastrofe nezabráni.
Navyše bol pôvodný rozsah projektu taký obrovský, že by pravdepodobne preťažil globálne zásobovacie kapacity a cenotvorbu. Napríklad na betón pre prvých dvadsať 800-metrových modulov by bola potrebná ročná zásoba cementu väčšia, než je ročná produkcia Francúzska. Projekt by tiež spotreboval približne 60 percent ročnej svetovej produkcie ocele.
S tým sa spája aj finančná náročnosť projektu, ktorá je podľa posledných aktualizovaných odhadov na úrovni približne 4,5 bilióna dolárov. Saudskoarabská vláda sa pritom spoliehala na to, že projekt The Line priláka obrovské množstvo externých investícií. Tie sa však neuskutočnili – a zrejme sa už ani neuskutočnia.
Profimedia
Aby bol projekt finančne atraktívny pre externých investorov, vyžadoval by si podľa prepočtov minimálny počet obyvateľov odhadovaný na 300- až 500-tisíc ľudí, čo by zodpovedalo siedmim modulom. Rozsah prvej etapy sa však postupne znížil na iba tri moduly, čo v podstate znemožnilo ponúkať projekt ako investíciu. A to je zásadný problém.
Rozostavaný pomník vynaliezavosti
Stavebné práce na The Line síce v súčasnosti ustali, základy lineárneho mesta sú však už viditeľné napríklad na satelitných snímkach. A treba uznať, že to, čo sa už podarilo vybudovať či zorganizovať, je jedinečné. Pravdepodobne však zbytočné.
Podľa dostupných zdrojov už Saudská Arábia do projektu The Line naliala minimálne 50 miliárd dolárov. Väčšina z tejto sumy pripadá na masívne základové a zemné práce, ktoré sú vo svetovom kontexte výnimočné svojím rozsahom a náročnosťou.
K dnešnému dňu už bolo vyvŕtaných asi šesťtisíc pilót tiahnucich sa cez dva kilometre púšte, ktoré zdroje Financial Times označujú za jedny z najväčších na svete. Niektorí špecialisti ich opísali ako „absolútne kolosálne“ a „možno najväčšie pilóty, aké kedy človek položil“. Pre robotníkov a ich rodiny vzniklo niekoľko veľkých obytných komplexov.
Obrovské výkopové práce sa už uskutočnili aj na mieste spomínaného centrálneho prístavu, kde bolo do konca roka 2023 vyhĺbených 100 miliónov kubických metrov zeminy – čo zodpovedá štyridsiatim Veľkým pyramídam v Gíze.
Zároveň vláda zrovnala so zemou aj niekoľko dedín domorodých obyvateľov, ktorí boli násilne vysťahovaní, a čelí obvineniam, že niektorých z nich dokonca zavraždila.
A po tom, čo bola prvá fáza projektu zredukovaná z dvadsiatich modulov na tri, zasypali stavbári časť už vybudovaných základov pieskom.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Martin Bajtler.
