Keď ruskí vojaci začali útočiť na Kyjev, boli rozkazy pre Maksyma Skubenka a ostatných mužov z jeho dobrovoľníckej vojenskej jednotky jednoduché: Pripravte sa. Jednotka poslúchla a strávila veľkú časť dňa vykopávaním pôdy a jej balením do vriec.
„Keď na nás niekto bude strieľať, guľky zasiahnu vrecia,“ vysvetľuje Skubenko. On a jeho kolegovia veľmi dobre vedia, aká užitočná môže byť takáto obrana. Zažili už niekoľko ozbrojených bojov. Vyčistili a skontrolovali si zbrane a začali miešať Molotovove koktaily podľa pokynov na plagáte, ktorý rozdávali úrady. Naplnili niekoľko stoviek sklenených fliaš.
Boj s ruskými dezinformáciami
V prestávkach si 30-ročný Skubenko kontroluje pracovné správy. Je CEO najväčšej nezávislej organizácie na sledovanie dezinformácií na Ukrajine pod názvom VoxCheck, ktorá zabezpečuje výskum pre spoločnosti ako Facebook.
Kým Skubenko prechádza z online boja proti Rusom do boja zoči-voči, VoxCheck naďalej pokračuje v odhaľovaní nepravdivých správ šírených Rusmi: o ukrajinskom ostreľovaní, masových útekoch z ukrajinských väzníc, domových inváziách ukrajinskej národnej gardy a mnohých iných nepravdivých témach.
„Nečakal som, že budem tu,“ povedal v utorok 1. marca večer, keď sedel na lavičke pred budovou, ktorá slúži jeho jednotke ako základňa. „Nečakal som, že moja krajina pôjde do vojny.“
Dobrovoľníci odhodlane bránia krajinu
Odkedy sa pred približne týždňom (24. februára) začal ruský útok na Ukrajinu, celý národ rýchlo prešiel do vojnového režimu. Viac než 600-tisíc ľudí utieklo. Dve najväčšie mestá – hlavné mesto Kyjev a Charkov na východe – sú pod paľbou.
Asi 80 % zo 190-tísic ruských vojakov sa zhromaždilo na ukrajinských hraniciach a nečakane spomalilo lepšie vybavených Rusov. Časť obrany zahŕňa dobrovoľníkov ako Skubenko. Na výzvu vlády sa ich takmer 40-tisíc ozbrojilo, aby bránilo svoju krajinu.
Skubenko má v porovnaní s ostatnými na svojich protivníkov jedinečný pohľad. Roky sa snažil prekaziť prebiehajúcu digitálnu kampaň Ruska proti Ukrajine.
VoxCheck založil v roku 2014 Tymofiy Mylovanov, ekonóm a profesor na univerzite v Pittsburghu, po revolúcii vedenej civilistami, ktorá prinútila vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča odstúpiť z úradu. Ukrajinské mediálne prostredie vtedy bolo a aj do dnešného dňa ostalo ovplyvnené Ruskom.
Nástroj na overovanie faktov
Ľudia sú náchylní veriť Putinovej propagande presadzovanej prostredníctvom novín, televízie a, samozrejme, internetu – najmä sociálnych sietí spravovaných ruskými štátnymi médiami ako Sputnik a RT. Preto bolo zjavné, že je potrebné vytvoriť nezávislé miesto na overovanie faktov pochádzajúcich z Ruska a niekedy aj od ukrajinskej vlády.
„Existoval veľký dopyt po objektívnej dôveryhodnej analýze toho, čo sa deje na Ukrajine, najmä v oblasti ekonómie, lebo ekonómia ako veda bola na Ukrajine stále veľmi zaostalá,“ hovorí Jurij Gorodničenko, profesor ekonómie v Berkeley, ktorý pomáhal so založením VoxChecku.
Tradičným mediálnym zdrojom chýbala dôvera ich publika. „Na Ukrajine bola veľká priepasť v dôveryhodnosti,“ hovorí Gorodničenko, v súčasnosti šéf dozornej rady VoxChecku. „Má sovietsku minulosť – ľudia sa stále báli, že niekto je agent, že je platený, aby povedal to, čo povedal.“
Maksym Skubenko | Foto: Maksym Skubenko
V priebehu niekoľkých rokov sa profil VoxChecku zvýšil. Zverejnil na Twitteri správy o ruských trolloch, o zdraví ukrajinských bánk a kvantitatívnom indexe, ktorý meria pravdovravnosť najmenej pravdovravných politikov v krajine.
Firma sa stala kľúčovým partnerom spoločností ako Facebook, ktoré sa spoliehajú na jej analýzu pri posudzovaní obsahu uverejneného v Ukrajine. Spolupracovala tiež so spravodajským televíznym kanálom UA:First a s Forbes Ukraine, nezávislým licencovaným vydaním Forbesu.
VoxCheck je tiež obľúbeným zdrojom informácií pre ukrajinskú vládnu elitu. Mylovanov, zakladateľ VoxChecku, sa v roku 2019 stal ukrajinským ministrom hospodárstva. VoxCheck odovzdal jeho hlavnej ekonómke Ilone Sologoub, ktorá 1. decembra odovzdala funkciu CEO Skubenkovi. Stránka má mesačne okolo milión návštev.
Vo štvrtok sa Skubenkov svet navždy zmenil…
Skubenko bol členom spoločnosti takmer od začiatku. Pridal sa v roku 2015 a „vyrastal s VoxCheckom,“ hovorí Gorodničenko. Skubenko vyrastal v malom meste asi 225 km od Kyjeva. Získal ekonomický diplom od Ľvovského bankového inštitútu a krátko pracoval ako audítor v Národnej banke Ukrajiny.
Pred niekoľkými týždňami sledoval Skubenko spolu s ďalšími pracovníkmi VoxChecku Rusko cez tradičné a digitálne médiá. Zachytili nepodložené informácie, ktoré predpokladali, že domnelá energetická kríza v Iraku ohrozí Ukrajinu. Vystopovali päť kanálov Telegramu s podozrením na väzby na ruské špeciálne jednotky, ktoré sa snažili „obnoviť príbeh o tom, že bez ruského plynu umrieme,“ povedal.
Vo štvrtok sa Skubenkov svet navždy zmenil. Dva dni predtým sa pokúsil zaregistrovať medzi dobrovoľníkov, no odmietli ho s tým, že sa mu ozvú neskôr. Po ruskej invázii sa 24. februára vrátil na náborové miesto v Kyjeve, no nemali preňho zbraň. Išiel teda na ďalšie, kde sa k nim konečne pridal.
„Potom začali strieľať na nás…“
Prvú noc spal Skubenko so spolubojovníkmi na drevených paletách vystlaných kartónovými krabicami. Na druhý deň im nejakí ľudia dali spacie vaky.
Ešte týždeň dozadu mal Skubenko skúsenosti so strieľaním zo zbrane len z tínedžerských čias – z niekoľkodňového tréningu. Na náborovom mieste dostal poloautomatickú pušku a nejaké strelivo, nepozná však presnú značku ani model. „Myslím, že je ukrajinská,“ mykol plecami. Vie, že do zbrane idú 7,62-milimetrové náboje, čo je väčší z dvoch štandardných rozmerov pre AK-47. Skubenko dúfa, že väčšia veľkosť pomôže, „keď strieľajú na autá s ruskými vojakmi“.
Hovorí, že sa už zapojili do bojov. Pri jednom z nich zastavil pred ich stanovišťom tmavý Jeep a začal strieľať na políciu, ktorá ich prenasledovala. „Strieľali na policajtov. Potom začali strieľať na nás. Tak sme na nich začali strieľať tiež,“ spomína Skubenko.
Presunul niekoľkých dobrovoľníkov do bezpečia a pridal sa k prestrelke. Zabili jedného z útočníkov a traja sa vzdali polícii. Myslí si, že išlo o proruských Ukrajincov, ktorí boli v Kyjeve už pred začiatkom vojny.
„Ako matka plačem, nariekam. Ako Ukrajinka vás podporujem…“
Niekoľko z desiatok Molotovových kokteilov, ktoré vyrobil Skubenko spolu s ďalšími dobrovoľníkmi | Foto: Maksym Skubenko
Skubenkova jednotka pracuje dlhé hodiny a žiadny z mužov si za posledné dni neoddýchol na viac než tri hodiny. S rodinou a priateľmi je v kontakte cez sociálne médiá – hlavne cez WhatsApp a Facebook.
Jeho starý otec sa ukryl vo svojom vidieckom dome a aj keď je sám, nie je úplne bezbranný. „Má doma samopal,“ hovorí. Jeho otec tiež vstúpil medzi dobrovoľníkov a Skubenko dúfa, že čoskoro bude v Kyjeve. Jeho matka pracuje ako dobrovoľníčka v nemocnici a sleduje novinky o svojom synovi na Facebooku.
V jednom z príspevkov ho oslovuje „moje srdce“ a píše: „Ako matka plačem, nariekam. Ako Ukrajinka vás podporujem a akceptujem rozhodnutie, ktoré ste urobili.“ Príspevok končí slovami: „Sláva Ukrajine!“
Poplach
V utorok sa Skubenkovi podarilo komunikovať s VoxCheck tímom. Čiastočne sa ich rozhovor točil okolo tímovej video stratégie. Spojil sa so svojimi kontaktmi na Facebooku a skontroloval stav niekoľkých partnerských zmlúv.
Najdôležitejšie boli telefonáty do Poľska, kde sa snaží založiť nové bankové účty pre VoxCheck. „Ak sa niečo stane s bankovým systémom na Ukrajine, naša organizácia nemôže ostať bez peňazí,“ hovorí.
Jeho pozornosť však rýchlo prešla z komerčných záležitostí na vážnejšie veci. „Prepáčte, musím ísť. Prišlo varovanie pred potenciálnymi votrelcami. Musím ísť.“
Ukázalo sa však, že išlo o falošný poplach. Vrátil sa späť na základňu a spolu s ostatnými si vychutnal teplé jedlo. Večeru, ktorú im poslala pizzeria, ktorá stále funguje. Stále majú však v pohotovosti svoje zbrane a neďaleko pripravené zaistené Molotovove kokteily.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Abram Brown.
