Pred dvadsiatimi rokmi sa na vtedajšom Twitteri objavil prvý tweet, dnes sa na platforme s názvom X objaví približne 500 miliónov príspevkov denne. Ako sa podarilo z nápadu niekoľkých vysokoškolákov vytvoriť jednu z najvýznamnejších sociálnych sietí, ktorá navždy zmenila politiku aj žurnalistiku?
Stačil na to jeden celodenný brainstorming v podcastovej spoločnosti Odeo. Vtedy ešte ani nie tridsaťročný Jack Dorsey oboznámil členov tímu s nápadom na SMS službu pre komunikáciu v rámci malej skupiny.
Okrem samotnej realizácie služby premýšľali aj nad názvom, ktorý mal byť chytľavý, krátky a vyvolávať u používateľov pocit, že sú súčasťou diania.
„Chceli sme vystihnúť ten pocit, ten fyzický vnem, keď vibrujete vo vrecku svojho kamaráta. Je to ako vibrovať po celom svete,“ vysvetlil neskôr Dorsey.
Preto prišli s názvom „twitch“, teda „zachvenie“, čo však podľa Dorseyho nebol dobrý názov, pretože nevyvolával tú správnu predstavu. O päť rokov neskôr si tento názov vybrala dnešná služba pre live-streaming.
Mladý tím si radšej vybral názov „twttr“, odvodený od slova twitter, ktoré sa vzťahuje ako na krátky prúd bezvýznamných informácií, tak na štebotanie vtákov. A s tým Dorsey 21. marca 2006 publikoval vôbec prvý príspevok na vtáčej aplikácii.
Doviesť produkt do použiteľného stavu trvalo 116 dní a 15. júla už mohol tweetovať ktokoľvek. Svoj najznámejší názov potom platforma dostala pol roka po založení, keď sa tímu podarilo odkúpiť doménu Twitter.com.
Prvý vtáčik s prezývkou „Larry“ sa na stránke objavil už vtedy a zakladatelia kúpili jeho jednoduchú ilustráciu na internete za pätnásť dolárov. Trvalo však až do roku 2010, kým sa dostal až do loga, kde hniezdil ďalších trinásť rokov.
Prvý úspech
Hoci sociálna sieť s príspevkami s maximálnou dĺžkou 140 znakov pôvodne veľa ľudí nenadchla, zlom nastal v roku 2007 na konferencii South by Southwest, kde Twitter investoval jedenásť tisíc dolárov (asi 232-tisíc korún) do obrazoviek, ktoré zobrazovali aktuálne tweety.
To účastníkov podujatia nadchlo a tí sa začali navzájom dohadovať na plánoch, zdieľať informácie o najlepších reštauráciách v okolí aj názory na prebiehajúce prednášky. Záujem o platformu vďaka tomu vyskočil z priemerných 20 na 60-tisíc tweetov za deň.
Unsplash
Sociálne siete si potom začali všímať nielen viac ľudí z oblasti technológií, ale aj celebrity a politici, ktorí zistili, že pomocou nich môžu takmer okamžite zdieľať svoje názory.
Pre Twitter bolo významné aj rozhodnutie Baracka Obamu, ktorý sa vtedy snažil priblížiť mladým ľuďom. V rámci tohto úsilia sa v roku 2007 okrem iného prihlásil na sociálnu sieť, kde neskôr ako jeden z prvých politikov poďakoval za víťazstvo vo voľbách.
Aj vďaka tomu sa dnes X stalo miestom, kde politici bežne komunikujú.
Jeden z najdôležitejších momentov, ktorý definoval Twitter, však neprišiel ani od majiteľov siete, ani od slávnych osobností. Za to mohol používateľ Chris Messina, ktorý v tweete z roku 2007 navrhol, aby sa znak # (hešteg) používal na označovanie skupín.
Twitter mu na to mal odpovedať, že „taká vec je len pre nerdov“ a nikdy sa širšie neujme. Na jeseň toho istého roka sami používatelia, ktorí šírili informácie o požiari v americkom okrese San Diego, spustili hešteg #sandiegofire a odvtedy sa táto funkcia stala súčasťou takmer všetkých sociálnych sietí.
Kľúčový rok 2009
Zrejme najdôležitejší moment pre Twitter však prišiel o dva roky neskôr. Počas protestov v Moldavsku a iránskej zelenej revolúcie v roku 2009 sa táto mladá sociálna sieť ukázala ako ideálne miesto na organizovanie demonštrácií a informovanie o aktuálnej situácii na uliciach bez cenzúry.
Význam Twitteru sa následne v tom istom roku potvrdil aj doma v Spojených štátoch, keď používateľ Janis Krums vyfotil záchranu ľudí z lietadla, ktoré zázračne pristálo na rieke Hudson. Fotografiu od neho následne prevzali americké médiá, ktoré si uvedomili, akým dôležitým pomocníkom pri ich práci môže táto platforma byť.
A treťou významnou udalosťou roku 2009 bola aj smrť kráľa popu Michaela Jacksona. Svoje rozrušenie a smútok na Twitteri zdieľali nielen celebrity, ale aj ostatní používatelia, ktorí tweetovali tak intenzívne, až stránka nevydržala a spadla.
Foto: Flickr / TED Conference, licencia CC BY-NC-ND 2.0
V tom istom roku prišla aj novinka, ktorá dnes ukazuje len ochotu zaplatiť za službu, kedysi však bola vyhľadávaným ocenením. Modré zaškrtnutie pri mene vtedy dostávali len tí, ktorí niečo dokázali – či už to boli politici, spoločnosti, celebrity alebo iné významné osobnosti a organizácie.
Rovnako ako v prípade mnohých inovácií, aj za vznikom overovacích ikon stála snaha vyriešiť existujúci problém. Bejzbalový tréner Tony La Russa totiž platformu žaloval za to, že sa na nej niekto vydával za neho.
Keď sa potom Elon Musk v snahe zarobiť rozhodol, že si ich môže kúpiť každý, viedlo to späť k pôvodnému problému – a tentoraz to niektoré firmy, za ktoré sa vydávali falošné účty, stálo veľa peňazí. O Muskovi však až neskôr, hoci aj on je spojený s rokom 2009, keďže sa vtedy pripojil k platforme.
Zmeny a inovácie
Po ďalších štyroch rokoch rastu dosiahol Twitter viac ako 230 miliónov aktívnych používateľov mesačne a spoločnosť sa rozhodla vstúpiť na burzu. Že niečo také príde, oznámila, ako sa dalo očakávať, prostredníctvom tweetu.
Akcie mali štartovať na 26 dolároch za kus, okamžite však vystrelili a po raste až na päťdesiat dolárov prvý deň uzavreli na necelých 45 dolároch.
Pod tickerom TWTR tak spoločnosť získala 1,8 miliardy dolárov.
SITA/AP
V roku 2016 spoločnosť zaviedla ďalšiu vec, ktorá je dnes na sociálnych sieťach bežná – algoritmické zoradenie tweetov.
Tie sa pôvodne zobrazovali chronologicky, technologické spoločnosti však zistili, že ponúkaním špecifických príspevkov, ktoré používateľov bavia, ich dokážu prinútiť stráviť na sociálnej sieti viac času.
A v záujme ďalšieho rozšírenia siete urobila spoločnosť v roku 2017 významný krok – dovtedajší limit 140 znakov na príspevok, ktorý súvisel s obmedzeniami pôvodného konceptu SMS správ, rozšírila v novembri 2017 na 280.
Ten sa odvtedy rozšíril až na dnešných 25-tisíc znakov pre platiacich používateľov.
Trumpov efekt
Platformu si však už dávno predtým obľúbil realitný magnát a hviezda amerických obrazoviek Donald Trump. Od marca 2009 na ňu prispel takmer šesťdesiatimi tisícmi príspevkov, pričom sa vyjadroval od šoubiznisu po politiku a do roku 2013 si tým získal dva milióny sledujúcich.
S nimi často zdieľal názory na kroky prezidenta Obamu, ktorého napríklad kritizoval za to, že útočí na cudzie štáty bez schválenia Kongresu, a obviňoval ho, že kvôli svojej neschopnosti začne vojnu s Iránom.
Ako sa Trumpovo zapojenie do politiky prehlbovalo a on o nej tweetoval ešte viac, pribúdalo novinárov aj iných ľudí, ktorí si zakladali účet len preto, aby mohli sledovať jeho príspevky. On pomohol platforme rásť a získať vplyv, tá ho zase podľa štúdií odmenila tým, že mu mala pomôcť vyhrať prezidentské voľby v roku 2016.
SITA/AP
Tweetovanie mu však nevyšlo v roku 2020, keď prehral druhé prezidentské voľby. Keď potom v roku 2021 jeho priaznivci zaútočili na Kapitol, Twitter usúdil, že Trumpove príspevky by mohli viesť k ďalšiemu násiliu, a jeho účet s takmer 90 miliónmi sledujúcich natrvalo zablokoval.
Potom však prišiel najbohatší muž sveta. Podľa Elona Muska bolo aj na základe správania voči Trumpovi zrejmé, že multimiliardová spoločnosť Twitter je pod kontrolou extrémnej ľavice, ktorej ide o potláčanie slobody prejavu.
Musk prichádza
Musk pritom prichádzal s nápadmi, ako by sa z Twitteru dala urobiť „aplikácia na všetko“, ktorá nebude cenzurovať a z ktorej zmiznú boti. Do apríla 2022 nakúpil 9,2 percenta akcií spoločnosti a tá mu ponúkla miesto v predstavenstve, čo však Musk odmietol.
Namiesto toho prišiel s nevyžiadanou ponukou na kúpu celej spoločnosti za 44 miliárd dolárov, proti čomu sa spoločnosť bránila tým, že umožnila súčasným akcionárom kúpiť ďalšie akcie so zľavou, aby bolo prípadné prevzatie zo strany Muska čo najdrahšie.
Neskôr však spoločnosť Muskovu ponuku prijala, on si to však rozmyslel s tým, že to nie je férový obchod, pretože Twitter neposkytuje presné údaje o počte spamových účtov na platforme.
SITA/AP
Keď sa preto miliardár pokúsil od zmluvy odstúpiť, Twitter na neho podal žalobu. Pred začiatkom súdneho konania však Musk zmenil názor a oznámil, že firmu za schválené podmienky kúpi.
Hneď po prevzatí prepustil kľúčových vedúcich pracovníkov aj riaditeľov, zbavil sa viac ako polovice zamestnancov a rozpustil orgán zložený z nezávislých odborníkov na ľudské práva.
Platformu navyše premenoval na svoje obľúbené písmeno X a odstránil vtáčika aj všetky narážky, ktoré sa na tejto službe objavovali.
Odboj biznisu
Keď Musk uvoľnil pravidlá a povolil neonacistom a ďalším pravicovým extrémistom zdieľať svoje názory, väčšina významných svetových spoločností prestala na platforme inzerovať.
Musk nebol schopný pochopiť, že značky nechcú byť spájané s príspevkami oslavujúcimi holokaust, a v roku 2023 im odkázal, aby išli kaďe ľahšie, pretože ho údajne „vydierajú“.
Podľa investičnej spoločnosti Fidelity mala hodnota platformy do roku 2024 klesnúť o takmer osemdesiat percent na 9,4 miliardy dolárov, a to kvôli neortodoxným krokom miliardára.
Späť ich neprilákal ani systém komunitných poznámok, ktoré môžu používatelia pripisovať k falošným alebo zavádzajúcim príspevkom.
SITA/AP
Dnes vyzerá situácia len o niečo lepšie. Hoci Musk na začiatku vojny s Iránom oslavoval údajne najvyššiu dennú návštevnosť platformy X vôbec, v piatok však médium Adweek informovalo o uniknutej prezentácii spoločnosti.
V nej má X presviedčať inzerentov, ktorí platformu opustili, aby sa vrátili, a niektorým z nich sľubuje až 200-tisíc dolárov navyše. Tieto peniaze by mali inzerenti dostať v rámci údajnej ponuky, pri ktorej sociálna sieť ku každému doláru utratenému za reklamu pridá polovicu hodnoty zadarmo.
Podobnú ponuku mala predstaviť už minulý rok klientom marketingovej spoločnosti Omnicom. Tá pred deviatimi mesiacmi oznámila, že s X prehlbuje spoluprácu.
Budúcnosť siete X
Ako to s bývalým Twitterom dopadne, nevieme, jeho zakladateľ Dorsey sa však k súčasnému stavu už niekoľkokrát vyjadril a minulý rok napríklad povedal, že „nie je to najlepší spôsob, ako vytvárať produkt“, keď ľudia z X „utekajú“.
Dlhodobo však Muskovi verí. Predtým ho nazval „jediným riešením“ problémov Twitteru, pochválil ho za vyriešenie „smrteľného hriechu“ platformy v podobe závislosti od inzerentov a spomenul, že jeho kroky dávajú zmysel na ceste k slobode prejavu.
SITA/AP
Avšak údajného záchrancu platformy postihol deň pred výročím ďalší problém – porota ho uznala za vinného z uvádzania akcionárov do omylu, čo pred kúpou Twitteru spôsobilo pokles ceny akcií spoločnosti.
Podľa súdu mal zveličovať informácie o tom, koľko je na sociálnej sieti falošných účtov, čo viedlo akcionárov k pocitu, že dohoda sa napokon neuskutoční. Potom, čo sa pri klesajúcich cenách akcií spoločnosti zbavili svojich podielov, Musk na dohodu pristúpil. Podľa poroty to však nemožno považovať priamo za úmyselný podvod.
Napriek tomu ho tento štýl podnikania môže po konečnom rozhodnutí o výške odškodného stáť ďalších až 2,6 miliardy dolárov.
