Andrej Zaťko je jedným z najúspešnejších manažérov z rodiny J&T – nielenže vybudoval jej privátne bankovníctvo, ale iba pred pár týždňami dokončil predaj 365.bank belgickej skupine KBC za rekordných 761 miliónov eur. A popritom sám zbohatol o niekoľko miliónov.
Keď na jeseň minulého roka prišla informácia o tom, že materská skupina J&T predáva svoju digitálnu 365.bank belgickej skupine KBC, boli hneď jasné tri veci.
Po prvé: pôjde zrejme o najväčší bankový predaj v našom regióne, keďže cenovka dosiahla 761 miliónov eur. Po druhé: bankové sily na tuzemskom trhu sa výrazne preskupia, pričom ČSOB banka, ktorá spadá pod kupujúcu belgickú KBC, začne dýchať na krk trhovej dvojke – VÚB banke.
No a po tretie: Andrej Zaťko, ktorý pôvodnú Poštovú banku vytiahol z pokrízových rokov a reštartoval jej pôsobenie na slovenskom trhu ako digitálnej 365.banky, sa v nej iba dva roky pred týmto megadealom stal 9,9-percentným akcionárom.
Krátko po predaji bolo teda jasné, že na Slovensku jedným podpisom pribudol ďalší milionár. Nebola už otázka, či získal z predaja banky milióny eur, ale či sa počítajú v jednotkách alebo desiatkach.
Svojím charakteristickým zjavom – s okuliarmi, v tmavom roláku, s jemným strniskom a s uhrančivým pohľadom – pripomína Steva Jobsa, avšak naozaj len výzorom a možno sklonom k inováciám, nie prístupom k zamestnancom. Zaťko je netradičný bankár.
Zaťko ako mecenáš umenia
Svojím charakteristickým zjavom – s okuliarmi, v tmavom roláku, s jemným strniskom a uhrančivým pohľadom – pripomína Steva Jobsa, avšak naozaj len výzorom a možno sklonom k inováciám, nie prístupom k zamestnancom. Zaťko je netradičný bankár.
Popri šéfovaní banke sa stal silným hlasom slovenského biznisu na sieti LinkedIn, kde ho sleduje vyše 11,6-tisíca ľudí. Pravidelne sa vyjadruje aj k celospoločenským témam, či ide o vládne zrušenie dňa pracovného pokoja na 17. novembra, alebo o platovú rovnosť medzi pohlaviami.
Do toho je zanieteným mecenášom umenia. Dokonca natoľko, že keď odchádzal z 365.bank, odkúpil celú zbierku neoavantgardného umenia, ktorú v banke budoval v snahe ochrániť ju pred prípadným rozpredajom.
Dnes jeho zbierka patrí medzi najväčšie v krajine, pričom ju tvorí takmer 500 umeleckých diel, ktoré vyjadrovali nesúhlas s predchádzajúcim režimom a často zostávali skryté pred očami verejnosti.
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Nová kapitola v živote bankára, ktorý sa rád obklopuje umením, sa začína písať v priestoroch jeho privátnej galérie na Palisádach, ktorá sa rozprestiera na dvoch podlažiach historickej secesnej budovy.
Práve tam sa stretávame – uprostred mnohých obrazov, ktoré ešte čakajú na svoje stále miesto a sú vyjadrením revolty voči útlaku a represii – a usadíme sa pod triptych so silným Malevičovým odkazom Putinovi a Stalinovi.
Tento rozhovor sa nesie na pomedzí umenia a biznisu. A ukazuje, že jedno bez druhého stráda. Nenechajte sa však pomýliť. Zaťko je predovšetkým majstrom v umení biznisu, čo dokazuje aj jeho posledný „zárez“ na slovenskom bankovom trhu.
Nová kapitola
Nie je to pre mňa prvýkrát, čo som po dlhšom období skončil nejakú pozíciu alebo projekt, ale stále som si na to nezvykol. Nie je to tak, že by som odchádzal s radosťou. Je tam pocit smútku a nostalgie za niečím, čo som vybudoval. Je to v istom zmysle moje dieťa a zrazu ho nemám.
Keď si odmyslím samotné vyjednávanie, ku ktorému sa ešte môžeme vrátiť, pre mňa sa všetko zmenilo dňom podpisu. Paradoxne to bolo v deň mojich narodenín, čo bolo veľmi symbolické. Od toho momentu už moje slovo v banke nemalo takú váhu ako predtým.
Mnohé veci sme mali obmedzené, už sme nemohli robiť veľa rozhodnutí sami, keďže tie zásadné už kontroloval nový akcionár – až do momentu, keď po všetkých schváleniach Protimonopolného úradu, Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska formálne prevzal banku.
Bol to zároveň voľnejší čas. Začal som si zvykať na iný režim. Mal som viac priestoru venovať sa svojim záľubám, pretože moja hlavná rola – stratégia, príprava nových produktov, komunikácia navonok – sa zmenila.
V tomto období išlo najmä o motiváciu tímu a o to, aby banka zostala stabilná až do momentu, keď ju nový akcionár prevezme. V podstate bolo mojou hlavnou úlohou udržať banku v dobrej forme a tak ju aj odovzdať.
Čo bola najväčšia výzva posledného roka?
Najnáročnejšia bola komunikácia s ľuďmi. Bolo potrebné stabilizovať tím. Pre nich to bola veľká neistota a, prirodzene, keď sa mení akcionár a prichádza s inou víziou, ako mala banka doteraz, vyvoláva to otázky. Klienti túto zmenu nijako nepocítili a ešte dlhé mesiace ani nepocítia.
No pre zamestnancov to bola veľká zmena. Často som im hovoril, že práve teraz majú šancu ukázať sa. Niekto si môže povedať, že teraz už nič robiť nebude. Ale práve naopak, toto je chvíľa, keď sa má človek ukázať. Keď dokáže aj v mentálne náročnej situácii pokračovať vo výkone, ktorý mal dovtedy, tak si to určite druhí všimnú.
Pociťovali ste v tom čase väčší tlak?
Stratégiu viem riešiť s ľahkosťou, viem pripravovať produkty, posúvať veci dopredu. Ale intenzívna komunikácia s ľuďmi je pre mňa výzva a vždy bola. Úplne otvorene priznávam, že nie som typ manažéra, ktorý každé ráno obíde firmu, všetkých potľapká po pleci a neustále komunikuje.
Preto bola práve táto časť pre mňa najzložitejšia. Myslím si však, že sme to zvládli výborne. Banka po dlhoročnej transformácii vstúpila do fázy rastu. Všetko, čo sme posledných 10 až 11 rokov budovali, sa začalo premietať do výsledkov.
A práve v tejto fáze prišla ešte náročnejšia etapa – potvrdiť, že sme veci robili správne, že banka má svoje miesto na trhu, dokáže rásť a byť atraktívna pre nových klientov.
To správne načasovanie
Spomínate si na moment, keď ste prvýkrát predstúpili pred zamestnancov a oznámili im, že dôjde k veľkej zmene?
Samotné oznámenie zamestnancom nebolo jednoduché. Dokonca bolo náročnejšie ako to druhé vystúpenie, keď som im oznámil, že obchod je dokončený, a predstavil nových ľudí, ktorí prevezmú vedenie. Prvé oznámenie bolo náročné a to druhé už bolo viac nostalgické.
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Keď ste sa pred dvoma rokmi stali v banke akcionárom, zrejme ste nepredpokladali, že už o dva roky z nej odídete.
To veru nie (smiech). Bolo to veľmi rýchle. A nehodnotím to ani pozitívne, ani negatívne – je to fakt. Banku sme nastavili ako dlhodobú investíciu, správali sme sa ako strategický investor. Transformáciu sme robili preto, aby banka na trhu dokázala prežiť.
Pretože musíme si úprimne povedať, že keď som pred jedenástimi rokmi prišiel do Poštovej banky, nemala veľký potenciál ďalšieho fungovania. Jej pôvodný klientsky model sa vyčerpal a neprichádzali noví klienti. Museli sme nájsť úplne nové smerovanie.
Nakreslili sme si plán, ako to chceme robiť, a ten sa naplnil takmer do bodky, len s určitými časovými posunmi. Aj to je zaujímavé, pretože človek sa často v odhadoch mýli. Prišiel covid, niektoré veci sa museli robiť skôr, niektoré neskôr, ale držali sme sa línie.
Keď potom prišla ponuka, ktorá bola natoľko férová, že zaujala majoritného akcionára, rozhodol sa ju zvažovať. V biznise je dobré, keď sú spokojné obe strany – predávajúci aj kupujúci.
Predpokladám, že nejaké ponuky prichádzali priebežne a okolo banky krúžili potenciálni záujemcovia už dlhší čas. Prečo zrazu predaj pripadal do úvahy?
Slovenský trh je veľmi malý a určitá konsolidácia je na ňom asi prirodzená, dokonca nutná. Za tých desať rokoch sme väčšinu času boli skôr na strane kupujúceho. Urobili sme viacero akvizícií – kúpili sme kartového procesora DanubePay, kúpili sme aj ďalšiu malú firmu, z ktorej sme vybudovali jednu z najväčších nebankových spoločností pod značkou Ahoj.
Vždy sme boli na strane toho, kto kupuje. Zaujímali sme sa aj o iné banky na trhu, hoci ich nemôžem konkretizovať, z kontextu je to však zrejmé. A potom sa karta otočila a zrazu sme sa stali atraktívni pre kupujúcich. Ponuky prichádzali, ale nikdy neboli natoľko zaujímavé, aby sme o nich vážne uvažovali. Táto bola iná.
3,2,1…
Kedy ste sa vy prvýkrát zapojili do diskusií o tom, že sa banka bude predávať?
Pomerne skoro. Je prirodzené, že sa ma ako CEO majoritný akcionár pýtal na názor. Keď som sa stal aj minoritným akcionárom, bola to pre mňa zmena – človek si až vtedy uvedomí, aké obmedzenia a regulácie so sebou vlastníctvo prináša.
V niektorých rozhodnutiach to bolo limitujúce, ale pri otázke predaja sme sa s majoritným akcionárom bavili otvorene. A ja som jasne povedal, že pri tejto cene je správne o predaji uvažovať.
Bol moment, keď ste sa cítili rozpoltený? Inak ako CEO a inak ako menšinový akcionár?
Úplne logicky by som to tak cítiť mal, pretože ako manažér má človek prirodzený záujem zostať vo firme čo najdlhšie. Bolo jasné, že pri predaji budem banku opúšťať pravdepodobne ako prvý. Takže áno, bola tam istá vnútorná dilema, možno až jemná schizofrénia (úsmev).
Na druhej strane, rozhodnutie bolo na majoritnom akcionárovi. Ten predával svoj podiel a so mnou konzultoval, či som ako minoritný akcionár ochotný predať za danú cenu. Pri 1,4-násobku účtovnej hodnoty, keď sa iné banky na trhu v tom čase obchodovali výrazne nižšie, som povedal, že je to dobrá ponuka.
Spomínate si na rozhovor, keď vám Patrik Tkáč oznámil, že zvažuje predaj banky?
Nie úplne, pretože to nebolo prvýkrát, čo mi oznamoval, že sa niekto snaží banku kúpiť (smiech). V minulosti som reagoval odmietavo. Hovoril som, že za danú cenu to nedáva zmysel, že banka má väčšiu hodnotu a potenciál.
Veľké európske banky sa v tom období obchodovali približne za účtovnú hodnotu, niekedy aj nižšie. No ani pri účtovnej hodnote by mi to nedávalo zmysel. Samozrejme, sú aj prípady, keď sa banky obchodujú za omnoho vyššie násobky, ak v nich kupujúci vidí silný potenciál.
V kontexte európskych transakcií však toto bola podľa mňa správna cena pre 365.bank. Treba si povedať aj to, že Slovensko nie je pre veľkých investorov mimoriadne atraktívny trh. Sme malí, máme politické aj ekonomické riziká. Nehrnú sa sem noví zahraniční hráči, najmä nie do bankového sektora.
Žijeme v období, ktoré definuje politická nestabilita a rôzne geopolitické riziká.
Presne tak. Veľkí investori to nemajú radi. Preto bolo prirodzené, že potenciálny kupujúci bude zo slovenského trhu – niekto, kto tu už pôsobí a vie využiť synergie. Som rád, že je to nakoniec KBC, banka so silnou pozíciou, dlhodobý hráč, nie niekto s krátkodobým horizontom.
Pre klientov aj zamestnancov je to podľa mňa najlepšia možnosť, aká na trhu bola. Teoreticky mohla prísť aj zahraničná inštitúcia, ale tá by nevedela dať za banku taký násobok účtovnej hodnoty, pretože by nemala vo vzorci zohľadnené dostatočné synergie.
Na druhej strane, vstup na bankový trh je dnes v zásade nemožný bez značného kapitálu a dlhých rokov straty na začiatku. Noví hráči prichádzajú len sporadicky. Ak chce niekto vstúpiť do bankovníctva, najjednoduchšia cesta je kúpiť existujúcu banku.
Rast cez akvizície
Dlhšie sa už v kuloároch hovorilo aj o záujme Penty, ktorá by prikúpením 365.bank posilnila Prima banku, hoc to tak nakoniec nevyšlo. Môžete to potvrdiť?
Oficiálne to komentovať nemôžem. Môžem povedať, že sme ako každá banka analyzovali všetky alternatívy – koho kúpiť, s kým sa spojiť, čo by dávalo najväčší zmysel. A paradoxne nám v minulosti viaceré scenáre nedávali dostatočný zmysel z hľadiska, na jednej strane prínosu a synergií, a na druhej nákladov.
Pre veľkých hráčov je úplne najlepšou cestou rast cez akvizície. Organický rast je náročný, drahý a pomalý. Slovenský bankový trh je extrémne konkurenčný vzhľadom na svoju veľkosť. Je tu veľa hráčov aj vyzývateľov. Aj my sme napríklad potrebovali získať podiel v hypotékach a výrazne sme tlačili ceny nadol. V tomto zmysle môžu byť slovenskí klienti vďační za menšie banky, pretože zvyšujú konkurenciu.
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Prostredníctvom akvizícií sa na našom trhu rozhodla rásť aj belgická KBC – v roku 2008 kúpila slovenskú Istrobanku, v roku 2020 maďarskú OTP Banku vrátane jej slovenskej pobočky, čím opäť posilnila ČSOB. Bolo dlho v pláne, že odkúpi aj 365.bank, alebo to bola rýchla dohoda?
Bola to rýchla dohoda, a rýchla v tomto prípade znamená skôr mesiace než roky. Samozrejme, príprava, due diligence a formálne procesy zaberú čas, ale samotné rozhodovanie netrvalo dlho. Keď príde ponuka, ktorá dáva zmysel obom stranám, veci sa vedia pohnúť rýchlo.
Dokážem to porovnať, pretože som v minulosti stál aj na strane kupujúceho v menších transakciách, aj na strane predávajúceho. Spomenuli sme už, že sme prikupovali pár spoločností. No rovnako sme aj predávali pár dcérskych spoločností, napríklad dôchodkovú správcovskú spoločnosť 365.life, ktorá prešla pod poisťovňu Kooperativa (predaj prebehol v roku 2022, pozn. red.).
Preto viem zhodnotiť, že to bolo veľmi rýchle. Po všetkých stretnutiach s M&A tímami, či už v týchto transakciách, alebo pri iných, musím povedať, že s takým profesionálnym tímom, aký priniesla belgická KBC, som sa ešte nestretol. Klobúk dole.
Vyjednávania boli nastavené tak, že sa chcú dohodnúť obe strany, čo je veľmi dôležité. Nebolo to nepriateľské prevzatie ani snaha niekoho zatlačiť do kúta. Bolo to profesionálne aj v náročných momentoch, ktoré sa pri každom rokovaní prirodzene vyskytnú.
Najväčšie problémy
Čo boli tie najproblémovejšie body?
Myslím si, že najťažšou časťou pri všetkých transakciách sú záruky. Predávajúci dáva kupujúcemu záruky, to je štandardná sada tém, o ktorých sa rokuje. Keď ste na strane kupujúceho, chcete mať záruky nastavené čo najvyššie, a keď ste na strane predávajúceho, snažíte sa ich nastaviť čo najnižšie.
Nájsť hranicu, kde sú obe strany spokojné, je to najnáročnejšie. Čo však môžem povedať – a myslím, že toto už je verejne komunikovateľné –, v rámci due diligence sa nenašli žiadne zásadné problémy.
Čo je celkom nezvyčajné, keďže v procese auditovania firmy zvyknú vyplávať na povrch rôzne problémy.
Áno. Due diligence je proces, ktorý trvá dlhé týždne až mesiace. Najskôr pripravujete obrovské množstvo dokumentov, potom protistrana – v tomto prípade kupujúci – zapája stovky poradcov. Mnoho z nich je externých, aby bola zabezpečená objektivita.
A nenašlo sa nič zásadné. To beriem ako svoju najväčšiu vizitku. Vždy sa nájdu drobnosti, to je prirodzené, ale nemali sme žiadny zásadný problém. Aj to výrazne urýchlilo celý proces predaja.
Pritom pri objeme takejto transakcie by sa dalo predpokladať, že prípravná fáza trvala skôr roky než mesiace.
Áno, to je výhoda bankového trhu. Banky zverejňujú obrovské množstvo dát, či už cez regulátorov, výročné správy, alebo účtovné závierky, informácií je veľa a sú detailné. Keď trh poznáte, viete veľmi dobre odhadnúť inštitúciu, jej biznis model, klientsku štruktúru, ziskovosť produktov.
Kupujúci teda nejde úplne do neznáma. Podobne by som aj ja, myslím, vedel veľmi dobre odhadnúť Tatra banku, Slovenskú sporiteľňu, ČSOB… Proces predpokladá overiť si, že tam nie sú skryté problémy a že čísla, ktoré sú verejne komunikované, sedia aj v detaile.
V bankách sa veľmi dôkladne kontroluje úverové riziko – kvalita portfólia hypoték, spotrebných úverov, financovania aktív atď.
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Čo boli prirodzené synergie, ktoré KBC presvedčili kúpiť 365.bank?
To je skôr otázka na niekoho z ČSOB alebo KBC. Môžem hovoriť iba hypoteticky. Ak by som bol na ich strane, pozeral by som sa na synergie po biznisovej a produktovej stránke, a tiež na tím ľudí. Myslím si, že 365.bank má veľmi dobrý tím, ktorý firmou 10 rokov žil a posunul ju. Potom sú nákladové synergie. Keď si to všetko spočítate, vyjde vám určitý potenciál. Ale presné kalkulácie pozná len kupujúci.
Cena rozhoduje
Poďme ešte k samotnej cene. Banka bola ohodnotená na 1,4-násobok účtovnej hodnoty a približne 9,4-násobok priemerného čistého zisku z rokov 2022 až 2024. V absolútnych číslach išlo o 761 miliónov eur. Neskôr ste komunikovali, že hodnota samotnej transakcie dosiahla 708 miliónov. Ako si máme vysvetliť ten rozdiel?
V cene sa nezmenilo nič podstatné. Hlavný rozdiel predstavujú dividendy, ktoré si akcionár medzičasom vyplatil, a úpravy dohodnuté medzi kupujúcim a predávajúcim. Pri transakcii sa vychádzalo z čísel banky ku koncu roka 2024, dividendy sa vyplatili až potom, čo predstavuje hlavný rozdiel v tej sume.
Podľa predbežnej účtovnej závierky za minulý rok si skupina J&T ako akcionár 365.bank vyplatila pred predajom z banky dividendu v hodnote 65 miliónov eur. Pokiaľ ste v tom čase boli ešte 9,9-percentným akcionárom, minimálne šesť miliónov eur z týchto dividend pripadlo vám. Rátame správne?
Rátate správne.
Po predaji banky bolo jasné, že z tohto obchodu máte ako menšinový akcionár niekoľkomiliónový zisk. Môžete komentovať sumu, ktorú ste za tento obchod dostali?
Na bankovom trhu a pri transakciách, kde je aspoň jedna strana verejne obchodovaná, je vysoká miera transparentnosti. Banky verejne komunikujú svoje čísla. To číslo bolo zverejnené, takže ak rátate 9,9 percenta zo 761 miliónov eur, vyjde vám suma niekde okolo 76 miliónov.
Môj príjem z predaja podielu sa hýbe teda niekde medzi nulou a týmto číslom (úsmev). Treba však dodať, že vo vzorci chýbajú náklady na kúpu podielu a náklady na financovanie. Takže čistý zisk je nižší.
V účtovnej závierke jednej z vašich súkromných firiem vidno za minulý rok hrubý výnos z finančnej činnosti na úrovni 27,5 milióna eur. Pohybuje sa váš príjem z predaja banky okolo tohto čísla?
To už sa blížime k realite.
Áno.
Požičala vám banka zo skupiny J&T?
Nechcem to viac komentovať, ale nie, nebola to banka zo skupiny J&T.
Poďme ešte k zvyšným minoritným spolumajiteľom 365.bank. Čo sa stalo s akciami Slovenskej pošty a ministerstva dopravy, ktoré dokopy držali 1,5 percenta akcií?
Slovenská pošta aj ministerstvo dopravy zostali minoritnými akcionármi. Mali sme snahu ich podiely vykúpiť – nie preto, že by to malo zásadný strategický význam, skôr z procesných dôvodov. Je jednoduchšie fungovať bez malých akcionárov, pretože to zjednodušuje zvolávanie valných zhromaždení a podobne.
Prebehol tender, ktorý sme vyhrali, no naším cieľom bolo vykúpiť oba podiely naraz – aj od Slovenskej pošty, aj od ministerstva dopravy –, čo je však procesne veľmi náročné. Napokon sme túto snahu vzdali a teraz je to na novom akcionárovi, ako sa s minoritnými podielmi vysporiada.
Máte predstavu, ako to budú riešiť?
Neviem a ani nechcem za nich hovoriť. Ako bankár a človek, ktorý pozná trh, si viem predstaviť viacero scenárov, ale ktorý si vyberú, neviem komentovať.
Celý rozhovor nájdete v marcovom vydaní Forbes Slovensko.
