Eduard Shlepetskyy zo spoločnosti Ective hovorí, prečo firmy zlyhávajú skôr pre procesy než technológie a prečo má AI zmysel až v upratanom prostredí.
„Najväčší nepriateľ nie je konkurencia ani technológie. Sme to my sami.“ Takto Eduard Shlepetskyy, zakladateľ firmy Ective, opisuje svoju najväčšiu biznisovú neistotu.
Zároveň priznáva, že automatizácia už dávno nie je len o úspore času. „Employee experience – zážitok zamestnanca – sa stal hlavným dôvodom, prečo firmy obsadzujú roboty,“ hovorí.
Ective pritom vidí AI agentov a autonómne riešenia ako Ferrari: výkonné, ale zbytočné bez dobre upravenej infraštruktúry a procesov. Práve to je moment, kde slovenská firma dokáže priniesť najväčšiu pridanú hodnotu pre klientov, ktorý ešte stále používajú technológie z 90. rokov.
Napriek rastu a úspechom Eduard žije podľa svojich hodnôt – bez tlaku investorov, s dôrazom na spokojnosť zamestnancov a klientov a s rovnakým životným štýlom, aký mal v čase, keď mala firma „len” státisícové obraty. Chce, aby firma rástla udržateľne a aby sa jej zamestnanci cítili skutočne šťastní, pretože, ako hovorí: „Najväčší nepriateľ pre firmu je jej vlastná interná kultúra.“
V roku 2024 sa predávali „ušetrené hodiny“. Čo je hlavnou menou automatizácie v roku 2026?
Automatizácia sa určite mení, ale rozhodovací faktor je stále rovnaký: návrat investície. Bez ohľadu na to, či ide o klasickú automatizáciu alebo AI riešenia, finálne rozhodnutie nerobí customer success manažér, ale CFO. Návratnosť investície je preto stále na prvom mieste.
Čo sa však za posledné roky výrazne posunulo, je váha employee experience (zážitok, spokojnosť zamestnanca v práci, pozn. red.). Vidíme to aj u nás. Keď zbierame nápady na automatizáciu, samotní zamestnanci často ako hlavný dôvod uvádzajú práve zlepšenie ich pracovnej skúsenosti. Automatizácia už dávno neznamená strach zo straty práce. Skôr ide o to, že ľudia nechcú robiť monotónne, zbytočné alebo dnes už ľahko nahraditeľné úlohy.
Týka sa to stále aj zákazníkov?
Zákaznícka spokojnosť s tým úzko súvisí. Firmy si čoraz viac uvedomujú, že v modeli „ľudia slúžiaci ľuďom“ kvalita zákazníckej skúsenosti veľmi často vychádza zo spokojnosti zamestnancov. Sú to práve oni, kto firmu reprezentuje navonok.
Napokon, je tu aj kvalita a chybovosť procesov. Pri klasických statických robotoch je výrazne nižšia pravdepodobnosť chyby v porovnaní s manuálnou prácou. Automatizácia sa preto často nasadzuje aj preto, aby sa manažéri vyhli chybám spôsobeným ľudským faktorom.
Najskôr treba upratať
Keď sa presunieme k Ectivu, kde sa nachádzate dnes? Čo je v januári 2026 vaším hlavným biznisom?
Portfóliovú transformáciu sme začali približne pred dvoma rokmi a stále prebieha. Nevnímam to ako projekt, ktorý má jasný začiatok a koniec, ale ako kontinuálny proces. Technológie pribúdajú veľmi rýchlo a je prirodzené, že sa na to musí adaptovať aj náš biznis.
Navonok dnes veľa firiem hovorí o autonómii, AI agentoch a inteligentných systémoch. Realita vo firemnom prostredí je však úplne inde. Kým v malom startupe sa dajú AI agenty navrhovať na zelenej lúke, veľké firmy pracujú so systémami z 90. rokov alebo zo začiatku tisícročia, s nejednotnými dátami a neupratanými procesmi. V takomto prostredí je iluzórne očakávať, že autonómny agent sa v tom dokáže sám zorientovať.
V takomto prostredí je iluzórne očakávať, že autonómny agent sa v tom dokáže sám zorientovať.
Používam prirovnanie, že autonómna AI je ako Ferrari. Je to extrémne výkonný nástroj, ale ak ho postavíte do off-roadu bez ciest a infraštruktúry, stratí všetky svoje vlastnosti. My síce budujeme aj to samotné Ferrari, teda AI riešenia a agentov, ale oveľa väčší potenciál vidíme v príprave infraštruktúry, po ktorej sa tieto technológie majú pohybovať.
Čo to znamená?
Základom je mať zmapované a organizované procesy. Ak ľudia vo firme sami nevedia presne opísať, ako procesy prebiehajú, riešia ich ad hoc a nemajú dokumentáciu či audit, je naivné očakávať, že ich autonómny agent bude vedieť riadiť. My sa preto dnes výrazne sústreďujeme na procesný mapping a ich reorganizáciu. Už to nemusí byť manuálna práca – existujú technológie, ktoré vedia automaticky sledovať, ako ľudia pracujú a v priebehu niekoľkých týždňov zmapovať reálne procesy.
Ďalšou vrstvou sú workflowy. Veľká časť korporátnych procesov dnes stále žije v Exceli alebo v Outlooku, bez jasného rozhrania, bez kontroly a so slobodnými zásahmi každého používateľa. To je pre automatizáciu zásadný problém. Nasledujú dáta – aj dobre navrhnutý proces nebude fungovať, ak sú master dáta neorganizované alebo nekonzistentné. Autonómny agent sa vždy rozhoduje na základe vstupov, nevymýšľa si realitu sám.
Až keď sú procesy a dáta upratané, dáva zmysel automatizácia a následne aj nasadzovanie AI agentov. V tomto zmysle prichádza AI paradoxne až v neskoršej fáze celého cyklu. Dnes máme v tejto oblasti už aj konkrétne produkty a uvažujeme napríklad o spin-offe jedného z nich. Základom nášho biznisu je však príprava infraštruktúry, na základe ktorej môže AI reálne fungovať. Vidíme, že u zákazníkov je po tom veľmi silný dopyt.
Nie je vývoj AI agentov v konkurencii s gigantmi ako Google či Microsoft vopred prehratý boj?
My s nimi vôbec nesúťažíme. Ective je servisná firma. My sa, naopak, tešíme z každého nového updatu modelov. Každý takýto posun znamená lepšie nástroje, ktoré vieme nasadiť a implementovať u zákazníka.
Nech sa na pozadí vymení model v OpenAI alebo pribudne nová generácia jazykových modelov, zákazník bude stále potrebovať rovnakú vec: pripravenú infraštruktúru, procesy a dáta. To je oblasť, kde je naša pridaná hodnota. Produktové firmy vyvíjajú technológiu, my ju dostávame do praxe v podnikateľskom prostredí.
OpenAI, Googlu alebo Microsoftu preto nekonkurujeme. Skôr sa v istom bode môžeme dotýkať konkurencie s inými servisnými alebo implementačnými firmami.
Nie je to už skôr konzultačný biznis? Ako sa líšite od Veľkej štvorky?
Budem len rád, ak nás raz bude niekto vnímať ako konkurenciu pre Veľkú štvorku. Základný rozdiel je v zameraní. My sme firma, ktorá robí jednu vec a robí ju naplno: komplexnú digitálnu transformáciu s dôrazom na automatizáciu a AI.
Slovenský tím Ective. Foto: Archív Eduarda Shlepetskeho
Používam prirovnanie s OpenAI. Oni sa nesnažia vyrobiť Excel alebo Outlook, sústredia sa na jednu vec a robia ju čo najlepšie. Rovnaký princíp platí aj u nás. Druhou veľkou výhodou je kultúra. Veľmi si strážime, aby u nás pracovali ľudia, ktorých táto oblasť skutočne baví. Mnohí sa jej venujú aj po pracovnom čase, nie preto, že musia, ale preto, že chcú. Snažíme sa budovať firmu, ktorá takýchto nadšencov priťahuje a udržiava.
A to sa priamo premieta aj do práce so zákazníkmi. Ak sa v korporácii nepodarí projekt, často jednoducho príde ďalší. Ja sám som pracoval v korporácii a viem, ako to tam vyzerá. U nás má každý zákazník a každý projekt reálnu váhu. Nemôžeme si dovoliť prístup, že niečo nevyjde a ideme ďalej. Práve táto zodpovednosť vytvára úplne inú zákaznícku skúsenosť.
Nielen jedna technológia
Čo by sa s vami stalo, keby firmy zo dňa na deň vymenili všetky systémy za moderné AI riešenia? Nebol by to pre vás koniec práce?
Ak by sa to stalo zo dňa na deň, určite by to bol šok. Ale nechceme, aby bola Ective vnímaná ako firma, ktorá je dobrá len na jednu konkrétnu technológiu, napríklad RPA. To nikdy nebola a ani nemá byť naša ambícia.
Naša misia je excelentná exekúcia bez ohľadu na technológiu. Dnes je to UiPath alebo OpenAI, zajtra to môže byť Gemini alebo niečo, čo dnes ešte ani nepoznáme. Presne tak, ako sa za posledné dva roky objavilo množstvo nástrojov, o ktorých sme predtým netušili. Každá technologická zmena je zároveň hrozba aj príležitosť. Rozdiel medzi firmami, ktoré zaniknú, a tými, ktoré z nej vyťažia, je v dvoch veciach: schopnosť exekúcie a schopnosť adaptácie. Presne na tieto dve oblasti sa dnes sústreďujeme.
Nikto už nehovorí o tom, že kód je pekne napísaný alebo že robot pracuje stabilne. Konkurencia sa presúva do oblasti zákazníckej skúsenosti.
Zároveň vidím veľký posun v tom, čo zákazníci považujú za hodnotu. Funkčný softvér je dnes samozrejmosť. Nikto už nehovorí o tom, že kód je pekne napísaný alebo že robot pracuje stabilne. Konkurencia sa presúva do oblasti zákazníckej skúsenosti. Zákazníci komentujú najmä to, či bola komunikácia včasná, či boli upozornení dopredu, či bol projekt dobre manažovaný a ako boli zapojení ich ľudia.
Vidíte dnes v korporáciách premyslenú AI stratégiu, alebo skôr panické investície a drahé digitálne náplasti?
Vidíme oboje, ale určite existujú aj veľmi premyslené stratégie. Často ich práve pomáhame navrhovať a implementovať. Tá infraštruktúra, o ktorej hovorím, nie je len o procesoch a dátach, ale aj o compliance, bezpečnosti a zodpovednosti.
Práve tu je veľký rozdiel medzi startupmi a korporáciami. Startupy sú rýchle, často ignorujú formálne pravidlá a idú priamo na vec. Korporácie majú inú mieru zodpovednosti voči zákazníkom aj voči spoločnosti, a preto musia postupovať systematickejšie. To neznamená, že sú pomalé, ale aj opatrnejšie.
Tie dobré stratégie nezačínajú technológiou. Nezačínajú sa tým, že si niekto pozrie pekné demo, ako AI vygeneruje obrázok alebo prezentáciu. Začínajú sa jasným dôvodom, prečo to firma robí.
Ak sa firma vrhne do AI chaoticky a len preto, že nechce zmeškať trend, často robí zlé rozhodnutia na viacerých úrovniach naraz.
Viete v prípade AI agentov garantovať úplnú presnosť? Kto nesie zodpovednosť, ak autonómny model urobí chybu?
Slovo autonómny sa dnes používa skôr marketingovo než pragmaticky. Úprimne, zatiaľ som ešte nevidel úplne autonómneho agenta v pravom slova zmysle.
Začnem však zodpovednosťou. Naša služba funguje tak, že najskôr prídeme za zákazníkom, pochopíme a zmapujeme proces. Ešte pred implementáciou ho vždy validujeme na strane klienta. My v Ective nie sme experti na fakturáciu, financie, order-to-cash alebo nábor. Sme experti na digitalizáciu a automatizáciu. Vieme sa pýtať správne otázky, aby sme proces správne pochopili, ale obsahová expertíza zostáva na strane klienta.
Ective
Spoločnosť Ective bola založená v roku 2018 a bez externého kapitálu. Dnes zamestnáva 55 ľudí roztrúsených medzi Slovenskom, Filipínami a Ukrajinou a obracia približne 2,5 milióna eur.
Firma sa špecializuje na automatizáciu rutinných administratívnych úloh v účtovníctve, personalistike či zákazníckej podpore a medzi jej klientov patria mená ako Linde, Olympus, Henkel či Volvo. Eduard bol sám štyri roky po sebe uznaný za UiPath MVP a aktívne pomáhal aj humanitárnym projektom, napríklad pri platforme Kto pomôže Ukrajine.
Počas testov zákazníkov dokonca cielene motivujeme, aby sa robota snažili „pokaziť“. Zadávajú mu neštandardné a hraničné scenáre, aby sme videli, ako sa správa v situáciách, ktoré nie sú ideálne. Rovnaký prístup používame aj pri AI agentoch, napríklad na zákazníckej podpore. Testujeme, ako reagujú na nečakané otázky, pokusy o získanie citlivých údajov alebo manipuláciu.
Zodpovednosť za testovanie však vždy nesie zákazník. My mu vytvoríme podmienky, nástroje a celý rámec, ale vzhľadom na to, že máme obmedzenú znalosť konkrétneho odvetvia, nedokážeme predvídať všetky regulačné alebo špecifické scenáre. Práve preto musí finálne overenie vždy prebehnúť na strane klienta.
Autonómia vs. AI
A čo teda chybovosť?
Pri klasickej automatizácii vieme chybovosť dostať prakticky na nulu, pretože robot sa správa presne podľa definovaných pravidiel. Pri AI je situácia iná, no aj tam sa dajú riziká výrazne znížiť.
V podnikateľskom prostredí sa okrem samotnej funkcionality vždy budujú ďalšie vrstvy. Nestačí len jeden model, ktorý produkuje výstup. Zvyčajne je nad ním ďalšia vrstva na kontrolu kvality, ktorá overuje výstup voči master dátam alebo pravidlám. Často sa kontroluje to, čo sa používateľ pýta, či systém nie je zneužívaný, či neporušuje etické zásady alebo bezpečnostné pravidlá.
Filipínsky tím firmy Ective. Foto: Archív Eduarda Shlepetskeho
Nad tým všetkým je ešte compliance vrstva, ktorá overuje súlad s internými politikami, GDPR a ďalšími reguláciami. Preto je vývoj AI riešení v podnikateľskom prostredí pomalší. Namiesto jedného riešenia sa často budujú tri.
Stalo sa vám niekedy, že si vás firma objednala na automatizáciu a vy ste jej povedali, že daný proces je už zastaraný a má ho radšej zrušiť alebo riešiť inak, aj keď to išlo proti vášmu vlastnému zisku?
Väčšinou klientovi nepovieme, aby proces zrušil, ale vieme veľmi otvorene povedať, že pre zákazníka sa taký proces neoplatí z hľadiska návratnosti alebo iného, a to aj napriek tomu, že vieme byť na takom projekte ziskoví. Inými slovami, vieme zrušiť projekt z našej strany a odporučiť klientovi, aby do automatizácie vôbec nešiel, pretože by sa mu jednoducho neoplatila.
Pomerne často sa stáva, že namiesto automatizácie navrhneme klientovi jednoduchšie riešenie. Ukážeme mu, že to, čo dnes robí manuálne alebo to, čo chcel automatizovať pomocou robota, sa dá vyriešiť inak. Napríklad existujúcou funkcionalitou v systéme, hromadným prenosom dát alebo zmenou nastavenia. V niektorých prípadoch to znamená, že nás klient vôbec nepotrebuje a my mu to povieme otvorene.
Pokiaľ ide o samotné „rušenie“ procesov, ideme na to opatrne. Nemôžeme klientovi povedať, aby proces úplne zrušil, pretože často má svoje opodstatnenie. Veľmi často však odporučíme jeho optimalizáciu. Namiesto toho, aby firma investovala desiatky miliónov do kompletnej automatizácie, navrhneme paralelnú iniciatívu na zlepšenie procesu.
Máte v týchto projektoch voľné ruky, alebo aj napriek vašim odporúčaniam musíte všetko konzultovať s klientom?
Voľné ruky nemáme v žiadnom projekte a úprimne ich ani neočakávame. Nikdy to nie je tak, že by nám klient povedal, aby sme to urobili podľa seba. Takto by to ani nemalo fungovať. To je realita konzultačného biznisu.
Musím priznať, že kedysi sa ma to dotýkalo. Navrhol som riešenie, ktoré mi prišlo skvelé, no klient ho odmietol, začal hovoriť o compliance, bezpečnosti alebo iných obmedzeniach. Dnes to vnímam úplne inak. Našou úlohou je vždy navrhnúť najlepšie možné riešenie v rámci toho, čo technológia a naše schopnosti umožňujú. Zároveň očakávam, že klient bude riešenie upravovať – niekto ho oseká z pohľadu bezpečnosti, niekto z pohľadu compliance – a beriem to ako prirodzenú súčasť procesu.
Dnes sa ma už také niečo nedotkne. Navrhneme to najlepšie riešenie, klient si vyberie niečo iné a berie za to zodpovednosť. A ja som s tým úplne v poriadku. Dokonca ani nechcem mať voľné ruky. Nikdy nie som najmúdrejší v miestnosti a môže sa stať, že nepoznám nejaké špecifiká klienta. Aj s najlepším úmyslom by som mohol urobiť rozhodnutie, ktoré by mu uškodilo, a to len preto, že som niečo nevidel alebo podcenil.
Vaša firma rastie bez externého kapitálu, bootstrapujete ju. Nebrzdí to jej rozvoj? Neumožnil by vám externý kapitál rásť rýchlejšie alebo ovládnuť väčší trh?
Ak sa bavíme čisto o číslach, napríklad o obrate alebo o údajoch na FinState, tak áno, určite by sme zarábali viac peňazí, keby sme aj viac peňazí míňali. To je jednoduchá matematika a nemám dôvod to popierať.
Ja však rozvoj nedefinujem len jedným, a to peňažným ukazovateľom. Chcem sa držať pôvodných hodnôt firmy a pokračovať v budovaní Ectivu primárne z vlastného kapitálu. Považujem to za zdravé a prirodzené. V pracovnej rovine mám pocit, že slúžim dvom skupinám – našim zákazníkom a našim ľuďom – a ich záujmy sú si veľmi blízke. Väčšina ľudí chce robiť dobrú prácu a zákazníci chcú dobrý servis aj dobrú spoluprácu, nielen výsledok, ale aj samotný proces.
V pracovnej rovine mám pocit, že slúžim dvom skupinám – našim zákazníkom a našim ľuďom – a ich záujmy sú si veľmi blízke.
Myslím si, že vstup externého kapitálu nie je vždy jednoznačne pozitívna zmena. Do firmy prídu ľudia s inými hodnotami, pre ktorých je zákaznícka skúsenosť druhoradá. Čísla sú čísla a investícia musí generovať návratnosť. A niektoré kroky smerujúce k tejto návratnosti nemusia byť v súlade s hodnotami firmy alebo jej zakladateľov. Niekedy sa potom majitelia dostávajú do rozhodnutí, s ktorými sa vnútorne nestotožňujú.
Ak môžem byť osobný, môj životný štýl sa za tie roky takmer nezmenil. Keď sme mali obrat 250-tisíc eur a keď máme dnes obrat okolo 2,5 milióna, žijem veľmi podobný život. Jazdím tým istým autom, bývam v tom istom byte. Moja najdrahšia hračka je bicykel za dvetisíc eur a úplne mi stačí. Väčšina vecí, ktoré mám rád, je lacná alebo zadarmo – meditácia, studená sprcha, šport. Tréningy stoja pár eur a spokojnosť, rovnako ako rozvoj, pre mňa nesúvisí primárne s peniazmi.
Čo je pre vás dôležitou biznisovou hodnotou?
Pre mňa je oveľa hodnotnejšia absencia tlaku a úzkosti z toho, čo odo mňa chce investor a kam ma tlačí. Vďaka tomu môžem byť lepším lídrom, lepším manželom a lepším otcom. Vedome som si vybral, že slúžim zákazníkom a zamestnancom. Nevidím dôvod, prečo by som bol bohatší alebo šťastnejší len preto, že by som mal ešte viac peňazí. Už dnes žijem veľmi dobrý život, za ktorý som vďačný.
Za skutočný úspech budem považovať to, ak naši zákazníci povedia, že im dodávame najlepšiu zákaznícku skúsenosť, alebo ak naši zamestnanci povedia, že Ective je firma, kde majú najlepšiu zamestnaneckú skúsenosť. Úprimne, viac prajem kolegom, aby si kupovali domy, byty a autá. Môj životný štýl sa nezmení ani vtedy, ak pôjdeme z obratu 2,5 milióna na 10 miliónov. Budem spokojný, ak budem môcť žiť rovnaký život ako dnes.
Ako vyzerá váš deň bez technológií a čo by ste si vo svojom živote nikdy neautomatizovali, aj keby to bolo možné?
Môj deň je pre mňa hlavne o pohybe a ventilácii hlavy. Snažím sa každý deň športovať – chodím, bicyklujem, v zime lyžujem alebo snouboardujem, venujem sa bojovým umeniam. Pohyb mi pomáha a ak sa dostatočne vyventilujem, som lepší manžel, otec a priateľ. Denne sa snažím prejsť 13- až 14-tisíc krokov a každý deň mám aj meditáciu, v priemere 25 minút, čo mi pomáha sústrediť sa a cítiť radosť zo života.
Efektivita je fajn, ale nie na úkor živosti a ľudskej skúsenosti.
Čo sa týka automatizácie – nie všetko by som chcel nahradiť technológiou. Chcem, aby niektoré zážitky boli živé a autentické. Jedlo, interakcie s ľuďmi, vône, zážitky. Tieto veci nechcem delegovať robotom, pretože prinášajú radosť a kontakt so svetom. Naopak, procesy, ktoré sú čistou funkčnosťou alebo administratívne by som rád delegoval robotom. Efektivita je fajn, ale nie na úkor živosti a ľudskej skúsenosti.
Čo je dnes vaša najväčšia biznisová neistota? Čo by mohlo firmu naozaj ohroziť?
V biznise je veľa externých faktorov, ktoré by teoreticky mohli spôsobiť problémy – konkurencia, technológie, trh – ale dnes ma to až tak neúzkostní. Našou najväčšou konkurenciou sme my sami, naše procesy a kultúra. Nemám z toho úzkosti, ale viac sa sústredím na interné záležitosti ako na konkurenciu.
Ak budeme každý rok o tri percentá lepší, či už v zákazníckej skúsenosti, alebo v zamestnaneckej, to je podľa mňa gro úspechu. Nebojím sa konkurencie ani technologických zmien, lebo ak máme silné schopnosti exekúcie a adaptabilitu, vieme sa prispôsobiť a využívať príležitosti. Najväčší nepriateľ je teda vnútorný. My sami, naše hodnoty, disciplína a konzistencia.
Takže neistota existuje, ale je to motivácia, aby sme boli excelentní a flexibilní. Externé problémy vieme riešiť oveľa ľahšie, ak sme interne zladení a fungujeme zdravo.
