Konkurz firmy zväčša znamená koniec podnikateľských snov pre jej zakladateľov a ťažkosti pre zamestnancov či obchodných partnerov. Tie najväčšie konkurzy v histórii novodobej Slovenskej republiky však boli trochu iný príbeh: zasiahli stovky tisíc ľudí, pripravili ich o stovky miliónov eur a mnohých aj o život.
No vidina ľahkého zbohatnutia opäť raz zafungovala – ľudia postupne vložili do nebankových spoločností B.M.G. Invest a Horizont Slovakia takmer 63 miliárd korún, teda v prepočte vyše dve miliardy eur. Rozprávka definitívne skončila začiatkom roka 2002, keď obe spoločnosti pod zámienkou auditu zamkli dvere na desiatkach pobočiek po celom Slovensku a už ich nikdy neotvorili.
Tí šťastnejší, prípadne informovanejší, stihli peniaze vybrať skôr, ako sa podvodná schéma zrútila, 170-tisíc ľudí však prišlo nielen o vysnívané zhodnotenie, ale aj o istinu – často celoživotné úspory.
Celkovo išlo o takmer pol miliardy eur, ktoré skončili u podvodníkov z nebankoviek, ale aj u poskytovateľov reklamy, úspešných sporiteľov či v štátnom rozpočte vďaka dani z úrokov. Aj preto ešte dlho po krachu nebankových spoločností rezonovali snahy odškodniť hazardujúcich alebo neznalých sporiteľov z peňazí všetkých.
Výbery financovali z vkladov
Konkurz nebankových spoločností, samozrejme, nepriniesol uspokojenie masívnych nárokov z pohľadávok. Firmy totiž fungovali primárne na princípe pyramídovej hry či Ponziho schémy – výbery so zhodnotením financovali predovšetkým z vkladov neskorších sporiteľov.
Z cenných aktív v majetku spoločnosti B.M.G. Invest sa správcom konkurznej podstaty po rokoch právnych krokov podarilo získať desať miliónov eur. Po odpočítaní nákladov na konkurz prišlo na účty 120-tisíc (!) poškodených zhruba osem miliónov eur, v priemere menej ako 70 eur na osobu. Klienti spoločnosti Horizont Slovakia získali späť zhruba 15 miliónov eur, v priemere päť eur z každej stovky, ktorú firme zverili.
Jozef Majský v roku 2001 s vtedajšou manželkou, poslankyňou Dianou Dubovskou. Foto: TASR
Jeden z najväčších finančných podvodov v dejinách Slovenska skončil dlhoročnými trestami väzenia pre zakladateľov firiem na čele s Vladimírom Frunim a tiež skupinu okolo Jozefa Majského, ktorá skrachované firmy prevzala a vytunelovala z nich zvyšky majetku.
Mnohí vkladatelia však dopadli oveľa horšie – zo zúfalstva si siahli na život. Dôsledky kauzy viedli k sprísneniu regulácie nebankových subjektov, ktorých v tom čase na Slovensku pôsobilo oveľa viac – menujme ešte Drukos, Sun, Sporoinvest či AGW.
2. „Nezastaviteľná“ Devín banka a jej pád
Politikmi chránené kšefty, tunelovanie v prospech majiteľov a obrovské škody, na ktoré sa poskladali bežní občania. Príbeh krachu Devín banky dokonale ilustruje divoké deväťdesiate roky na Slovensku.
Devín banka vznikla pol roka pred vznikom Slovenskej republiky. Založili ju odborári a výrobní družstevníci spolu so Slovenskou sporiteľňou na úverovanie podnikania v postsocialistickom období. Bankovníctvo im však nešlo a už po dvoch rokoch do stratovej inštitúcie vstúpili noví investori – ruské MFK, VTF Energia Moskva a slovenský Apis s prepojením na politikov Strany demokratickej ľavice (SDĽ).
Devín banka. Foto: TASR
Devín banka s novými vlastníkmi získala poverenie vlády Vladimíra Mečiara na deblokáciu ruského dlhu. Išlo o sumu v prepočte 1,7 miliardy eur ešte za investície Československa do plynovodov a rafinérií Sovietskeho zväzu z čias pred rokom 1989. Ruská strana sľúbila dlh splatiť nie v peniazoch, ale dodávkami tovarov.
Dlh sa mal splácať napríklad dovozom jadrového paliva a elektriny, neskôr dodávkami vojenskej techniky či iných technológií. Devín banka pod vedením Karola Martinku – blízkeho vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi – dostávala od vlády za dohodnuté transakcie štedré provízie. Nadácia Zastavme korupciu pripomína, že „vláda bola voči nej taká štedrá, že jej vyplatila odmenu za sprostredkovanie i v obchodoch, ktoré sama dohodla na vládnej úrovni“.
Problém bol, že peniaze, ktoré prúdili do banky, z nej vzápätí aj mizli – napríklad v nedobytných úveroch smerujúcich spoločnostiam z území bývalého Sovietskeho zväzu. Ako sa ukázalo po neskoršom krachu banky, celkovo takto odišlo z inštitúcie najmenej 63 miliónov eur.
Nový biznis plán ako od Ponziho
Keď po páde Mečiarovej vlády v roku 1998 prísun financií od štátu ustal, vedenie Devín banky rozbehlo nový biznis model. Ľuďom ponúklo vklady úročené takmer dvojnásobne vyššie ako konkurenčné banky. V priebehu roka počet klientov stúpol z 38-tisíc na 92-tisíc, objem vkladov postupne vystrelil z dvoch miliárd na 11 miliárd korún (v prepočte 360 miliónov eur).
Systém pripomínajúci pyramídovú hru vydržal Devín banke tri roky. V roku 2001 jej Národná banka Slovenska odobrala bankovú licenciu a banka padla do konkurzu. Po zavedení nútenej správy sa ukázalo, že Devín banka falšovala účtovníctvo, poskytovala obrovské úvery vlastným akcionárom, vykonávala fiktívne prevody, zastierala vysokú angažovanosť voči ruskému teritóriu či odkupovala neexistujúce pohľadávky.
TASR/Jaroslav Novák
Médiá neskôr odhalili, že pád mal prísť najmenej o rok skôr, pretože úrady o problémoch banky vedeli. Inštitúciu však podržala vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu v rámci politických obchodov s SDĽ. Na základe rozhodnutia vtedajšieho kabinetu sa napokon na záchranu štedro úročených peňazí vkladateľov Devín banky poskladali ostatné bankové inštitúcie a občania cez Fond ochrany vkladov.
Tresty za podvody a spreneveru prišli až po mnohých rokoch. Najvyšší súd SR v roku 2021 definitívne uložil bývalému šéfovi Devín banky Ľubomírovi Kanisovi trojročné väzenie a peňažný trest 50-tisíc eur, ďalší členovia vedenia vyviazli s ešte nižšími sankciami.
3. Príbeh sa nekončí – Arca Investments
S pohľadávkami na úrovni vyše 900 miliónov eur môžeme medzi najväčšie konkurzy na Slovensku zaradiť aj príbeh investičnej skupiny Arca na čele s podnikateľom Rastislavom Veličom, hoci jeho definitívny záver je ešte v nedohľadne.
Skupinu, ktorá začala pôsobiť na slovenskom a českom trhu zhruba od prelomu milénia, založili finančníci Pavol Krúpa a Peter Krištofovič. Materská firma skupiny – Arca Investments – rozvíjala svoje aktivity najmä v odvetviach energetiky, finančných služieb a nehnuteľností.
Pod vedením Krúpu, ktorý neskôr previedol podiely na Rastislava Veliča a Henricha Kiša, Arca investovala do firiem v rôznej fáze vývoja od prvopočiatočného financovania, cez rizikový kapitál až po investície do spoločností na pokraji bankrotu.
Pavol Krúpa skupoval posledné mesiace akcie Manchesteru United Foto:Private Consulting Group
Financie na investície čerpala Arca predovšetkým z vydávania dlhopisov a odvážne úročených zmeniek. Úročenie vkladov na úrovni viac ako šesť percent ročne prilákalo množstvo záujemcov o zhodnotenie úspor, vrátane známych osôb, napríklad herca Maroša Kramára či manželky expremiéra Igora Matoviča.
V roku 2018 Arca Investments vykázala príjmy z emisie dlhových cenných papierov vo výške 243 miliónov eur, o rok nato až 314 miliónov eur.
Pandémia odhalila ich hazard
Do portfólia skupiny, ktorú postupne ovládol Rastislav Velič ako majoritný akcionár, pribúdali firmy z rôznych odvetví. Arca získala na súvahu reťazec predajní potravín Delia, sieť personáliek Manuvia, výrobcu plastov pre automotive AAH Plastics, prevádzkovateľa bratislavskej polikliniky Panoramis či bioplynky v Ladzanoch či Horovciach, tiež podiely v rakúskej Wiener Privatbank a rozsiahle nehnuteľnosti v Čechách či na Ukrajine.
Materská Arca Investments sa rozvetvila cez dcérske firmy so sídlom v Čechách, Malte či na Cypre a v roku 2018 vykázala aktíva v hodnote vyše 860 miliónov eur.
Odvaha finančníkov na čele s Veličom sa však ukázala byť neprimeraná. Po nástupe pandémie sa trhy otriasli a ekonomika zamrzla. Arcu zasiahol pokles výnosov, hodnoty aktív a tiež záujem investorov o cenné papiere skupiny, hoci ich finančníci vydávali so splatnosťou na čoraz kratšie obdobie.
Rastislav Velič. Foto: Arca Capital
Ukázalo sa, že riziká, ktoré podstupovali finančníci z Arcy, neboli kryté. V lete 2020 požiadala jedna zo spoločností skupiny v Českej republike o ochranu pred veriteľmi pre nedostatok zdrojov a neskôr o reštrukturalizáciu. A nasledovali ďalšie.
Arca a jej dcérske firmy odvtedy bojujú s veriteľmi, úradmi aj bývalými zakladateľmi a snažia sa o odpustenie časti dlhov, získanie dôvery veriteľov a reštart podnikania. Polícia medzitým vedie proti niektorým manažérom skupiny vyšetrovanie pre podozrenie z podvodu – údajne pokračovali v predaji vkladov do Arcy, hoci vedeli, že firma už záväzky nedokáže splatiť.
