Rok neistoty. Aj týmto prívlastkom by sa dal prognózovať rok 2025 v domácej aj zahraničnej ekonomike. Návrat amerického prezidenta Donalda Trumpa môže rozpútať vo svete nové obchodné vojny. Neistí sú rovnako spojenci aj nepriatelia USA, pretože nikto z nich netuší, aké kroky Trump v úrade podnikne.
Tento rok môže tiež ukázať, ktoré európske automobilové závody sa definitívne zatvoria a pre koho sa prílev lacných čínskych elektrických vozidiel do Európy stane osudným.
Významné udalosti sa dajú očakávať aj v slovenskej ekonomike. Či už ide o snahu slovenskej vlády spoliehať sa čoraz viac na výrobu elektriny z jadra, na dopad konsolidačných opatrení alebo o nástup nového diskontného reťazca.
Vybrali sme desať najzaujímavejších udalostí v slovenskej a zahraničnej ekonomike, ktoré nás v tomto roku čakajú.
Dosluhujúci americký prezident Joe Biden na konci minulého roka zatiahol ručnú brzdu. Týmto rozhodnutím tak spečatil osud amerického výrobcu ocele spoločnosti U. S. Steel. Jeho rozhodnutie znamenalo, že firma s históriou siahajúcou až do roku 1901 nakoniec neskončí v japonských rukách.
Biden zablokovanie dohody zdôvodňoval snahou o ochranu národnej bezpečnosti. Podľa neho silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu americkej bezpečnosti.
Japonsko je však dlhodobý spojenec USA, a preto je namieste otázka, či tento argument americká verejnosť prijme. Japonská spoločnosť Nippon Steel aj americká firma U.S. Steel už v reakcii podali žalobu na Bidenovu administratívu za blokádu ich fúzie.
Spoločnosť U.S. Steel má svoju jedinú európsku pobočku u nás na Slovensku. Košické železiarne sa dostali do rúk Američanov na konci 90. rokov a posledné údaje hovoria o tom, že v spoločnosti pracuje vyše 7 700 pracovníkov.
Košické železiarne sú tak jedným z najväčších zamestnávateľov na Slovensku a aj preto bol osud jej americkej materskej spoločnosti pozorne sledovaný aj na Slovensku.
Firma je dlhodobo radená medzi najväčších priemyselných znečisťovateľov na Slovensku. Aj preto sa rozhodlo, že časť peňazí z plánu obnovy pôjde na ozelenenie výroby ocele v Košiciach.
Vymeniť vysoké pece za elektrické by museli v Košiciach stihnúť do druhého kvartálu 2026, čo bolo pre nejasný osud vlastníkov košickej huty a pre krátkosť času nereálne.
Košické oceliarne tak zrejme nadobro prišli o investičnú pomoc 300 miliónov eur z plánu obnovy. Ak sa tieto peniaze nestihnú presmerovať na iné projekty, tak Slovensku hrozí, že o tieto peniaze príde.
V súčasnosti nie je jasné, aký bude ďalší osud výroby ocele v Košiciach. Zatiaľ možno s určitosťou povedať len to, že ostáva v amerických rukách. Ak by Japonsko uspelo na súdoch, môže skončiť aj v rukách Japonska.
Nie je tiež vylúčené, že sa Američania či Japonci rozhodnú o predaji košických oceliarní tretej strane. Pri najhoršom scenári hrozí, že košické oceliarne sa nemusia dožiť roku 2030.
K našim severným susedom sa za lacné nákupy jazdilo odjakživa. Lacnejšie poľské potraviny teraz budú pre Slovákov o čosi bližšie. Najväčšou udalosťou roka 2025 v maloobchode bude bezpochyby príchod poľského diskontného reťazca Biedronka.
Ten spadá pod portugalskú materskú spoločnosť Jerónimo Martins a okrem Biedronky prevádzkuje na Slovensku aj poľskú sieť drogérií Hebe.
Potravinový reťazec s lienkou v logu pôvodne plánoval vstup na slovenský trh koncom minulého roka. Svoju prvú pobočku v stanovenom termíne neotvoril a štart je preto naplánovaný až na začiatok tohto roka.
Dnes už vieme, že prvé predajne nebudú iba vo veľkých slovenských mestách, ale aj v tých menších. Už onedlho by mala Biedronka otvoriť prvé predajne v mestách ako napríklad Zvolen, Nové Zámky, Levice, Považská Bystrica či Senica.
Príchod Biedronky na slovenský trh znamená priamu konkurenciu pre reťazce, ktoré už na Slovensku pôsobia. Najväčšou konkurenciou bude pre diskontné reťazce, ako sú Lidl či Kaufland. Jednotka a dvojka sú na slovenskom trhu podľa tržieb súčasťou nemeckého Schwarz-Gruppe.
Generálny riaditeľ Kaufland Slovensko v nedávnom rozhovore pre Forbes povedal, že majú viac ako 4-tisíc položiek cenovo nastavených na úrovni diskontu, takže zákazníkovi sa neoplatí ísť nakupovať niekam inam, pretože mu ponúkajú rovnakú cenu ako diskont, ale zároveň niekoľkonásobne širší sortiment.
Ak sa Biedronka rozšíri do menších okresov, môže byť konkurenciou hlavne pre Coop Jednotu Slovensko.
3. Tvrdé jadro
Najočakávanejšou udalosťou v energetike na Slovensku bude v tomto roku spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
V súčasnosti prechádza štvrtý blok v Mochovciach neaktívnymi funkčnými skúškami. Po nich by malo nasledovať zavádzanie jadrového paliva do reaktora a aktívne skúšky. Uvedenie do prevádzky štvrtého bloku je naplánované ešte na tento rok. Tretí aj štvrtý blok majú inštalovaný výkon po 471 megawattov.
V roku 2023 sa na Slovensku vyrobilo spolu takmer 27,5 terrawatthodín elektriny, pričom až 62 percent elektriny bolo vyrobených v jadrových elektrárňach. Slovensko tak patrí vo výrobe elektriny medzi európske jadrové veľmoci.
Okrem toho podľa vládneho harmonogramu chce kabinet v tomto roku tiež vyhlásiť tender na novú atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Plnú prevádzku novej elektrárne predpokladá v roku 2040.
Jadrové elektrárne na Slovensku sú v rukách Slovenských elektrární, najväčšom producentovi elektriny na Slovensku. Ešte nedávno v nich tretinu vlastnil štát, tretina patrila českému holdingu EPH Daniela Křetínského a tretinu vlastní taliansky Enel.
Po novom by sa dvojtretinovým vlastníkom Slovenských elektrární mal stať práve holding EPH a tretina ostane štátu. Druhý najbohatší Čech Daniel Křetinský tak plánuje posilniť svoje postavenie v slovenskej energetike.
4. Návrat vyššej inflácie
V tomto roku je potrebné pripraviť sa na vyšší rast cien. Síce už inflácia nebude na rekordnej úrovni vyše 10 percent ako tomu bolo na prelome rokov 2022 a 2023, ale očakáva sa, že sa zrýchli na úroveň okolo štyroch percent.
Bez pomoci s cenami energií by sa rast cien zrýchľoval až k piatim percentám, upozorňujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v ich zimnej prognóze.
Podľa nich inflácia zostane na vyšších úrovniach dlhšie a bude patriť medzi najvyššie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Aj keď nám politici vládnej koalície sľubovali opak, podľa NBS opäť pocítime v našich peňaženkách aj rast cien potravín.
Pre vyšší rast cien sa budú musieť domácnosti uskromniť. Aj keď nominálne príjmy budú pomerne silno rásť, pre vysokú infláciu si domácnosti polepšia len nepatrne. NBS očakáva, že vysoká inflácia vymaže domácnostiam takmer celý rast príjmov.
TASR/Pavol Zachar
5. Uťahovanie opaskov
Tento rok bude v znamení konsolidácie verejných financií. Najvýraznejším opatrením je vyššia DPH, ktorá sa už od nového roka premietla do cien mnohých produktov a služieb. Konsolidácia tiež priniesla vyššie dane pre firmy či napríklad novú transakčnú daň.
Drvivá časť konsolidácie prebehla na príjmovej strane, v praxi to znamená, že štát znižuje deficit novými daňami a nie šetrením na sebe, teda na strane výdavkov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už stihla prepočítať, koľko uťahovanie opaskov vyjde jednotlivé domácnosti.
Dopad balíčka na rodinu dvoch dospelých s jedným dieťaťom bude okolo 500 eur ročne, zatiaľ čo dopad na jednotlivca bude približne 180 eur ročne, upozorňuje rozpočtová rada.
6. Trumpove obchodné vojny
Kľúčovými slovami v zahraničnej ekonomike budú v roku 2025 clá a obchodné vojny. Nastupujúci americký prezident Donald Trump sa ešte ani neujal úradu a už stihol pohroziť obchodnou vojnou hneď niekoľkým krajinám.
Trumpove hrozby z konca novembra minulého roka voči Kanade, Mexiku a Číne tak opäť premenili USA na agenta nestability, ktorý môže v okamihu uvrhnúť svojho spojenca či nepriateľa do krízy.
FOTO: TASR/AP
Novozvolený prezident Trump neskôr v decembri pokračoval a tentokrát pohrozil clami Európskej únii. Únia musí podľa Trumpa znížiť obchodný deficit so Spojenými štátmi americkými prostredníctvom nákupu ich ropy a plynu, inak bude čeliť odvetným clám.
Ani analytici sa nezhodujú na tom, či Trump myslí zvyšovanie ciel vážne alebo si len pripravuje výhodnejšiu pozíciu pri budúcich rokovaniach. Jedno je však isté, ak sa pre zvyšovanie ciel rozhodne, môže byť rok 2025 v znamení nových obchodných vojen.
7. Clá na čínske elektromobily
Kým v roku 2020 mali čínske elektromobily len 3,9 percentný podiel na európskom trhu, tak v septembri 2023 to bolo už 25 percent. Osemmesačné vyšetrovanie európskych úradov malo zistiť, či je záplava Európy lacnými čínskymi elektromobilmi dôsledok masívnej podpory tohto odvetvia čínskou vládou.
Výsledok? Európska komisia dospela vo vyšetrovaní k záveru, že spoločnosti vyrábajúce elektromobily v Číne profitujú z masívnej vládnej pomoci, ktorá im umožňuje ničiť konkurentov v Európskej únii cenami, získavať stále väčší podiel na európskom trhu a ohrozovať tým pracovné miesta v Európe.
SITA, AP
V reakcii na tieto zistenia uvalila EÚ clá až do výšky 35,3 percenta na čínske elektromobily. Čína môže odpovedať buď presunutím samotnej výroby na starý kontinent, alebo odvetnými opatreniami zasiahnuť európskych výrobcov áut v Číne.
Ako sa však píše v analýze ING, eskalácia obchodnej vojny medzi Bruselom a Čínou zrejme nehrozí. Obe strany majú záujem vyhnúť sa veľkej eskalácii ciel, pretože pre Čínu je európsky trh nesmierne dôležitým odbytiskom a platí to aj opačne.
Najmä pre nemeckých výrobcov vozidiel ako Volkswagen, BMW či Mercedes ostáva čínsky trh dôležitou exportnou destináciou.
8. Neistý osud európskych automobiliek
Mnohé európske automobilky čelia existenčným hrozbám na viacerých frontoch. Či už je to spomínaný prílev lacných čínskych vozidiel do Európy, pomalý prechod na elektromobilitu či snaha znižovať emisie v automobilovom sektore.
Všetky tieto faktory mali za následok, že Volkswagen pohrozil zatvorením až troch nemeckých závodov, hoci po rokovaní s odbormi ustúpil. Stellantis a jeho 14 značiek majú tiež príliš veľa tovární a náhrada za zosadeného generálneho riaditeľa Carlosa Tavaresa bude musieť urobiť niekoľko ťažkých rozhodnutí.
Zdroj: SITA/ AP/ Alicia Windzio.
„Je zrejmé, že európsky automobilový priemysel čoraz viac trpí nadmernou kapacitou. Aj keď sa za posledných 10 rokov zatvorilo niekoľko veľkých európskych tovární, nadmerná výrobná kapacita zostáva v Európe značná,” píše sa v správe francúzskej automobilovej poradenskej spoločnosti Inovev, na ktorú upozornil Forbes.
9. Svet bez spaľovacích vozidiel?
A potom sú tu prísne emisné ciele, ktoré automobilky nezvládajú plniť. Generálny riaditeľ spoločnosti Renault a prezident Európskej asociácie výrobcov automobilov Luca de Meo upozornil, že európsky automobilový priemysel čelí pokutám až do výšky 15 miliárd eur za nesplnenie cieľov Európskej únie v oblasti emisií oxidu uhličitého do roku 2025.
Aj z tohto dôvodu je už na tento mesiac naplánovaný strategický dialóg predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu. Ako inak, hlavným bodom programu bude oslabenie pravidiel týkajúcich sa emisií oxidu uhličitého.
10. Na ceste k biliónu
Klub firiem s hodnotou nad jeden bilión dolárov sa môže tento rok rozrásť o nového člena. Farmaceutická spoločnosť Eli Lilly posledný rok ťažila hlavne z liekov na chudnutie. Aj vďaka nim má našliapnuté k tomu, aby jej hodnota presiahla v roku 2025 jeden bilión dolárov.
Dostala by sa tak do spoločnosti približne desiatich firiem, ktorých trhová hodnota presiahla bilión dolárov. Sú to napríklad Apple, Amzaon, Microsoft, Nvidia, Alphabet či Tesla.
Sídlo spoločnosti Eli Lilly. Foto: SITA/AP/Darron Cummings
Už samotný príbeh americkej spoločnosti Eli Lilly je zaujímavý. Firma dlhé roky s tržbami stagnovala, až kým nestavila vo vývoji na lieky proti cukrovke 2. typu a obezite. To bol pre spoločnosť zlom, čo sa ukázalo aj na cene akcií. Za posledných päť rokov jej akcie vzrástli až o 750 percent.
Ešte vyššie by akcie spoločnosti mohli potiahnuť lieky na rakovinu prsníka či liek na Alzheimerovu chorobu. Generálny riaditeľ spoločnosti Dave Ricks povedal, že firma uskutoční štúdie, ktorých cieľom bude potvrdiť či vyvrátiť predpoklad, že ich lieky na chudnutie sú účinné aj pri liečbe závislostí.
