O 37-tisíc sliepok sa tu stará iba osem ľudí. Ako funguje najväčšia farma pre sliepky vo voľnom výbehu v strednej Európe? Pipidu pri Senici tento rok plánuje veľkú expanziu.
Rozhovor spontánne začíname úvahou o tom, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka. V Pipidu na odvekú dilemu odpovedajú bez váhania. Prvá vraj bola sliepka. Nenamietam, o sliepkach čosi vedia.
Na farme pri Senici, ktorá patrí pod akciovú spoločnosť Sanagro, ich chovajú 37-tisíc. Práve vďaka tomu je Pipiduhome najväčšia farma so sliepkami vo voľnom výbehu v strednej Európe. Vyprodukujú tu jeden milión vajec mesačne.
Farmu pri Senici na Záhorí otvorila poľnohospodárska skupina Sanagro v lete 2023 v priestoroch bývalého družstva. Jej cieľom je totiž meniť chátrajúce družstvá na moderné farmy a prispievať tak k väčšej potravinovej sebestačnosti Slovenska. Vstupná investícia do nej bola 4,5 milióna eur. Najmodernejšie vybavenie chovnej haly aj triediarne je vďaka tomu natoľko automatizované, že obsluhu celej farmy dnes zastrešuje osem ľudí.
„Sliepky sú u nás 15 mesiacov, ich znáška rýchlo nabieha a potom pomaličky klesá. Na vrchole je na úrovni 97 percent, dnes sme asi na 91 percentách, čo je stále výborné a podľa chovných tabuliek by sme mali byť nižšie. Celý turnus k nám prichádza naraz vo veku 16 týždňov a je u nás 15 mesiacov. Nemiešame staršie s mladšími. Sliepky sú hierarchické, staršie by tie mladšie bili,“ vysvetľuje manažér projektu Matúš Fürek a dodáva, že ide o šľachtené plemeno Lohmann Classic Brown z Nemecka.
„Po 15 mesiacoch sa ich budeme snažiť predať malým farmárom a rodinám v okolí. Ich znáškovosť bude stále niekde na úrovni 70 percent. To znamená, že za 100 dní dostanete približne 70 vajec, čo je stále veľmi dobré. Už teraz máme po nich veľký dopyt. Ľudia sa nás pýtajú, kedy ich začneme predávať. Zvyšok pôjde na spracovanie.“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Šťastné sliepky
Podľa Füreka bolo pre Sanagro hlavnou motiváciou na túto rozsiahlu investíciu memorandum nadnárodných obchodných reťazcov. Zaviazali sa ním, že od roku 2025 prestanú ponúkať vajcia z klietkového chovu, ktorý sa považuje za nehumánny.
„Potenciálny hroziaci nedostatok vajec bol pre Sanagro zaujímavá podnikateľská príležitosť. S reťazcami sme v relatívne úzkom kontakte a komunikujeme aj s organizáciou Humánny pokrok. Máme potvrdené, že nebudú ustupovať požiadavkám lokálnych producentov, ktorí využívajú práve klietkový chov, a toto memorandum dodržia. Je tam totiž vyšší záujem,“ zdôrazňuje projektový manažér. Dopyt po jednej zo základných potravín však podľa neho neklesne.
„Ľudia, ktorí doteraz kupovali vajcia z klietkového chovu, budú kupovať tie z podstielkového. Tí, ktorí kupovali z podstielkového, pravdepodobne prejdú na tie od sliepok z voľného výbehu.“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Ako teda žijú šťastné sliepky na farme Pipiduhome? Ich deň sa začína okolo piatej ráno. Na farme ho optimalizujú aj umelým svetlom, aby neboli úplne závislé od slnka. Ich denný cyklus preto stabilne trvá 16 hodín. Počas neho absolvujú osem kŕmení.
Teplotu v hale sa snažia udržať na 15 až 18°C, ktorá je pre nosnice ideálna. Približne do 11 doobeda im farmári nechávajú pokoj na znášku. Potom idú von a vracajú sa až večer, po západe slnka. K dispozícii majú chovnú halu, zimnú záhradu a voľný výbeh s rozlohou 15 hektárov.
„Na to, aby sme mohli deklarovať, že sú naše sliepky vo voľnom výbehu, musí mať každá nosnica pre seba 4 metre štvorcové,“ vysvetľuje Matúš Fürek.
Voľný výbeh ako priorita
Pod značkou Pipidu sa skupine Sanagro zatiaľ darí celú produkciu farmy predať na Slovensku. Ich najdôležitejšími predajnými kanálmi sú reťazce. Podľa Füreka je pre nich kľúčové zastúpenie v predajniach Kraj, Terno, Kaufland či Tesco, ako aj v niektorých predajniach Lidl.
Veľkými odberateľmi sú aj gastro prevádzky v Bratislave a okolí. Sú to najmä hotely, siete cukrární, napríklad Mondieu, ale aj menšie farmárske obchodíky. Vlastný rozvoz robia dvakrát týždenne.
„To je obchodnícky zaujímavý segment, no museli sme si vytipovať partnerov, ktorým stojí za to investovať viac do našich vajec iba preto, že sú od sliepok vo voľnom výbehu,“ vysvetľuje manažér projektu.
„V gastre totiž často ide v prvom rade o cenu a v jedle sa vajce ľahko schová. Je už spracované a zákazník nemá šancu zistiť, odkiaľ je. Sám majiteľ musí mať teda voľnovýbehové vajcia ako prioritu. Musí mať záujem podporiť humánny chov sliepok. Takých ľudí je ale zatiaľ relatívne málo a treba ich hľadať.“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko (9 fotografie)
Cesta slepačieho vajca od Pipidu na tanier je síce pomerne dlhá, no musí byť rýchla. Reťazce podľa Matúša Füreka požadujú, aby k nim exportovali vajcia najneskôr deväť dní po znáške. Niektoré dokonca požadujú iba päť dní. Vďaka tomu má zákazník na ich spotrebu dva až tri týždne.
Z chovnej haly, kde vyraďujú poškodené a špinavé vajcia, putujú na plastových preložkách do automatizovanej triediarne. V sklade netriedených vajec sa skladujú podľa dní, keď boli znesené. Z plastových preložiek idú potom na pás, kde ich presvecujú a vizuálne kontrolujú. Tie bezchybné putujú ďalej na UV dezinfekciu a váženie. Pred balením do krabičiek dostanú ešte kódové označenie.
Pipidu predáva primárne mix vajec veľkosti M a L. teda s hmotnosťou 53 až 73 gramov. Najmä v prvých mesiacoch majú však pomerne veľkú produkciu menších vajec označovaných ako S.
„Na ne sme spravili špeciálnu značku Vajcia od Kohúta. Spája sa to aj s vtipnou zhodou okolností, lebo náš generálny riaditeľ sa volá Tomáš Kohút,“ žartuje Matúš Fürek. Dodáva, že u plne vyvinutých sliepok je už ich produkcia iba zlomková, dnes niekde na úrovni 700 vajec denne.
Pod tlakom
Manažér projektu pripúšťa, že pri spolupráci s reťazcami v Pipidu často narážajú aj na vlastnú kapacitu.
„Do akcie vedia zobrať jednorazovo aj päť miliónov vajec, čo je pre nás počas jedného týždňa nereálne, keďže mesačne vyprodukujeme milión vajec,“ vysvetľuje a dodáva, že aj preto už pracujú na vybudovaní ďalšej rovnako veľkej chovnej haly s voľným výbehom v Podlakši pri Hlohovci.
Z jedného milióna tak ich produkcia stúpne na dva milióny vajec mesačne. Keďže vybudovať triediareň so špičkovými technológiami bolo nákladné a jej kapacitu v Senici zatiaľ plne nevyužívajú, aj tieto vajcia plánujú triediť tu. Vstupnú investíciu do novej haly majú zatiaľ vypočítanú na 3 milióny eur, dokončená by mala byť už na jeseň 2025. Plánujú na ňu žiadať aj o štátne dotácie.
Foto: Marek Mucha
Foto: Marek Mucha
Pri spolupráci s reťazcami je podľa Matúša Füreka pomerne zložitá aj cenotvorba.
„Máme náklady, nejakú maržu, ktorú potrebujeme, aby sme mohli byť zdravá firma, a relatívne presný počet vajec, ktorý dokážeme vyprodukovať. Trh nás však svojím spôsobom limituje. Reťazce sú si vedomé svojej sily a výmenou za väčší objem nás dokážu dotlačiť do nižších cien. Funguje napríklad aj to, že vyjdeme v akcii v Kauflande na nejakú cenu. Nákupcovia z Tesca či Lidlu si veľmi rýchlo zrátajú, za akú cenu sme im museli vajcia predať, aby koncová akciová cena bola taká a od nás požadujú rovnakú, prípadne ešte nižšiu cenu,“ vysvetľuje.
Dodáva, že na rozdiel od iných potravinárskych firiem sú navyše pod pomerne veľkým tlakom. Sliepky sa totiž nedajú vypnúť ako výrobné linky, ak sa vajcia nepredávajú podľa ich predstáv.
„Denne nám pribudne najmenej 33-tisíc vajec, bez ohľadu na to, či ich dokážeme predať lepšie, alebo nie. Reťazce si to veľmi dobre uvedomujú. Snažíme sa pohybovať v udržateľných cenových limitoch, aby návratnosť projektu bola zmysluplná aj pre investorov, ale dlhodobo sa nám celkom nedarí držať tú cenu, ktorá sa nám javí ako ideálna.“
Napriek tomu by spoluprácu s reťazcami radi rozšírili aj o ďalšie. V Pipidu v nej vidia veľký potenciál aj pri expanzii do zahraničia.
„Keďže naša spolupráca na Slovensku funguje, ľahšie nás odporučia. Teraz napríklad aktívne rokujeme aj s Tescom v Maďarsku práve na odporúčania našej slovenskej nákupkyne. Do Česka by sme sa zasa radi dostali cez Kaufland,“ hovorí.
V čase dokončovania článku sa cena za Pipidu vajcia pohybovala od 3,09 eur do 3,69 eur v závislosti od reťazca a aktuálnych akcií
Ako pracovať so značkou?
Sanagro v začiatkoch Pipidu investovalo aj do značky a jej marketingu. Pri otázke, či sú práve vajcia ten produkt, ktorý si pri nákupe spájame s konkrétnou značkou, však Matúš Fürek pripúšťa, že je to dilema.
„V Sangre sa vieme obklopiť kvalitnými odborníkmi, ktorí nám dokážu pomôcť s marketingom. Môžeme doň investovať aj celkom zaujímavé percento z nášho rozpočtu, ale stojíme pred veľkou otázkou, či má zmysel aktívne komunikovať značku vajec,“ hovorí.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
V Pipidu už majú hotovú marketingovú analýzu a víziu toho, kam by sa pri investícii niekoľko desiatok tisíc eur mohli so značkou posunúť. Či tak urobia, to je stále otázne.
„Pri vajciach sa ľudia rozhodujú primárne na základe ceny a podľa druhu – klietkové, podstielkové, výbehové. Isté percento určite kupuje značku, ale je to malý podiel. Ak by to vyšlo, bolo by to celkom prelomové, no stále sa môže stať, že to budú spálené peniaze. Znalosť značky tým určite narastie, ale nie je isté, či to naozaj ovplyvní spotrebiteľské správanie a stúpne aj predaj,“ vysvetľuje Matúš Fürek.
Proti tomuto plánu podľa neho stojí aj fakt, že veľké reťazce už začali s postupným rušením značiek základných potravín, ktoré nahrádzajú buď privátnymi, alebo iba strohým pomenovaním produktu.
„Buď Kaufland vajcia, alebo iba ‚vajcia z voľného výbehu‘. Spolu s ďalšími dvomi producentami sa nám podarilo vyhrať tender a všetci traja budeme vajcia pre reťazce plniť do rovnakých krabičiek. Značka je preto v tomto prípade irelevantná,“ uzatvára.
