Najvyšší vežiak v Európskej únii nesie výraznú slovenskú stopu. Poľský Varso Tower, ktorý postavil developer HB Reavis jedného z najbohatších Slovákov Ivana Chrenka, chystá novinky. Časť miliónového developmentu chcú totiž pretvoriť na vychytenú turistickú atrakciu.
Hlavné mesto Poľska je metropola paradoxov. Varšava bola hlboko stigmatizovaná nacistickými čistkami a deštrukciou osemdesiatich piatich percent mesta počas druhej svetovej vojny, aktuálne však pôsobí ako moderné európske veľkomesto s ikonickou mrakodrapovou zástavbou.
Základy súčasného varšavského downtownu zasadil v päťdesiatych rokoch paradoxne Sovietsky zväz megastavbou Palácu kultúry a náuky, ktorému domáci nepovedia inak ako darček od Stalina. Posledné dekády sa však ku „kópii Moskovskej univerzity“ prilepili aj ďalšie vežiaky.
Výraznú stopu v mrakodrapovej štvrti zanechal aj slovenský developer HB Reavis, za ktorým stojí Ivan Chrenko. Ten dlho kraľoval rebríčku najbohatších Slovákov, v jeho minuloročnom vydaní odhadol Forbes hodnotu jeho majetku na 1,7 miliardy eur. Práve HB Reavis stojí za jedným z najambicióznejších a aj najviditeľnejších developmentov modernej Varšavy, projektom Varso Place s dominantou vysokou stovky metrov.
Nová panoráma pre novú Varšavu
V roku 2021 vyrástla v rámci komplexu čerstvá dominanta širšieho varšavského centra. Varso Tower s 310 metrami si tak pre seba hneď aj „ukradla“ regionálne prvenstvo.
„Ide o najvyššiu budovu v Európskej únii, nie je medzníkom len pre Varšavu, ale pre celý región strednej Európy,“ chváli projekt managing director pre poľskú vetvu HB Reavis Cezary Błaszczyk. Developerská spoločnosť so slovenskými koreňmi len nedávno odštartovala novú biznisovú etapu. HB Reavis sa prednedávnom ako developer zo slovenského trhu stiahol. Podobný trend spoločnosť nasledovala aj v Poľsku, kde ako developer taktiež utlmila aktivity na aktuálnych projektoch.„Správa vlastníctva nám umožňuje úzko spolupracovať s užívateľmi našich budov a poskytovať im najlepšie služby. Som presvedčený, že značka HB Reavis, ktorá bola predtým známa veľkolepými developerskými projektmi, je teraz aj synonymom profesionálnej správy aktív a partnerstiev s nájomcami,“ dodal Błaszczyk.
Koncom minulého roka mal HB Reavis ešte vo Varšave rozbehnutý ambiciózny development s Polsat Plus Group. Spoločne mali priložiť ruku k dielu v rámci projektu s rozlohou 40-tisíc metrov štvorcových v blízkosti Národného štadióna a historického prístavu pri Visle. Plány sa zmenili a HB Reavis svoju polovicu projektu odpredal za 21 miliónov eur.
Poľská veža zhltla 300 miliónov eur
Len minulý rok médiá informovali, že sa HB Reavisu podaril získať syndikovaný úver na refinancovanie projektu Varso Place prostredníctvom konzorcia štyroch bánk. Suma 475 miliónov eur je najvyšším neportfóliovým úverom v histórii komerčného realitného trhu v Poľsku a zároveň najvyšším v histórii tejto slovenskej firmy.
Administratívno-obchodný komplex sa skladá z trojice budov, a to Varso 1 (81 metrov s 18 poschodiami), Varso 2 (90 metrov s 20 poschodiami), ktorým dominujú najmä obchodné pasáže, a kancelárskeho megavežiaka Varso Tower s 53 poschodiami. Varso Tower, ako pre Forbes prezradil Błaszczyk, mala „zhltnúť“ približne 300 miliónov eur.
Varso Tower ponúka 70-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Podľa Blaszczyka je už prenajatých 85 percent kancelárií v celom vežiaku. Medzi firmy sídliace v budo ve patria advokátske kancelárie CMS, Baker McKenzie a Greenberg Traurig a spoločnosti Box, Enterprise Investors, SAP, PageGroup, NCBiR, Foster + Partners, Inditex, AFI Europe, Atlas Ward a Transition Technologies
MS. Kľúčom k zvyšovaniu hodnoty investície ako aktíva je podľa Błaszczyka moderná správa a dlhodobé partnerstvo s klientmi.
Čisté tvary starnú lepšie
Mrakodrap navrhlo renomované štúdio Foster Partners, ktorého zamestnanci najmä v úvode projektu cestovali za rokovaniami napríklad aj do Bratislavy. Architekti si uvedomovali kontext a zasadenie vežiaka v štvrti, v ktorej tvoria panorámu mesta stavby so širokým portfóliom tvarov a výšok. Rozhodli sa tak nekonkurovať v lokalite čo najšialenejšou a najextravagantnejšou formou. Zvíťazila idea čistoty tvarov
a vertikality.
„Hlavnou ideou bolo vytvoriť nielen vežu – mrakodrap, ale aj symbol mesta. Podľa môjho názoru takto pokojnejšie tvary v rámci panorámy Varšavy vyzerajú lepšie a aj starnú oveľa lepšie. Chceli sme vytvoriť formu, ktorá je zapamätateľná, rozpoznateľná, no zároveň nadčasová,“ povedal pre Forbes architekt a senior partner Krzysztof Gornicki z Foster + Partners.
Práve architektonická kancelária má filiálku aj v rámci developmentu veže, a to rovno na 44 poschodí. Varso Place ponúka napríklad obchody a služby, ale aj hotel a najmä kancelárske priestory.
Verejné priestory s typickými kachličkami
„Čo bolo pre nás veľmi dôležité a myslím si, že aj pre klienta, bolo čo najviac maximalizovať verejné priestory v budove aj v okolí,“ opisuje ďalej Gornicki z Foster + Partners.
Vyčísliť percentuálne, koľko priestoru je verejného, nie je ľahké, pretože ide najmä o administratívnu budovu. Architekt však podčiarkol, že sa snažili čo najviac priestorov priblížiť verejnosti a začleniť ich do „verejnej sféry“ mesta. Napriek tomu, že klasické administratívne priestory ako lobby s recepciou podľa architekta tradične nepôsobia na verejnosť príliš „priateľsky“, dodal, že sa pokúsili podobné nastavenia prekopať.
V lobby ústiacej do kancelárskych priestorov „stiahli“ priestory čo najviac do strán a chodbou lemovanou umeleckou inštaláciou prepojili Varso Tower so zvyškom komplexu. Práve chodba púta pozornosť zaujímavým obkladom. Ako prezradil Gornicki, ide o inštaláciu vyskladanú z viac ako tisícky keramických dlaždíc, ktoré ručne vyrobil lokálny varšavský umelec. Podobný typ umeleckých diel bol ikonický a bežný najmä pre budovy zo štyridsiatych, päťdesiatych či šesťdesiatych rokov. „Kachličky z tohto obdobia boli veľmi známe. Trochu sa na ne neskôr zabudlo, tak sme si povedali, že by bolo fajn vrátiť ich späť,“ osvetlil architekt.
Z lobby do interiérového parku
Priechodom sa tak návštevník z lobby veže vie dostať do časti s verejným „námestím“ zdobeným interiérovým „parkom“. Ako Gornicki priznal, určitou výzvou bola myšlienka pestovať zeleň priamo v budove. „Vybrali sme veľmi špecifický typ stromov, no keď sme ich zasadili v budove, opadali im lístky. Následne, keď sa spamätali zo šoku, im zase dorástli,“ vysvetľoval architekt. Podotkol, že v prípade, ak sa má zeleň zakomponovať do interiérov budovy, musí sa myslieť na množstvo detailov, napríklad na dostatok svetla či jeho rôzne uhly a škálu.
Ako Gornicki podčiarkol, kľúčovou ideou návrhu vežiaka boli vyhliadkové terasy na vrchných poschodiach Varso Tower. Zakomponovanie myšlienky si podľa architekta vyžadovalo myslieť aj na detailnú logistiku, napríklad vyčlenenie výťahov určených pre vyhliadkové poschodia. „Bolo by veľmi náročné podobnú vyhliadkovú platformu začleniť do projektu v neskorších fázach,“ myslí si Gornicki z Foster + Partners.
„Veríme, že vyhliadkové terasy budú po otvorení naozaj plné. Vyhliadku v Paláci kultúry a náuky totiž ročne navštívi pol milióna ľudí, myslíme si, že tu u nás budeme mať návštevníkov viac,“ vraví Gornicki.
Tri poschodia pre výškovú vyhliadku
V rámci sprístupnenia vyhliadkových terás budú začlenené do plánov tri poschodia, a to 46., 49. s najvyššie položenou parkovou záhradou v Európskej únii a najvyššie 53. poschodie. To sa aj s vyhliadkovou terasou nachádza vo výške 230 metrov a dominuje mu anténový stožiar s výškou 80 metrov. Poschodie s vyhliadkami by malo návštevníkom ponúknuť aj gastroslužby či reštauráciu. V niektorých častiach interiérov ešte prebiehali stavbárske práce.
Operátorom trojice poschodí Varso Tower je spoločnosť Magnicity, ktorá má v správcovskom portfóliu vyhliadky vo vežiakoch Montparnasse tower v Paríži, Fernsehturm v Berlíne či Euromast v Rotterdame.
Člen vedenia Magnicty Hervé Cacheur pre Forbes prezradil, že trojicu vyhliadkových terás na vrchole Varso Tower otvorí budúci rok v lete. „Dátum bude včas oznámený a samotné otvorenie nezostane bez povšimnutia,“ dodal.
Vstupné zatiaľ známe nie je
Vyhliadky budú sprístupnené verejnosti za vstupné. Cacheur dodal, že na konkretizovanie cenníka je ešte priskoro. „Chceme sa však umiestniť v rámci trhu s tým, že budeme cieliť na domácu verejnosť, ale aj turistov,“ podčiarkol.
Aktuálne analyzujú trh a zostavujú, čo ponúknuť potenciálnym návštevníkom vyhliadok. „Budeme predávať širokú škálu ponúk s niektorými balíčkovanými produktmi vrátane nápojov, potravín alebo maloobchodných produktov,“ priblížil.
Ceny vstupného sa budú líšiť aj na základe profilu zákazníkov – či pôjde o jednotlivca, skupinu, rodinu alebo študentov. „Chceme, aby boli dostupné pre čo najviac ľudí,“ dodal ešte k téme Cacheur.
