Turecká centrálna banka začala pred dvoma rokmi výrazne zvyšovať základné úrokové sadzby, aby pomohla rast cien zmierniť.
Miera inflácie v Turecku v júni zvoľnila na 35,05 percenta z májových 35,41 percenta. Je to výraznejšie zníženie, ako sa čakalo, Turecko má však aj tak stále najvyššiu infláciu v Európe. Medzimesačne ceny vzrástli o 1,37 percenta po raste o 1,53 percenta v predchádzajúcom mesiaci.
Analytici v ankete agentúry Reuters pokles očakávali, ale miernejší. Pri ročnej miere inflácie v priemere predpovedali jej zvoľnenie na 35,2 percenta, pri mesačnej zmene potom rast o 1,45 percenta. Miera inflácie v Turecku klesá už 13 mesiacov v rade a v júni bola najnižšia od novembra 2021.
Naďalej poľavuje rast cien v kategórii potraviny a nealkoholické nápoje, kde medziročne zvoľnil na 30,2 percenta z májového tempa 32,9 percenta. Podobne rast cien bývania spomalil na 65,5 percenta z 67,4 percenta v máji. Pomalšie rástli v medziročnom porovnaní tiež ceny zdravotnej starostlivosti, komunikačných služieb a hotelov či reštaurácií.
Zrýchlil naopak rast cien za dopravu, kde medziročne dosiahol 27,7 percenta oproti rastu o 24,6 percenta v máji. Rýchlejšie medziročne rástli aj ceny za ošatenie a za rekreáciu alebo kultúru.
Druhú najvyššiu infláciu má v Európe s veľkým odstupom Ukrajina, kde v máji predstavovala 15,9 percenta. Údaje za jún zatiaľ nie sú k dispozícii. Tretiu najvyššiu infláciu v Európe v máji malo Rusko, a to 9,9 percenta.
Za posledných desať rokov bola inflácia v Turecku najvyššie v októbri 2022, keď presiahla 85,5 percenta. Do júna 2023 zvoľnila na 38,2 percenta, kým sa v máji 2024 vyšplhala nad 75,4 percenta. Odvtedy zvoľňuje.
Turecká centrálna banka začala pred dvoma rokmi výrazne zvyšovať základné úrokové sadzby, aby pomohla rast cien zmierniť. Z 8,5 percenta sa tak základný úrok vlani v marci vyšplhal až na 50 percent, teraz je na 46 percentách.
Prezident Recep Tayyip Erdogan zvyšovanie sadzieb dlho nechcel pripustiť a presadil pre to niekoľkokrát aj zmenu vo vedení centrálnej banky, kým od svojho postoja ustúpil a nechal centrálnej banke priestor na presadzovanie menovej politiky. Jeho skorší prístup je podľa väčšiny ekonómov do veľkej miery zodpovedný za to, že sa do Turecka vrátila menová kríza, ktorá prudko zvýšila životné náklady obyvateľov.
Tento rok v júni Erdogan povedal, že do konca roka by chcel vidieť infláciu na 20 percentách.
