Od blogu po vlastnú knihu receptov. Nikoleta Kováčová alias Surová dcérka pripravila kuchársku knihu pre vegánov, ktorí sa nechcú vzdať tradičnej slovenskej kuchyne.
Keď sa Nikoleta Kováčová pred niekoľkými mesiacmi rozhodla spracovať recepty z našich končín do podoby vegánskej kuchárky, zrejme netušila, že sa jej projekt Slovegán stane jedným z najúspešnejších na domácich crowdfundingových portáloch. So samotnou kampaňou jej pomohol priateľ Ján Kešelák, no podľa ich slov nečakali, že plánovaný náklad niekoľkonásobne prevýšia.
Vaša kniha vegánskych receptov Slovegán sa stala na domácich crowdfundingových portáloch jedným z najúspešnejších knižných projektov súčasnosti. Pôvodne ste chceli vyzbierať osemtisíc eur, no konečná suma sa vyšplhala až na 30,5-tisíca. Pôjdu tieto peniaze čisto na knihu?
Ján: Peniaze mali pôvodne pokryť hlavne tlač knihy. Vďaka vyzbieraniu väčšej sumy peňazí sa nám podarilo zafinancovať aj náklady spojené s jej prípravou. Úspech kampane nám ale predovšetkým dovolí vytlačiť oveľa viac kníh, oproti pôvodnému plánu bude náklad dvojnásobný.
Nikoleta: Okrem toho sme sa ešte rozhodli, že z každej knihy chceme darovať niečo občianskemu združeniu Mačky SOS. Tento zámer sme avizovali v prípade, ak prekročíme 20-tisíc eur, čo sa podarilo. Z každej knižky by združenie malo dostať približne jedno euro, čo je dokopy približne tisíc eur.
Takže cez crowdfunding sa vám podarilo predať približne tisíc kníh…
Ján: Bolo ich viac ako 1100. Celkový náklad bude ale vyšší, v septembri plánujeme knihu dostať do vybraných kníhkupectiev, distribúciu budeme robiť aj samostatne online.
S akým nákladom ste pôvodne počítali?
Ján: Kampaň bola pôvodne koncipovaná tak, že nám to finančne vyjde, ak predáme 400 kníh. Nakoniec sme to niekoľkonásobne prekonali.
Na Instagrame máte približne 20-tisíc followerov. Nedalo sa už dopredu počítať s tým, že o knihu bude väčší záujem?
Nikoleta: Odhadnúť to nebolo jednoduché. Pred samotnou kampaňou sme sa bavili s ľuďmi, ktorí majú s crowdfundingom skúsenosti. Z toho nám vyšlo, že človek môže rátať s konverziou približne jedného percenta svojho publika. Preto sme minimálnu potrebnú sumu na úspech kampane postavili na týchto odhadoch.
Ján: Pracovali sme so scenárom, ktorý bol triezvy, možno mierne pesimistický. Takže sme počítali s minimom, ktorý sme potrebovali na to, aby nám to finančne vyšlo. Pri knihách sa všetko odvíja od nákladu. A z hľadiska nákladov na jednu knihu je rozdiel medzi tlačou 50, 500 a 5000 kníh.
Crowdfundingová kampaň na kuchársku knihu Slovegán prekonala očakávania tvorcov. Foto: Nikoleta Kováčová
Dnes sú však ľudia o niečo viac informovaní o vegánstve, takže už asi nie je také zložité, aby si kúpili knihu tohto typu. Posunuli by ste teda z dnešného pohľadu tú latku ešte vyššie?
Ján: Myslím, že áno. My sme si vlastne potrebovali overiť hypotézu, či ten projekt bude fungovať a či si nájde svoju cieľovku. Vedeli sme, že nejaká reakcia bude, len sme netušili, aká bude veľká. A práve crowdfunding bol skvelý nápad, ako zistiť, či ľudia majú záujem o tento produkt.
Aký bol proces tvorenia knihy?
Nikoleta: Nápad vznikol v januári tohto roku a potom nasledoval rešerš a brainstorming, aby vznikol konkrétny koncept knihy a plán. S predstavou sme oslovili grafikov a na jar som začala s varením, písaním a fotením receptov, všetko som to robila sama. Medzitým sme ladili grafiku obálky, oslovovali tlačiarne, aby sme mali predstavu o približnej cene, pripravovali crowdfunding a marketing, aby sme 10. júna mohli začať kampaň. Vtedy som mala na mesiac od varenia pauzu, lebo crowdfunding mi zaberal všetok voľný čas.
A v akom je momentálne štádiu?
Nikoleta: Preberajú sa texty, väčšina z nich je u editorky. S grafikou sme takisto pomaly hotoví a tiež sa už bude nalievať prvý text do grafiky. Mne chýbajú len posledné dva recepty, ktoré musím nafotiť, takže príprava knihy je v záverečnej fáze. Termín zaslania podkladov do tlačiarne máme koncom augusta. A zhruba v polovici septembra by sa mala začať distribúcia.
V rámci zbierky ste ponúkali okrem kníh aj zážitkovú večeru, ktorú by ste záujemcovi prišli uvariť domov. Prihlásil sa na to niekto?
Nikoleta: Na naše veľké sklamanie, a to sme dúfali do posledného momentu, to nevyšlo. Videli sme, že ľudia sa naozaj sústredili na to, že chcú knihu, takže táto cena nám nepomohla. Premýšľali sme, či by z toho niečo vzišlo, ak by sme sumu za večeru znížili o polovicu. Táto ponuka sa však ťažko naceňovala, bola to naozaj alchýmia.
V akých výškach sa pohybovali dary v tejto kampani?
Ján: Priemerný príspevok bol o niečo vyšší ako cena knihy v kampani. Našlo sa veľa ľudí, ktorí prispeli pár eurami bez nároku na knižku, najvyššie príspevky sa pohybovali v stovkách eur. Nebol tam žiaden veľký príspevok v tisíckach eur.
Nikoleta Kováčová začala s vegánstvom pred šiestimi rokmi. Foto: Jana Benešová
Nemali ste aj negatívnu skúsenosť, napríklad s tým, že ľudia nechceli dať za jednu kuchársku knihu 25 eur?
Nikoleta: Práveže vôbec, z čoho som bola prekvapená. Naozaj sme sa dlho zamýšľali nad tým, ako chceme knihu urobiť. Rozhodli sme sa, že chceme prémiový produkt, takže sme si povedali, že s cenou nízko nepôjdeme. A nikto sa nesťažoval. Ale spomínam si na jednu reakciu, keď daný človek napísal, že počká, kým bude kniha v obchodoch a na portáloch s lacnými knihami.
V súčasnosti je téma vegánstva veľmi populárna. Nestalo sa vám, že už počas kampane sa vám začali ozývať spoločnosti či investori, ktorí vám chceli s knihou pomôcť?
Nikoleta: Odozva bola dosť silná a niektoré ponuky boli zaujímavé, využili sme napríklad návrh na spoluprácu od dodávateľa kvalitného ekologického papiera, na ktorom bude knižka vytlačená.
Podľa čoho si vyberáte značky, s ktorými budete spolupracovať?
Nikoleta: Keďže som vegán, tak mám svoje etické princípy. Či už ide o kozmetiku, módu, alebo potraviny, tak si vyberám značky, ktoré sa stotožňujú s touto filozofiou. Pri kozmetike sú to značky, ktoré nie sú testované na zvieratách, majú ideálne HCS certifikát (humánne kozmetický štandard, pozn. red.), pri móde značky, ktoré sú udržateľné, nepoužívajú živočíšne materiály a idú s trendom udržateľného spôsobu života. Takže, všetky spolupráce si vyberám celkom prísne.
Dokážu byť spolupráce v podstate prácou na plný úväzok? Dá sa nimi uživiť?
Nikoleta: Uživiť sa tým určite dá, ale človek sa tomu musí venovať naplno. Moje zameranie je stále dosť špecifické a to, samozrejme, ovplyvňuje aj môj zásah a veľkosť slovenského a českého trhu. Ak by som začala brať všetky spolupráce, krátkodobo by som si asi finančne polepšila, z dlhodobého hľadiska by to ale asi nebolo rozumné. Spolupráce si teda dôkladne vyberám podľa etickosti. Influencerstvom si viem príjemne privyrobiť, ale mám aj iné aktivity, pracujem v digitálnej agentúre a vytváram obsah pre vlastných klientov.
Ak by ste chceli mať toto ako full-time prácu, čo by ste pre to museli urobiť?
Nikoleta: Možno sa odsťahovať do nejakej krajiny, kde je vegánstvo viac trendy, alebo vlastne len tak trochu počkať. Už je cítiť, že prichádza viac zaujímavých spoluprác od veľkých značiek, ktoré sem prinášajú vegánske produkty, takže teraz je to možno skôr otázkou času. A uvidíme, kedy to bude udržateľné aj pre mňa, mikro-influencera. A treba sa tomu naplno venovať.
Koľko v priemere zaberie výroba jedného videa?
Nikoleta: V prípade videí je to, samozrejme, náročnejšie. Myslím si, že je to okolo osem hodín, kým človek napíše scenár, v prípade, že hodnotím nejaký produkt, tak ho, samozrejme, musím najskôr spoznať, vyskúšať. Ale od scenáru po natáčanie, editáciu a publikovanie to je zhruba osem hodín. Potom, ak ide o príspevky na Instagram, kde je potrebné mať fotky, ktoré musím upraviť, tak aj tým sa dajú stráviť zhruba štyri hodiny.
Recept na vegánske bryndzové halušky rozvíril mnohé diskusie. Foto: Nikoleta Kováčová
Pomáha vám s tým niekto?
Nikoleta: Všetok obsah tvorím sama. Od nápadu cez varenie, písanie, fotenie, natáčanie, strihanie až po publikovanie. Niekedy je to náročné, lebo fotiť aj seba už vyžaduje trochu viac zručnosti a techniky, ako keď mi pomôže priateľ či iný fotograf.
Ktorá krajina je pre vegánov najideálnejšia?
Nikoleta: Ťažko presne povedať, ale myslím si, že na takú vegánsku dovolenku je ideálny Tel Aviv alebo aj nám blízka Praha, ktorá prekvapí počtom vegánskych podnikov. Začiatkom roka vyšla aj štatistika a vegánskou krajinou roka sa stala Veľká Británia.
S touto témou, možno častejšie ako pri iných, súvisí aj téma nenávisti na internete. Ako sa vyrovnávate s negatívnymi komentármi?
Nikoleta: Je veľmi ťažké, ak prevažujú negatívne komentáre nad pozitívnymi, čo našťastie nie je môj prípad. Myslím, že existuje taká štatistika, že na jeden negatívny komentár potrebuje človek štyri pozitívne, aby sa s tým vyrovnal. Môj prístup je, že mažem komentáre, ktoré obsahujú osobné útoky, urážky a vulgarizmy, a na tých ľudí nereagujem, pretože mi to nestojí za môj čas. Ak chce niekto slušne diskutovať, tak to napíše inak. Myslím, že za tých šesť rokov, odkedy som vegán, som si na toto zvykla. V podstate sa veľakrát opakujú klasické frázy, že aj rastliny majú pocit, bez mäsa sa nedá žiť alebo „idem si dať hneď burger“.
A nie ste už unavená z toho, a teraz aj v súvislosti s knihou, že musíte vysvetľovať ľuďom, aká je napríklad vegánska bryndza?
Tieto otázky sú časté a vychádzajú z toho, že ľuďom je vegánstvo vzdialené a nechápu ho. Tak sa snažím vysvetliť, že to robíme preto, lebo tie chute sú povedomé a stále nám chutia. Väčšina vegánov neprestala jesť mäso a živočíšne výrobky preto, že by im nechutili, ale z etických, zdravotných a ekologických dôvodov. Nechceme sa vzdať toho, čo poznáme, a ani slovenskej kuchyne, je tiež naša. Preto vznikla aj Slovegánska kuchárka.
Nikoleta Kováčová
je rodáčka z Piešťan, momentálne žije v Prahe. Pracovala ako modelka po celom svete, pred šiestimi rokmi sa stala vegánkou. Odvtedy sa venuje aj blogovaniu a tvorbe receptov pre dcerka.sk. Práve spolu s priateľom Jánom vydáva prvú slovenskú vegánsku kuchárku. Okrem toho pracuje ako kreatívec a fotografka v digitálnej agentúre v Prahe. Je aj ambasádorkou svetovej aplikácie na vyhľadávanie vegánskeho jedla, Happy Cow, pre Bratislavu. Venuje sa aj pomoci podnikom s veganizovaním ich menu cez veganizuj.sk
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk