Stereotyp typického startupistu, ktorý spáva 4 hodiny denne, jedáva výhradne nad svojím pracovným stolom fast food a nemá žiaden osobný život, sa postupne mení. Volanie po dôležitosti fyzického a psychického zdravia lídrov sa zintenzívňuje a o jeho význame sa hovorí už aj v startupovej komunite. Napriek osvete však stále pretrváva mnoho nebezpečných mýtov. V spolupráci so startupistami, investormi a odborníkmi sme dali dokopy 9 tých najčastejších.
1. Konkurencia nikdy nespí.
Priemerný CEO nedokáže podľa výskumu investičného fondu Norwest Venture Partners prestať myslieť na svoju firmu ani v noci. A 70 % zúčastnených generálnych riaditeľov sa v ňom priznalo, že za posledných šesť týždňov nemalo voľný víkend. Každý tretí CEO v ňom tiež uviedol, že spí menej ako šesť hodín denne. Andrej Kiska ml., ktorý je partnerom investičného fondu Credo Ventures, hovorí, že práve mýtus okolo nedostatku spánku je v tomto svete veľmi častý.
„Možno som len lenivý investor, ale snažím sa spať 8,5 hodiny denne a napriek tomu – alebo možno práve vďaka tomu – je Credo jeden z najvýkonnejších venture fondov v Európe,“ hovorí. Podobne ako vo venture svete, aj v tom startupovom je podľa neho skutočne dôležitých len pár rozhodnutí ročne. „Je dôležité vedieť, ktoré to sú a rovnako dôležité je urobiť to rozhodnutie pri plnej mentálnej sile a nechať si naň dostatok času,“ dodáva. Pozitívnou správou je, že stále viac generálnych riaditeľov a zakladateľov firiem uprednostňuje svoje zdravie a osobný rozvoj v rámci nájdenia balansu medzi všetkými zložkami života.
Koniec otrockým úlohám a to-do listom.
Skôr sa treba sústrediť na výsledky
2. Startupista musí stále „makať“ a odrobiť veľa hodín.
„Osobne mám najväčší problém s influencermi, ktorí hovoria o tom, ako treba ísť cez bolesť a obetovať startupu naozaj všetko. Práve týchto ľudí mnohí začínajúci podnikatelia a startupisti najviac sledujú, napodobňujú a riadia sa ich radami,“ hovorí Milan Steskal, spoluzakladateľ aplikácie Mentegram zefektívňujúcej starostlivosť o duševné zdravie, a dodáva, že je to nebezpečné. Nekončiaca sa práca bez víkendov, dovoleniek a času stráveného venovaním sa sebe je totiž tá najistejšia cesta k vyhoreniu a depresii.
Podľa výskumu Americkej akadémie rodinných lekárov už mierna depresia znižuje produktivitu takmer o tretinu. Mierne depresívny človek teda spraví za 12 hodín toľko ako zdravý človek za osem. Steskal bol v startupe niekoľkokrát blízko vyhorenia, no vďaka povedomiu, ktoré získal počas práce na spomínanej aplikácii, dokázal spozorovať varovné signály a vyhnúť sa mu. „Hlavne rozhodnutie chodiť na sedenia s psychologičkou radím medzi najlepšie v mojom živote,“ hovorí.
Stereotyp o dlhých hodinách práce spomína pri tejto téme aj spoluzakladateľ sli.do František Krivda. „Logicky, človeka to potom dobehne a potrebuje prestávku – sabbatical. Pritom, keď si ľudia spočítajú, koľko hodín reálne odpracovali v priemere aj s dlhšou prestávkou, keď boli práceneschopní, tak im vyjde, že to nemuseli preháňať a mohli ísť radšej prirodzeným tempom. Počet hodín by bol ten istý,“ hovorí. Lídri by sa teda podľa neho mali namiesto počtu odpracovaných hodín skôr sústreďovať na to, čo za ten čas spravia.
Efektívnosť zabíja kreativitu. Toto je 6 krokov,
ako i napriek tomu nestratiť inovatívne myslenie
3. Work-life balance všetko vyrieši.
Je dôležité a zdravé, aby CEO nežil len pre svoju firmu, ale mal aj osobný život. No pokiaľ nemáte bárs dobrý biznis model a spôsobuje vám to problémy, nevyriešia ich koníčky ani pravidelný šport. Ten zároveň býva len inou formou dosahovania výkonu.
„Myslel som si, že po náročných hodinách v práci mi pomôže 10- až 15-kilometrový beh, plávanie či ‚zničenie sa‘ vo fitnescentre. Že budem vďaka tomu zdravší,“ povedal zakladateľ The Booster Labs Peter Gabriž pre projekt
Nevyhorení. Keď sa za týmto obdobím ohliadne dnes, hovorí, že sa svoje vyšťavené telo snažil oklamať chvíľkovým nabudením a endorfínmi po športe. A to je problém mnohých generálnych riaditeľov, ktorí nešportujú pre radosť, ale opäť len pre to, aby splnili nejaký cieľ. Stále musia byť motivovaní dosahovaním mét v práci aj vo voľnom čase, čo tiež nemusí byť zdravé.
4. Vyhorenie súvisí len s množstvom odpracovaných hodín.
Workplace konzultantka Kristína Pomothy hovorí, že najčastejšie mýty v startupovej komunite sa týkajú zraniteľnosti a psychologického zabezpečenia. „V jednom startupe, s ktorým pracujem, sú ľudia pred vyhorením. Lenže často si aj šéfovia myslia, že to súvisí len s počtom hodín, ktorý daný človek trávi prácou. V tomto tíme však ľudia už mesiace nerobia nadčasy a vyhorení sú z psychického tlaku,“ vysvetľuje a prízvukuje, že kvalita toho, na čo využívame čas, má na rozvoj burnoutu často ešte väčší vplyv ako jeho kvantita.
5. Cesta CEO je osamelá.
Ďalší z mýtov, ktorý prevláda, je ten, že CEO sa so svojimi najhlbšími obavami nemôže zverovať svojim zamestnancom, aby ho neopustili, a ani investorom, aby ho financovali naďalej. Preto sa s nimi trápi sám. Kiska ml. však z vlastnej skúsenosti hovorí, že opak je pravdou. „Podľa mňa platí, že čím transparentnejší je CEO voči svojim zamestnancom, tým väčšiu lojalitu v tíme si buduje,“ hovorí.
Počas svojej kariéry zažil viackrát situácie, keď sa po oznámení zlých správ, ako napríklad, že za dva mesiace dôjde firme hotovosť, zomkol celý tím, pracoval ešte tvrdšie a nik odtiaľ neodišiel. Ak však CEO takéto správy neoznámi, ľudia sú nervózni a neistí a je vtedy väčšia šanca, že nebudú voči šéfovi lojálni. To isté platí aj o investoroch. „Mojím cieľom je byť prvý, komu CEO zavolá, keď má problém. Za 10 rokov investovania do startupov dobre viem, že nič nepôjde podľa plánov a že ich máme preto, aby sa menili. No je lepšie, keď tieto zmeny rieši šéf so zamestnancami a investormi, než aby sa s nimi trápil sám,“ dodáva Kiska ml.
6. Dnes som nespravil nič poriadne.
Ľudia v startupoch potrebujú stále niečo robiť, lebo vždy je čo. Nikdy toho nie je dosť, vždy sa nájde nejaká úloha alebo oblasť, kde treba „zabrať“. Je však potrebné pozrieť sa na svoj biznis aj z väčšej perspektívy a uvedomiť si, že aj premýšľanie je práca. A to, že za sebou v tejto chvíli nevidíte hmotný výsledok svojej roboty, ešte neznamená, že ste dnes „nemakali“ dostatočne.
7. Nemám čas na poriadne jedlo.
Podľa Krivdu ide o veľký mýtus vo svete biznisu. „Nemať čas na jedlo kedysi znamenalo chváliť sa tým, že je človek zaneprázdnený, a teda asi aj veľmi dôležitý. Dnes si však myslím, že človek, ktorý má k sebe takýto prístup, je idiot a neváži si samého seba,“ hovorí. On sám si práve v stresujúcom období povedal, že už nikdy neostane hladný na úkor zdravia alebo psychickej rovnováhy. Dnes má „smart food“ takmer všade, v každom batohu, šuplíku aj v aute.
8. Robím veľa a je to v poriadku, lebo práca ma baví.
Častá výhovorka mnohých podnikateľov, ktorí pracujú viac, ako je zdravé. „Najčastejšie sa stretávam práve so zakladateľmi startupov, ktorí hovoria, ako ich práca baví, a preto jej venujú veľa svojho času,“ hovorí Steskal. Mnohí z nich však možno na vlastnej koži okúsia následky. „Je obrovská škoda, že túto skúsenosť si väčšina z nás musí prežiť sama na sebe, aby uverila a pochopila, že vyhorenie a depresia naozaj existujú. A že dlhodobý workoholizmus naozaj nepomáha,“ dodáva. Je v poriadku občas pracovať viac a nejaký čas fungovať bez oddychu, ak si to vyžaduje situácia. Lenže potom to treba mysli a telu vynahradiť. Predsa aj na odbehnutie maratónu treba veľa tréningu, no po odbehnutí zase dostatok relaxu.
9. Mať deti je nevýhodou.
Keď máte deti, na biznis vám ostáva menej času, a preto ste oproti iným v nevýhode. Taká je častá predstava o šéfoch firiem, ktorí nie sú bezdetní. „Moja manželka je bývalá CEO, ja som partner investičného fondu a spolu máme dve deti. Aj v portfóliu máme viacero mužov a žien v pozícii CEO, ktorí deti majú a nie je to problém,“ hovorí Kiska ml. a dodáva, že deti sú naopak aj výhodou. Učia vás zamerať sa na dôležité veci. „V startupe pritom nie je až také dôležité urobiť veľa vecí správne, ale skôr urobiť veľké rozhodnutia správne,“ dodáva. A práve deti sú ten najlepší dôvod, prečo sa konečne naučiť rozoznávať skutočne dôležité veci. V práci aj mimo nej.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
