Do kín dorazilo pokračovanie jedného z najúspešnejších slovenských žánrových filmov Lóve 2. Režisér a producentka filmového prequelu prezradili, čo dalo najviac zabrať vývoju snímky a z akých kanálov zháňali financie.
V čase premiéry prvého Lóve, za ktorým stál mladý režisér Jakub Kroner, sa snímka stala štvrtým najúspešnejším slovenským filmom od roku 1993. Podľa vtedajších dát bratislavská krimi romanca zarobila vyše pol milióna eur a navštívilo ju viac ako 113-tisíc divákov.
Lóve 2 mal oficiálnu premiéru 24.októbra, no v predpremiérových termínoch už zarobilo na tržbách vyše 30-tisíc eur. Na pokračovaní sa pracovalo približne šesť rokov a muselo si prejsť viacerými produkčnými „pôrodnými bolesťami“.
Scenár filmu bol napísaný v roku 2019 a Audiovizuálny fond snímke odklepol dotáciu rok na to. Zdalo by sa, že vývoju slovenskej novinky s potenciálom blockbusteru nestojí nič v ceste, no v tom čase svet zachvátila pandémia a epidemiologické opatrenia ovplyvnili aj filmový biznis.
„Prvá klapka padla okolo októbra v roku 2021. Mysleli sme si, že v kinách to bude v roku 2022. Situácia sa ale úplne zmenila a keďže dve tretiny filmu sa odohrávajú v Thajsku, tak tam boli tieto reštrikcie snáď najdlhšie z celého sveta. Takto sa to posúvalo a väčšina filmu sa dotočila len minulý rok,“ okomentoval patálie s vývojom režisér.
Ako podotkol, najvýraznejšou brzdou počas natáčania bola práve pandémia a opatrenia s ňou spojené. Svoje špecifiká mala aj práca v zahraničí, konkrétne v Thajsku. Ako Kroner prezradil, aby logisticky film odsýpal ako po masle, tvorcovia spolupracovali so servisnou agentúrou.
„Cez nich išli všetky povolenia, lokácie, ale aj kastingy na hercov,“ priblížil. Autora zároveň prekvapil špecifický systém práce v Thajsku, kde boli počas filmovačky jednotlivé pracovné funkcie pridelené viacerým zamestnancom.
„To, čo u nás robia možno dvaja alebo traja ľudia, robí u nich desať ľudí. Nie je to však tak, že by sa flákali, ale naozaj makali. Prekvapilo ma, že zrejme za podobné peniaze pracuje viac ľudí. Oproti štábom na Slovensku bol ten v Thajsku zrazu dvojnásobný,“ spomínal na zahraničnú produkciu Kroner.
Boj o dotácie
Podľa registrov Audiovizuálneho fondu bol predpokladaný rozpočet snímky viac ako 1,5 milióna eur. Producentka snímky Adriana Kronerová, ktorá stojí za produkčnou spoločnosťou Inout Studio, pre Forbes prezradila, akými kanálmi je možné v súčasnosti finančne „nakopnúť“ vývoj filmu na Slovensku.
Jednou z možností je žiadosť o dotáciu na Audiovizuálnom fonde. Podľa Kronerovej fond doteraz podporil vývoj filmov z Kronerovho portfólia iba dvakrát, preto ich prekvapilo, keď získali finančnú injekciu na prípravu filmového pokračovania. Kronerová zároveň podčiarkla, že v rámci Audiovizuálneho fondu treba rozlišovať dva typy pridelených financií.
„Treba rozlišovať medzi grantom a podporou audiovizuálneho priemyslu. To sú dva úplne odlišné programy a odlišné systémy rozdeľovania. Grant dostanete na základe rozhodnutia odbornej komisie. To je to, čo sme my dostali historicky iba dvakrát, v prípade Lóve 2 to bolo 380 000 eur,“ konkretizovala producentka filmu.
Zákulisie hľadania financií
Okrem spomínanej čiastky podľa registrov fondu však vidieť podporu filmu aj v hodnote viac ako 200-tisíc eur. Audiovizuálny fond ju odklepol v roku 2022.
„Podpora v programe audiovizálneho priemyslu sa získava na základe vyúčtovania už investovaných prostriedkov zo súkromných zdrojov. Tú dostane každý producentský subjekt na základe predloženia vyúčtovania, audítorskej správy a splnenia kritérií, ktoré sú nastavené rovnako pre každého. Znamená to, že nepodliehajú subjektívnym názorom, záujmom a preferenciám konkrétnych členov nejakej komisie, takže v prípade Lóve 2 je všetko, čo sme dostali nad 380 000 eur, z tohto programu,“ okomentovala procesy Kronerová.
Zároveň prezradila, že finančne najnáročnejšou položkou filmu boli náklady na ľudí a ich prácu, ale aj vizuálne efekty. Tie mala na starosti slovenská filiálka trikového štúdia PFX. Producentka priblížila, aké formy financovania mohli využiť pri Lóve 2.
„Pri slovenskom filme nemáte veľa možností. Ak je tam predpoklad komerčného úspechu, môžete využiť pre-sale v komerčnej televízii, prípadne streamovacej službe (Netflix), vyplatenie minimálnej garancie zo strany distribútora a, samozrejme, úver v banke na predpokladané vyúčtovanie v programe podpory priemyslu, pretože tieto prostriedky z AVF dostanete až po vašej investícii do projektu,“ opísala producentka filmu.
„Stále sa stretávam s naivnou predstavou (bohužiaľ aj zo strany niektorých profesionálov), že vo filmovom priemysle existuje niečo ako sponzoring. Nie, neexistuje, ak aj získate investíciu zo súkromných zdrojov, funguje to ako pôžička, ktorú musíte splatiť. Slovenský trh je veľmi malý na to, aby bol schopný vrátiť väčšie investície, takže robiť tu kvalitnú, finančne náročnejšiu komerciu je vlastne nemožné,“ osvetlila ešte Kronerová.
Podľa jej názoru však za podpory štátnych dotácií vznikajú drahé slovenské filmy s minimálnou návštevnosťou v kinách. „Juraj Jakubisko pri jednom zo svojich posledných vystúpení povedal, že film bez divákov je mŕtvy film a ja sa pod to absolútne podpisujem,“ dodala Kronerová.