Napriek konsolidačným opatreniam sa stále oplatí hľadať v podnikaní na Slovensku dôvody, prečo tu zostať.
V čase neustálych negatívnych zistení o plánovaných konsolidačných opatreniach, vyšších daniach a odvodoch diskusia ľahko skĺzne do konštatovania, že treba odísť, proste skončiť a posledný nech zhasne. Je to však nevyhnutné?
Nedá sa na podnikanie pozerať aspoň s čiastočným optimizmom? Pozrel som sa na zopár výhod, ktoré sa nám nezmenia a možno ich hodnotiť ako pozitívne pre podnikanie a život na Slovensku.
Malé spoločnosti pri zdaniteľných príjmoch do stotisíc eur ročne si zachovali bezkonkurenčnú daňovú sadzbu len 10 percent. V porovnaní s ďalším pásmom sadzieb dane 21 percent, respektíve 24 percent, ktoré platia spoločnosti s vyššími zdaniteľnými výnosmi, ide o viac ako polovičnú úsporu.
Môže sa dokonca stať, že aj živnostník/SZČO sa rozhodne po dôkladnej analýze, že malá eseročka sa mu oplatí viac, teda najmä tým s vyššími príjmami, odvodmi či výdavkami. Prechod zo živnosti na eseročku sa v týchto prípadoch môže vyplatiť aj napriek vyšším administratívnym nákladom, lebo 10-percentná sadzba pre malé spoločnosti nám zatiaľ zostáva.
Sú hlavným lákadlom a dovolím si tvrdiť, že najmä profesie, ktoré nemajú žiadne či malé výdavky, si zvolili túto formu podnikania práve pre ne.
Pre živnostníkov, SZČO, autorov a umelcov zostala zachovaná možnosť využitia paušálnych výdavkov bez potreby dokladovania skutočných nákladov. Pri príjmoch do 33 333 eur ročne ide o veľmi efektívny nástroj na zníženie dane a taktiež zjednodušenie administratívy.
Ak ste napríklad IT konzultant s príjmom 30-tisíc eur ročne, môžete si uplatniť paušálne výdavky 60 percent, čiže 18-tisíc eur, a zdaníte len zvyšnú sumu (ešte zníženú o výdavky na zdravotné a sociálne poistenie). Čo by za toto dali iné formy podnikania… A zamestnanci si len povzdychnú.
Špeciálne postavenie majú autori, ktorí si môžu uplatniť paušálne výdavky až 20-tisíc eur samostatne na aktívne príjmy (vytvorenie diela) a samostatne na pasívne príjmy (licenčné poplatky, tantiémy). V praxi to znamená, že autor si v tom ideálnom scenári môže uplatniť paušálne výdavky až 40-tisíc eur ročne.
Pri príjmoch z podnikania (napríklad živnostníci), ako aj príjmoch zo SZČ (autori, advokáti, umelci, tlmočníci…) zostáva zachovaná zvýhodnená sadzba dane 15 percent pri zdaniteľných príjmoch do 100-tisíc eur ročne. Áno, je to viac ako pri menších spoločnostiach, ale v kombinácii s paušálnymi výdavkami to môže byť v konečnom dôsledku menej.
Táto výhoda je teda obzvlášť cenná pre zabehnutých živnostníkov, ktorí majú stabilné menšie podnikanie a nechcú to komplikovať so založením eseročky. Avšak bol by som veľmi opatrný pri zdaniteľných príjmoch blížiacich sa k 100-tisíc eurám ročne, pretože nad túto sumu nastupuje na celé príjmy (teda po presiahnutí aj na tie do 100-tisíc eur) výrazná progresia 19 percent, 25 percent, 30 percent a 35 percent, čo by bolo veľmi bolestivé v porovnaní s 15-percentným zdanením.
A neradno zabudnúť ani na skutočnosť, že v prípade takých vysokých príjmov je povinnosť stať sa platiteľom DPH, keď živnostník prichádza o možnosť využiť paušálne výdavky.
Pre investorov a vlastníkov majetku zostávajú nezmenené oslobodenia od dane pri predaji majetku po určitom čase držby.
Teda pri predaji nehnuteľnosti fyzickej osoby po piatich rokoch vlastníctva (respektíve vyradenia z obchodného majetku) je zisk z takéhoto predaja aj naďalej oslobodený od dane z príjmu.
Taktiež v prípade, že súkromná osoba-nepodnikateľ predá cenný papier (napríklad akcie) po roku ich držby, ktoré boli obchodované na regulovanom trhu (napríklad rôznych burzách cenných papierov), je tento zisk z predaja oslobodený od dane.
Osobne vnímam ako veľmi prínosné, že obe oslobodenia zostali zachované. Pre mnohých totiž predstavujú spôsob, ako investovať a zároveň sa zabezpečiť na dôchodok. Na druhej strane, pri vlastníkoch viacerých nehnuteľností by stálo za úvahu, či by práve zdanenie týchto príjmov nebolo vhodnejším nástrojom progresie – namiesto navrhovaného progresívneho zdaňovania práce.
Môžete predať auto, motorku, bicykel, práčku či akékoľvek osobné veci bez ohľadu na to, či na tom zarobíte alebo nie – a nemusíte riešiť žiadne dane. Toto oslobodenie si väčšina ľudí nepodnikateľov ani neuvedomuje.
Vzhľadom na rastúcu infláciu sa mohlo pokojne stať, že ste si kúpili napríklad osobný automobil, chvíľu ste ho používali a následne pri predaji jeho cena dokonca narástla a vy ste na predaji zinkasovali zisk. Tento príjem z predaja ani daný zisk ste následne nemuseli zdaniť (za predpokladu, že ste predaj vykonali ako súkromná osoba, nie s cieľom dosiahnutia zisku).
Môžeme to považovať za samozrejmosť, no v skutočnosti ňou nie je. Takéto oslobodenie nás všetkých chráni v bežnom živote pred byrokraciou a zbytočným zdaňovaním.
Podiel na zisku, ktorý by si fyzická osoba (napríklad spoločník eseročky) chcela vybrať z firmy formou dividendy, sa aj v roku 2026 zdaní len sedempercentnou sadzbou. Toto je pozitívne zistenie, keďže v roku 2024 práve táto sadzba na jeden rok narástla na 10 percent, avšak od roku 2025 opäť klesla na úroveň roka 2023, teda sedem percent.
V kombinácii s 10-percentnou daňou z príjmu firmy získavajú celkové zdanenie na úrovni približne 16,3 percenta, čo je aj naďalej vysokokonkurenčná forma dosahovania príjmu.
Príklad: Pri zisku firmy 50-tisíc eur zaplatíte päťtisíc eur dane z príjmu právnickej osoby (ak patríte do pásma zdaniteľných príjmov do 100-tisíc eur). Zo zostatku 45-tisíc eur si môžete vybrať dividendu s daňou 3 150 eur. Celkové zdanenie je 8 150 eur, čiže 16,3 percenta.
Minulý týždeň nás konsolidačný balík na rok 2026 zaskočil ako nečakane strhnutá náplasť – a niektoré skupiny podnikateľov to poriadne pocítili. Teraz sa pozeráme na červenú pokožku a pýtame sa, či má zmysel v tom pokračovať.
Napriek prevládajúcemu pesimizmu však slovenský daňový systém stále ponúka priestor na rozumné podnikanie a investovanie. Nejde o to zatvárať oči pred zmenami, ale múdro využívať nástroje, ktoré máme k dispozícii. Správne riadené podnikanie dokáže prosperovať aj v náročnejších podmienkach.
Verím, že pri budúcom predstavovaní opatrení – áno, čaká nás pravdepodobne ďalšia „náplasť“ aj budúci rok – bude viac priestoru na diskusiu o ich vplyve v riadnom legislatívnom procese. Možno sa tak tomu bolestivému strhnutiu náplasti budúci rok vyhneme.
