V januári 2021, uprostred pandémie, dokončil módny gigant Louis Vuitton Moët Hennessy (LVMH) najväčší obchod všetkých čias v sektore luxusného tovaru, keď kúpil Tiffany´s. Generálnym riaditeľom tohto gigantu je už od roku 1989 Bernard Arnault.
Ako sa dostal na čelo rebríčka boháčov, kto ho vo svete biznisu inšpiruje a aké sú jeho podnikateľské múdrosti, ktoré nabral za dekády pôsobenia na čele svetovej luxusnej značky?
Transakcia, ktorá mala pôvodne prebehnúť už v novembri 2019, zmenila sektor luxusu aj jeho najväčšieho magnáta. Multimiliardár Bernard Arnault má spolu s rodinou v LVMH, ktorého šéfom je od roku 1989, až 47-percentný podiel. Už štyri roky je najbohatším Európanom, v lete 2021 sa stal na čas najbohatším človekom sveta a od roku 2023 si túto pozíciu drží.
Skromnosťou či malými ambíciami netrpel nikdy. „Ak nás porovnávate s Microsoftom, sme malí,“ vyhlásil pre Forbes ešte v roku 2019. V tom čase trhová hodnota LVMH presahovala 200 miliárd dolárov a firma sa menila na skutočný gigant, ktorý už bolo možné porovnávať iba s tými najväčšími hráčmi. „Toto je ešte len začiatok,“ zastrájal sa Arnault.
Dnes má LVMH trhovú kapitalizáciu – podľa aktuálnej ceny akcií – v rozmedzí od 350 do 400 miliárd dolárov. Narástla teda, napriek viac ako dvadsiatim mesiacom pandémie, o vyše 60 percent. V tohtoročnom rebríčku najväčších firiem sveta Forbes Global 2000 posunula LVMH už na celkové 64. miesto, medzi firmy ako BMW Group, Metlife či Siemens.
Na začiatku bol taxikár
Multimiliardár, o ktorom Forbes nedávno zistil, že asi jedno percento zo svojho majetku – teda približne dve miliardy dolárov – má ukryté aj v Luxembursku, pritom vyrastal ako syn pomerne bežného podnikateľa.
Absolvoval elitnú strojársku univerzitu a v roku 1971 sa pridal k otcovi, ktorý mal stavbársku firmu. Krátka debata s taxikárom v New Yorku však ešte v tom istom roku zasiala semienko, z ktorého neskôr vyrástlo LVMH.
Arnault sa ho totiž spýtal, či pozná francúzskeho prezidenta Georgea Pompidoua. „Nie,“ odvetil šofér, „ale poznám Christiana Diora“.
Keď sa v roku 1984 dozvedel, že táto značka je na predaj, skočil po príležitosti. Materská spoločnosť Diora, výrobca plienok Boussac, skrachovala a francúzska vláda hľadala kupca. Arnault dal z rodinných financií dohromady z dnešného pohľadu smiešnych 15 miliónov dolárov. Zvyšok 80-miliónovej kúpnej ceny dodala finančná spoločnosť Lazard.
Vlk v kašmírovom kabáte
Arnault sľúbil, že oživí výrobu a zachová pracovné miesta, namiesto toho vyhodil 9-tisíc robotníkov a skasíroval asi 500 miliónov dolárov za predaj väčšiny podniku. Kritici sa pohoršovali nad týmto nehanebným ťahom, zdal sa im príliš americký. Médiá ho označili za „vlka v kašmírovom kabáte“.
Hádam aj zaslúžene: o pár rokov totiž najprv pomohol šéfovi firmy Louis Vuitton zbaviť sa riaditeľa Moëta – a potom vytlačil z firmy aj jeho. Do roku 1990 už s pomocou Lazardu a hotovosti, ktorú získal z predaja Boussacu, ovládol firmu, do ktorej patril Moët & Chandon, slávna značka Champagne, ako aj Hennessy, francúzsky výrobca koňaku s históriou od roku 1765.
Odštartoval tým tri dekády obrovského rastu. Už v roku 2011, keď LVMH v akciovom predaji zaplatil takmer päť miliárd za taliansku šperkársku značku Bulgari, bolo jasné, že konglomerát smeruje ku globálnej dominancii. Portfólio jeho značiek sa rovná encyklopédii luxusu: Dom Perignon, Bulgari, Louis Vuitton, Sephora, Tag Heuer, Christian Dior, Fendi… a asi 70 ďalších.
Neúspechy? Iba malé
Nie všetky ťahy Arnaultovi vyšli. Takmer dve desaťročia neúspešne viedol s niekdajším kamarátom, neskôr rivalom, miliardárom Francoisom Pinaultom, „vojnu o Gucciho“. Znepriatelila ich, dodnes sa predbiehajú, kto sa plaví na akej jachte, či kto otvorí ako prvý múzeum umenia alebo iný miliardársky projekt.
Nevydarenej investície sa zbavil aj tento rok, po 14 rokoch odpredal podiel v Carrefoure. Z jeho pohľadu išlo iba o odrobinky – z nadobúdacej ceny okolo 1,6 miliardy mu zostalo asi 850 miliónov dolárov.
Pre luxusný sektor je dnes veľkou výzvou aj boj proti klimatickej kríze. Rezervovaný prístup k tejto téme prezentuje aj šéf LVMH: v roku 2019 označil Gretu Thunberg za „dynamické mladé dievča, ktoré však prepadlo katastrofizmu.“
LVMH sa však už v roku 2017 zaviazalo dosiahnuť 25-percentné zníženie emisií do roku 2020. Cieľ podľa vlastného vyhlásenia nielen dosiahli, ale aj prekonali, pochválili sa totiž znížením o37 percent.
Pracuje, aj keď spí
Štíhly, 185 centimetrov vysoký muž si kondíciu po sedemdesiatke zachováva aj vďaka tenisu, občas aj s rodinným priateľom Rogerom Federerom. „Prehral som 0:6, ale uhral som bod a o rok by som chcel hrať dva,“ povedal raz.
Tenis je jedinou pauzou v jeho vorkoholickom živote, ktorý sa začína o 6.30 ráno vo vile z polovice 17. storočia v snobskom 7. parížskom okrsku. Ráno počúva klasickú hudbu (je výborný klavirista) a posiela správy rodine a šéfom svojich značiek. O ôsmej je už v kancelárii na Avenue Montaigne 22, kde pracuje až do deviatej. Večer.
„Pracuje 24 hodín denne,“ hovorí Delphine Arnault, jeho 46-ročná dcéra z prvého manželstva a výkonná viceprezidentka značky Louis Vuitton. „Keď spí, sníva sa mu o nových nápadoch.“
Cez víkend, každú sobotu, sa zasa dlhé roky túlal po obchodoch, kde premiestňoval vystavené kabelky, hrešil manažérov, ak neboli na sklade, a rozdával nezištné rady predavačom. Za doobedie navštívil asi 25 prevádzok, aj u konkurencie.
„Je to jeho rituál,“ povedal pre Forbes jeho syn Frédéric, ktorý je šéfom Tag Heuer, jednej z najluxusnejších značiek hodiniek v portfóliu LVMH. Ako 26-ročný je hádam najmladším šéfom veľkej svetovej luxusnej značky.
Manažér, nie filozof
Exkluzívny príspevok pre magazín Forbes napísal Arnault v roku 2017, keď ho pri príležitosti storočnice Forbesu zaradili medzi 100 najväčších žijúcich svetových podnikateľských mysliteľov.
Aká je teda jeho podnikateľská múdrosť? Po prvé, aj po sedemdesiatke, ktorú oslávil predvlani, je v prvom rade manažérom. Po celom svete má LVMH už vyše 5-tisíc maloobchodných predajní a za prvých deväť mesiacov roku 2021 vzrástli jeho tržby o 46 percent na 44 miliárd eur.
V biznise obdivuje, alebo to aspoň hovorí, najmä kolegov miliardárov. „Warrena Buffetta – má skvelé nápady a drží sa ich,“ spomenie niekdajšieho najbohatšieho človeka sveta. „Ďalší, ktorého som aj poznal, je Steve Jobs. Obdivoval som jeho schopnosť realizovať a priniesť na trh množstvo inovácií. Warren a Steve majú spoločné to, že sú veľmi kreatívni.“
Keď sa Jobs vrátil do Apple, vysvetľuje Arnault, takmer nikomu nenapadlo, že by ho mohol premeniť na najhodnotnejšiu firmu sveta. „Ľudia si myslia, že bol génius v technológiách a inováciách. Bol, ale išlo o kombináciu kreativity a zmyslu pre to, ako manažovať firmu, aby dosahovala rast.“
Kreativita – áno, ale…
Arnault hneď aj spomenie, že „svojím spôsobom“ sa snaží o to isté. „Kreativitou sa zaoberám stále. Čo ma baví, je pretaviť ju do obchodnej reality po celom svete. Musíte byť s inovátormi a dizajnérmi prepojení, ale zároveň ich nápady urobiť súčasťou života a skonkretizovať ich.“
Napríklad? Posledné desaťročie pracoval s hviezdnym architektom Frankom Gehrym na nadácii Louis Vuitton Foundation. „Máme veľmi dobrý vzťah. Povedal som mu – zvonku môžeš robiť, čo chceš, ale vnútri chcem niečo použiteľné. Izby sú tak väčšinou štvorcové. Je to tá najlepšia architektonická kreativita v dejinách, ale súčasne niečo, čo je funkčné.“
V žiadnom prípade teda nie je iba estét či umelec. „Sú návrhári, ktorí vyrábajú šaty, čo pôjdu do múzeí,“ hovorí. „Iní ich chcú vidieť na uliciach, ako ich ženy nosia. Kreativita – áno, ale spôsobom, ktorý sa ľuďom páči a je zároveň použiteľný.“
Až na vrchol
Patrí k luxusnému biznisu aj pocit šťastia? „Tým je pre mňa možnosť viesť tím,“ odpovedá frázou a dodáva: „A ak je to možné, viesť ho na vrchol – či už v biznise, v športe alebo v hudbe. Peniaze sú len dôsledkom.“
Svoje manažérske tímy napomína, aby sa príliš nebáli o ziskovosť. „Ak robíte prácu dobre, ziskovosť sa dostaví. Keď diskutujeme o značke, vždy ma zaujíma, aká bude o päť alebo desať rokov.“
Vo vesmíre značiek bola pre neho vždy základom schopnosť prepojiť minulosť a budúcnosť. „Keď vidím produkt našich najlepších značiek, musí byť nadčasový, no zároveň musí mať v sebe niečo z absolútnej modernosti. To je kľúč k úspechu.“
Príkladom môže byť spolupráca Louis Vuitton s Jeffom Koonsom. „Niektoré z našich dlhodobých produktov sme prehodnotili z pohľadu jeho vízií.“ Výsledkom sa stali nové umelecké kabelky uvedené v roku 2017 na trh – s veľkým úspechom.
Hit menom Sephora
Na otázku, či spravil v podnikaní nejakú veľkú chybu, odpovedá, že jednu áno. Pred pätnástimi rokmi unáhlene predal jednu firmu, ktorej sa dočasne nedarilo. Rýchlo sa však pochváli, že urobil aj jeden veľmi šikovný ťah. „Keď si zoberiete Sephoru, kúpil som ju v roku 1998, vtedy sme mali len pár obchodov.“
Zo značky vybudoval distribútora prestížnych kozmetických produktov s obratom takmer 10 miliárd dolárov. „V biznise je podľa mňa najdôležitejšie pozicionovať sa dlhodobo a nebyť príliš netrpezlivý. To od prírody som, a tak sa musím ovládať.“
Gigantický startup
V sektore luxusu, hovorí, sa LVMH stal prvou veľkou firmou, ktorá uverila novému obchodnému modelu. „Zostavili sme skupinu produktov luxusného tovaru. Na začiatku mi vyčítali, že som všetky tie značky dal dokopy. Teraz ľudia chápu moju víziu a niektorí sa snažia napodobňovať to, čo robíme. Mať takú organizáciu, akú sme vybudovali, je fantastické plus.“
Výtlak LVMH pomáha pri nákupe inzercie či prenájme priestorov. „Máte výhodu, máte najlepšie značky a môžete zaplatiť menej. Najväčšou výhodou je však možnosť prilákať tých najlepších ľudí.“
Startupu zodpovedá aj dôraz na kontakt s trhom. Už v roku 2017 hovoril zamestnancom, že nemajú príliš chodiť do kancelárií. „Sám vždy v obchodoch hľadám vedúcich predajní. Chcem ich vidieť v teréne, nie v kanceláriách, ako riešia papiere,“ vraví.
Dlhodobá hra
Celkovo je Arnaultov úspech najmä o dobrom načasovaní. „Prvýkrát som navštívil Čínu v roku 1991,“ spomína. „Prišiel som do Pekingu – nevidel som žiadne autá, iba bicykle. Žiadne vysoké budovy. HDP dosahoval štyri percentá toho, čo je teraz [v roku 2017]. Napriek tomu sme sa rozhodli otvoriť náš prvý obchod Louis Vuitton v Číne. Dnes je Louis Vuitton luxusnou značkou číslo jeden v krajine a na celom svete.“
Za posledných 25 rokov, uzatvára, sme svedkami celosvetovo rastúcej túžby po vysokokvalitných produktoch – a zvyšovania kúpnej sily.
„Internet robí planétu oveľa menšou a uvádzanie produktov musí byť globálne. To si vyžaduje vyššie investície – čo nám dáva výhodu. Vytvárať stále žiadanejšie nové produkty a predávať ich po celom svete je to, čo LVMH robí najlepšie.“
Aby to však nebolo málo francúzske, zaznie nakoniec aj toto: „LVMH je francúzsky monument. Ľudia poznajú mená ako Louis Vuitton, Christian Dior, Dom Pérignon či Cheval Blanc lepšie ako čokoľvek iné. Napoleona či generála de Gaulla možno poznajú tiež. Myslíme si, že je dôležité, aby bola skupina dlhodobo pod kontrolou francúzskej rodiny.“
Autorkami pôvodných článkov sú Luisa Kroll, redaktorka magazínu Forbes US, ktorá píše o najbohatších ľuďoch sveta, a Susan Adams, editorka magazínu Forbes US.