Chce znova Američanov na Mesiaci a zapichnúť vlajku na Marse. Napriek tomu americký prezident Donald Trump spôsobil otrasy v NASA, ktorá jeho plánom mala dopomôcť. Svojimi krokmi však zasadil ranu aj Európe.
Skúsené mozgy opúšťajú americkú vesmírnu agentúru NASA. Na odchode je vyše dvetisíc seniorských pracovníkov, ako upozornil server Politico, server CNBC zasa informoval o proteste vyše 300 zamestnancov. Je to dôsledok tlaku, ktorý na štátnu agentúru vyvinul prezident Donald Trump.
Ľudí má v NASA skončiť ešte viac. Biely dom počíta s tým, že prepustí asi 5,5 tisíca pracovníkov z celkového množstva zhruba osemnásťtisíc. Zároveň Trumpova administratíva plánuje vesmírnej agentúre na budúci rok výrazne osekať financie. Rozpočet by sa jej mal scvrknúť o štvrtinu, z 24,8 miliardy dolárov na 18,8 miliardy dolárov.
Ak by Kongres škrty schválil, agentúra by musela fungovať s najnižším rozpočtom a počtom zamestnancov od začiatku 60. rokov.
Trump pritom ešte v januári pri prezidentskej inaugurácii sľuboval, že dostane Američanov späť na Mesiac. A aj na susednú planétu. „Povedieme ľudstvo do vesmíru a vztýčime americkú vlajku na planéte Mars a ešte ďalej,“ vyhlasoval ešte pred pár mesiacmi.
Foto: OeWF/Florian Voggeneder
Ako súčasné dianie v NASA nabúra americké dobývanie vesmíru? Prečo je to zlá správa pre Európu a má sa čoho obávať najbohatší muž planéty Elon Musk, ktorého priateľstvo s Trumpom sa rozpadlo? V rozhovore pre Forbes.cz to rozoberáme s Petrom Boháčkom, analytikom Asociácie pre medzinárodné otázky a manažérom stratégie v spoločnosti TRL Space, ktorá vyvíja malé družice a sondy.
Blíži sa vzhľadom na odchod skúsených ľudí koniec amerického vesmírneho programu?
Nie, ale určite sú to dramatické zmeny, ktoré budú ukončovať niektoré časti amerického vesmírneho programu. Donald Trump, samozrejme, môže mať pravdu v tom, že NASA je veľká inštitúcia, ktorá neefektívne zhltne veľa peňazí. Na druhej strane sa musíme pozerať, kde jej tie peniaze vezmú.
A to je odkiaľ?
Zatiaľ to vyzerá, že najviac na tom budú strácať programy na pozorovanie Zeme, teda aj na boj s klimatickou zmenou, čo je asi tá najhoršia správa. Ďalšia zlá správa je, že na najväčších finančných zmenách bude strácať najmä Európa. Plánujú zrušiť kľúčové piliere, na ktorých stojí spolupráca medzi NASA a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA).
Európa sa už teraz začína pýtať, čo teda bude vôbec sama robiť. Či dokáže robiť komplexné misie. A čo bude robiť so všetkými sondami a časťami tých kozmických programov, ktoré pripravila pre program so Spojenými štátmi, keď ich teraz Donald Trump zruší.
Súčasťou amerických škrtov je aj skrátenie nákladných, drahých programov, ako je napríklad veľká raketa SLS, o ktorej si asi každý myslí, že je predražená a úplne zbytočná, keď popri tom bude efektívnejšie fungovať Starship a Muskov systém pre pristátie na Mesiaci.
Forbes Česko
Povedali ste, že pre Európu je to zlá správa. Nie je to teda šanca, že by sa, naopak, mohla presadiť?
Máme veľmi veľa šikovných inžinierov a vedcov a vždy sme boli schopní v Európe robiť neuveriteľné misie. Európa vie, že tie veci môže robiť sama, ale je na to potrebná politická vôľa, zásadné reformy a to v Európe – či už je tu vojna, alebo nie je – jednoducho stále nemáme.
Európa vynaložila veľa peňazí, aby skonštruovala servisný modul pre raketu SLS. Už sú štyri de facto hotové. Jedna raketa letela, druhá sa stále odkladá a vlastne sa vôbec nevie, či nejaká ďalšia poletí.
Ďalší problém je, že Európa postavila celú svoju architektúru pre návrat na Mesiac spolu so Spojenými štátmi okolo modulu Gateway, teda stanice okolo Mesiaca. To chce Donald Trump tiež zrušiť, rovnako ako misiu na návrat vzoriek z Marsu, pre ktorú Európa rovnako robí kľúčové sondy.
Takže hlavným pilierom z európskeho pohľadu hrozí zrušenie a Európska vesmírna agentúra (ESA) bude riešiť, čo vôbec bude robiť a aké schopnosti má sama. A bude vlastne stáť pred rovnakou otázkou ako NASA: Ako tie veci robiť efektívne a s rozvahou? ESA nevie inovovať a vytvoriť vhodné prostredie. Tlačí sa do byrokratického a príliš rigidného systému, ktorý je neefektívny a nedá sa to v ňom robiť.
Takže budúcnosť európskeho vesmírneho programu závisí od toho, či sa nájde vôľa medzi politikmi aj v ESA, či si povedia: „Chceme vesmírny program robiť sami a odbúrame byrokratické prekážky, ktoré brzdia rozvoj“?
Chápete to správne. Musíme prestať regulovať a začať inovovať. A to nielen čo sa týka vesmíru, ale aj vo všetkom ostatnom. Úlohu súkromného kapitálu, ale aj súkromného trhu vo vesmíre by som prirovnal ku kasínu. Američania hrajú blackjack – vždy na niečo hodia veľa peňazí a občas veľa vyhrajú. Čína stavia celé kasíno za štátne peniaze. A Európa? Tá je pred kasínom a vypĺňa prihlášku.
Toto prirovnanie vystihuje situáciu, v ktorej sme úplne vo všetkých oblastiach, nielen vo vesmíre. Európa buď bude musieť prekážky zrušiť, aby sa tu inovovalo, alebo budeme skanzenom. Stále som však optimista, že je Európa schopná urobiť vlastnú misiu na Mesiac. Tie schopnosti tu skutočne máme. Len si trošičku musíme usporiadať priority a byť efektívnejší.
Profimedia
Rusko z toho, samozrejme, takisto ťaží. Aj Čína. Oni majú svoj alternatívny program dobývania Mesiaca a ďalších nebeských telies a pokračujú v ňom stabilne, dlhodobo a sú teraz už oveľa ďalej ako my.
Rusko je síce vo vojne, ale od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 vyslalo tajne takmer tristo nových špionážnych družíc. Takže Rusko je schopné ďalej inovovať.
Dostávame sa teraz zo situácie, keď sme si hovorili, ako my Európa, čiže Západ, vieme inovovať a máme lepšie technológie ako rusko-čínsky blok. Ale na základe vojny na Ukrajine zisťujeme, že to tak vôbec nemusí byť a že sme zaspali na vavrínoch. Vesmír je iba ďalšou oblasťou, kde sa to ukazuje.
Keď sa vrátime k Amerike, môžu odchody ľudí z NASA pomôcť súkromným vesmírnym spoločnostiam, ako je SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa?
Určite, a môže z toho čerpať aj Európa. Treba však spomenúť jednu vec z dlhodobejšej perspektívy.
Akú?
Musk a všetky nové kozmické firmy vyrástli z obrovskej znalostnej základne, ktorú tu americká vláda cez NASA, cez DARPA (Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov, ktorej úlohou je vývoj nových vojenských technológií – pozn. red.) a cez všetky veľké inštitúcie budovala desiatky rokov, od začiatku kozmického programu.
NASA
Sú to teda výsledky dlhodobých masívnych investícií štátu do toho, aby sa zdokonaľovali technológie, znalosti, aby bol funkčný vzdelávací systém. Postupne, každú dekádu, sa však odkrajuje z toho, čo verejný sektor robí, a znalostná základňa sa stále zmenšuje, až z nej nezostane nič a nebude z čoho čerpať.
Je to presný opak toho, čo robí Čína, ktorá základňu znalostí masívne buduje. U nás, a najmä v Spojených štátoch, túto myšlienku opúšťame a všetko sa stáva súkromným trhom, ale postupne ten súkromný sektor nebude mať z čoho brať.
Aký je vlastne Trumpov vzťah k vesmíru vzhľadom na to, čo sa teraz deje? V prvom prezidentskom období založil vesmírne sily a hovoril, ako vráti astronautov na Mesiac a že sa poletí na Mars. Zároveň chce v NASA zrušiť oddelenie venujúce sa klíme a len pandémia mu zmenila plány.
Trumpovi sa podľa mňa páči na vesmíre Muskov úspech a to, ako vesmír všetkých fascinuje. Donald Trump za tým vidí komerčný potenciál, ktorý to má. A hlavne v tom vidí bezpečnostný význam, pretože všetky geopolitické konflikty sa postupne presúvajú do vesmíru. Asi ho nezaujíma prieskum vesmíru ani veda, berie to ako transakciu.
Aký vplyv môže mať na splnenie amerických vesmírnych cieľov Trumpov rozkol s Muskom?
Sú dva scenáre a ešte len uvidíme, ktorý z nich bude platiť. Dnes dáva zmysel zrušiť časť kozmického programu, ktorý má na návrat na Mesiac využívať rakety SLS, konštruované v NASA. Ekonomicky vychádza lepšie využívať namiesto toho efektívnejšiu raketu od Muska. Lenže to by mu dalo obrovskú moc.
Je teda otázne, či to chce Donald Trump v situácii, keď sú rozhádaní, naozaj urobiť. Alebo to, naopak, využije na to, aby peniaze nedával SpaceX, ale inej komerčnej firme, ako je Blue Origin Jeffa Bezosa, a tým vytvoril Muskovi opozíciu.
archív SpaceX
Sú ešte stále reálne, ak niekedy boli, Trumpove plány na vrátenie astronautov USA na Mesiac?
Je to úplne uskutočniteľné. Tento rok už prebehlo niekoľko úspešných či menej úspešných pokusov o pristátie na Mesiaci zo strany komerčných firiem. Takže verím, že komerčný sektor to skutočne urobil efektívne. Ich misia na Mesiac stojí pár desiatok miliónov dolárov. To sú úplne odlišné čiastky, takže verím, že sa to stále môže stať, že je to len otázka politickej vôle.
A Mars? Je let tam uskutočniteľný, alebo je to len sen, o ktorom Trump hovoril, aby zaujal voliča a vtedajšieho podporovateľa Muska?
Mars je zložitejší. Musk to nestíha v rámci vývoja rakety. Technicky tam môžeme ísť už od 70. rokov, ale má to množstvo nevyriešených otázok. Nikto nechce letieť na Mars, len aby sa naň pozrel a letel späť. Už sa rieši, aby to bolo udržateľné, aby to celé dávalo zmysel, aby sme budovali niečo s vyššou pridanou hodnotou.
Vývoj a testovanie rakety Starship zatiaľ naplnenie tejto myšlienky neumožňujú. Okno, kedy letieť na Mars, sa dosť rýchlo zatvára.
Autor pôvodného článku Benedikt Lederer je redaktor Forbes.cz. Aktualizácia Forbes.sk.
