Povinné výdavky, sporenie, investovanie a peniaze na „zábavu“. Ak máte svoju výplatu takto rozdelenú, ste na správnej ceste.
Ako si správne naplánovať svoje výdavky a kedy začať so sporením pre deti či na svoj dôchodok, vysvetľuje pre Forbes investičný analytik v spoločnosti Fingo.sk František Burda.
Ako začať plánovať svoje výdavky?
Plánovanie výdavkov nie je jednoduchá vec, ale je pomerne dôležitá. Veľa záleží od toho, či človek žije sám, alebo má rodinu, či práve skončil školu a býva ešte u rodičov alebo v podnájme a podobne. Niekto dokáže fungovať s menším množstvom peňazí, iný sa potrebuje zásobiť oveľa viac.
Ideálne je si spolu s odborníkom vytvoriť aj finančný plán, v ktorom bude rozpísaný mesačný rozpočet, výška príjmov aj výdavkov. Zapracujeme doň aj plány do budúcnosti, napríklad auto, byt, dom, školné pre deti a podobne. Toto všetko treba zohľadniť a následne hľadať vo výdavkoch rezervy, respektíve ich v prípade potreby škrtať, aby sme si mali z čoho na naše plány sporiť.
Čo musíme mať pod kontrolou?
Určite najmä úvery, aby sme sa zbytočne nepreúverovali a mysleli na to, že požičané peniaze budeme musieť vrátiť. Takisto treba myslieť na to, že nielen úspory, ale aj poistenie je dôležité. Ak si nebudem platiť poistku, môžem pri havárii prísť o auto, ktoré ma môže živiť.
Alebo pri škodovej udalosti na mojej nehnuteľnosti nebudem môcť urobiť také opravy, ktoré by mi vrátili stopercentný štandard bývania. Mnohí Slováci na to stále zabúdajú.
Osveta o investovaní sa zvyšuje, čo je výborné, ale takisto by sme nemali podceňovať ani poistenie majetku a životné poistenie, bez ktorých riskujeme veľa. Ak sa nám prihodí nešťastie, či už vážne ochorieme a, nebodaj, splácame aj hypotéku, alebo sa privalí povodeň či tornádo, na pokrytie týchto udalostí nám nemusia stačiť ani naše niekoľkotisícové úspory.
Občas treba peniaze priškrtiť
Kedy by sme mali priškrtiť výdavky?
Keď výdavky prevyšujú naše príjmy, je potrebné ich priškrtiť. Najjednoduchšie je vypísať si ich na papier a v zozname si určiť nevyhnutné výdavky — teda tie, ktoré musím platiť (hypotéka, nájom, energie, školné a podobne).
V rozpočte však často nájdeme aj veľa položiek, bez ktorých sa zaobídeme. Alebo vieme veľa položiek nahradiť lacnejšou alternatívou, napríklad refinancovať alebo spájať úvery. Hlavne majme všetko na začiatku spísané, aby sme mali prehľad.
Ako si vybrať banku?
Väčšina mladých ľudí má na začiatku takú banku, akú majú ich rodičia, lebo im založili detský alebo študentský účet v inštitúcii, ktorú poznajú najlepšie. Ale po skončení študentských výhod v tejto banke už neostane každý.
Niektoré banky poskytujú len online služby bez hotovosti, iné ponúkajú bezplatné vedenie účtov, ďalšie zas moderné technológie či aplikácie, na ktoré si niektorí mladí potrpia. Treba si zvážiť, aké služby súvisiace s bankovým účtom budem najčastejšie využívať a následne si porovnať ponuku účtov.
František Burda, analytik spoločnosti FinGO. Foto: archív respondenta
Na čo sa teda máme pri výbere banky zamerať?
Nejde tu len o porovnanie bežných účtov, ale aj iných ponúkaných produktov. Napríklad na hypotéku by sme sa nemali pýtať len v banke, kde využívame bežný účet. Hoci sme jej klientom, neznamená to, že nám táto banka automaticky poskytne najlepšie podmienky na úvere.
Rozdiely v bankách sú väčšie, ako si ľudia myslia, preto je najlepšie, ak sa obrátia na odborníka, ktorý im podmienky finančných produktov porovná. Pri hypotékach napríklad nejde len o porovnanie úrokových sadzieb, za nimi sa ukrýva množstvo ďalších podmienok, poplatkov či naviazaných produktov, ktoré tiež niečo stoja a ovplyvňujú celkovú výhodnosť aj cenu úveru.
Investovanie s rozumom
Kam si odkladať svoje úspory?
Pri investovaní treba mať na pamäti, že s rastúcim rizikom rastie zisk. Ak máme peniaze uložené na bežnom účte alebo termínovanom vklade, podstupujeme minimálne riziko, preto na nich nič nezískame a vplyvom inflácie ešte aj stratíme. Ich úročenie je nízke a prispieva k nemu aj politika lacných peňazí Európskej centrálnej banky.
Je preto dôležité pochopiť riziko súvisiace s možnými výkyvmi na finančných trhoch, chápať, do čoho investujem, a peniaze rozdeliť na viaceré „fronty“ s rôznym rizikom. Samozrejme, najskôr treba mať nasporenú finančnú rezervu vo výške aspoň šesťmesačných výdavkov a keď ju mám, potom začať investovať.
Do akých portfólií peniaze prerozdeliť?
Ak viem, že peniaze budem potrebovať až o 10 rokov, môžem sa zviezť na vlne akciového rastu, kde odporúčam investovať do akcií, indexových fondov alebo komodít. Keď viem, že peniaze využijem už do 5 rokov, pozrel by som sa na realitné fondy alebo fondy zamerané na dlhopisy, ktoré budú tvoriť konzervatívnejšiu zložku portfólia s nižším rizikom.
Investičné portfólio odporúčam tiež poistiť kúpou drahých kovov, ktoré by mali tvoriť približne 10 – 15 %. Na to je vhodné napríklad investičné zlato, ktoré je oslobodené od DPH. V čase krízy jeho cena rastie a má veľmi dobrý pomer hmotnosti a peňazí, ktoré vieme do neho uložiť.
Sporiť pre deti aj na svoj dôchodok
Ako a kedy začať sporiť deťom?
Najprv si určíme, na čo presne má sporenie pre deti slúžiť. Či im chceme nasporiť na nový bicykel v hodnote tisíc eur, alebo ide o sporenie na vysokú školu, študijný pobyt v zahraničí, prípadne im chceme dať niekoľkotisícový balík peňazí na štart do života, keď sa raz budú chcieť osamostatniť.
Potom si tento konkrétny cieľ pomenujeme, napríklad „Školné pre Lenku“, aby sme vedeli, na čo má v budúcnosti slúžiť. Najlepšie je so sporením začať hneď, ako sa deti narodia, a túto záležitosť neodkladať. Takto od začiatku získame návyk a vyčlenené peniaze nebudeme využívať v bežnej spotrebe. S pribúdajúcimi mesiacmi sporenia, jeho pravidelnosťou a zhodnotením sa nám po rokoch nabalí pekná snehová guľa.
Napríklad 20 rokov je výborný časový horizont na sporenie pre deti a suma na konci sporenia môže byť veľmi zaujímavá. Pri päťpercentnom ročnom zhodnotení stačí dieťaťu odkladať mesačne 25 eur, čiže denne menej ako 1 euro a po 20 rokoch takého sporenia môžeme vybrať nasporenú sumu 10-tisíc eur.
Ak však začneme oveľa neskôr, napríklad v 10 rokoch dieťaťa, a chceme mať preňho v 20-tke tiež nasporenú sumu 10-tisíc eur, už by sme museli sporiť po 65 eur mesačne.
Ako a kedy začať sporiť na dôchodok?
Hneď s prvým zamestnaním by mali mladí ľudia myslieť aj na svoju budúcnosť. A tým nemyslím len vlastné bývanie či rodinu, ale aj svoj budúci dôchodok. Prvým krokom je uzavretie 2. piliera, s ktorým odvody zo mzdy nepôjdu len do Sociálnej poisťovne, ale aj na vlastný súkromný dôchodkový účet.
V druhom kroku treba zistiť, či nám zamestnávateľ neprispieva do 3. piliera a využiť tieto príspevky na svoj budúci dôchodok. Tretí pilier ponúka aj malú daňovú výhodu, vďaka ktorej si ročne môžeme z daní odpočítať 180 eur.
Keď mám už tieto piliere vyriešené, poobzeral by som sa po investovaní do fondov alebo komodít. Pri vhodnom výbere viem aj tu ušetriť na daniach nemalé prostriedky a starobu si tak užijem s pekným balíkom nasporených peňazí na dôchodok.
Pozor na infláciu
Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou?
Ak chceme chrániť svoje peniaze pred infláciou, mali by sme vedieť, aká je jej výška. V júni bolo medziročné zrýchlenie cien vo výške 2,9 %, čiže všetky naše peniaze, ktoré sa nezhodnotili úrokom aspoň 2,9 %, stratili na hodnote.
Doma, na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch v bankách treba mať len malé množstvo peňazí. Ochrániť svoje úspory môžeme vhodným investovaním.
Ak sa niekto bojí začať, môže skúsiť investovať napríklad pár eur, aby si vyskúšal, ako sa jeho peniaze budú správať. Vždy je to lepšie, ako nechať peniaze „odpočívať“ na bežnom účte, kde ich ohlodáva inflácia. To znamená, že si za ne neskôr budeme môcť kúpiť menej ako dnes.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk