Producent trafostaníc Dofa rozširuje výrobný areál v Krakovanoch neďaleko Piešťan. Odvetviu, v ktorom podniká, praje aj rozvoj elektromobility, batériových úložísk či obnoviteľných zdrojov.
Len pár kilometrov od Piešťan sa na veternej rovine rozprestiera areál s rozlohou tridsaťtisíc štvorcových metrov, kde rodinná spoločnosť Dofa vyrába trafostanice. Za jej súčasnou výrobnou halou už teraz pristavujú ďalšiu. Expanziou sa výrobné priestory tejto firmy s viac ako osemmiliónovým obratom zdvojnásobia.
„Bez elektriny už dnes veľa vecí nefunguje a do budúcnosti bude tento trend ešte výraznejší. Z tohto pohľadu platí, že podnikáme v dobrom odvetví,“ hovorí spokojne zakladateľ spoločnosti. Na Slovensku pritom už teraz patria k top hráčom vo svojej brandži. (Okrem nich trafostanice vyrába aj rodinná spoločnosť Elektro Haramia, ktorá má v tomto biznise oveľa dlhšiu históriu a viac ako dvojnásobne vyšší obrat – pozn. red.).
Na nedostatok zákaziek sa v Dofe sťažovať vôbec nemôžu, pred Gerardom Moravčíkom však napriek tomu stojí viacero výziev – úspešne dokončiť 2,5-miliónovú investíciu do rozširovania výrobných priestorov, udržať a ideálne zvyšovať podiel na trhu a zabezpečiť si vo firme nástupcu.
Problém odovzdania firmy však už riešiť začali. Ako Gerard Moravčík so smiechom hovorí, keď si pri príchode podávame ruky, „viete, ja som už taký ‚Pr.Do.‘ – pracujúci dôchodca, mám 66 rokov“. Firmu by tak v budúcnosti po jeho odchode mala prebrať jeho dcéra Daniela, vyštudovaná chemička s titulom PhD.
Aj pre ňu samotnú je to veľká kariérna zmena. Súčasná riaditeľka firmy predtým pracovala vo výskume v Slovenskej akadémii vied. „Povedal som jej: ‚Predstav si to ako jeden veľký stôl a na ňom puzzle s päťtisíc dielmi. Najskôr si nájdeš rohy, potom okraje a potom ti to postupne všetko začne do seba zapadať‘,“ hovorí otec.
Daniela výzvu prijala a už takmer dva roky sa u otca zaúča do tajov podnikania v oblasti výroby a predaja trafostaníc – či už atypických, podľa potrieb zákazníka, alebo typizovaných, z ich vlastného radu Dofa 1.4. Vo firme má už dnes na starosti digitalizáciu a riadenie procesov aj bežnú prevádzku.
Robo Homola
Za pochodu
„Celý môj život sa deje za pochodu,“ hovorí Gerard Moravčík, keď začína rozprávanie o svojom viac ako 30-ročnom podnikaní. „Aj keď si niečo dopredu naplánujem, zvyčajne sa to cestou zmení. Ale práve to je podľa mňa v podnikaní dobrá vec, vždy musíte mať oči otvorené a musíte sledovať trendy.“
Rodák z Trebatíc pri Piešťanoch vyštudoval odbor mechanizácia poľnohospodárstva. Po skončení vysokej školy začal pracovať v poľnohospodárskom podniku na špecializovanom pracovisku závodu Technických služieb v Hlohovci. Ten okrem iného zabezpečoval služby, nákup, opravy aj centrálne skladovanie pre vtedy ešte štátny poľnohospodársky podnik. Najskôr sa tam zamestnal ako technik, neskôr pracoval ako vedúci závodu.
V rámci pridruženej výroby v podniku robili aj demontáže strojnotechnologických zariadení. Práve v tejto oblasti sa po revolúcii uchytil ako živnostník.
„Našiel som možnosť rozbaľovať železničné vagóny. Znamená to, že vagóny, ktorých životnosť sa skončila, sa rozrezali a putovali do šrotu. Prenajal som si potrebné technické zariadenia, prenajal som si priestor a začali sme sa tomu venovať u nás v dedine na nepoužívanej železničnej stanici.“
Robo Homola
Ako sa dostal k elektrike? Po demontážach strojnotechnologických zariadení zostávali často vo firmách a vyradených prevádzkach aj transformátory.
Nefunkčné transformátory pritom predstavujú nebezpečný odpad, a tak ich Gerard Moravčík zaniesol do istej hlohoveckej firmy, kde takéto zariadenia likvidovali a tie použiteľné aj repasovali. Vďaka tomu zistil, že za zachovalejšie transformátory, ktoré chcel pôvodne dať zlikvidovať ako šrot, môže získať pri výkupe peniaze.
V polovici 90. rokov totiž na Slovensku prebiehal boom zavádzania elektrického kúrenia. Znamenalo to, že po transformátoroch, aj tých repasovaných, bol na trhu obrovský dopyt. S tým, samozrejme, súvisel aj záujem o trafostanice…
Gerard Moravčík počúvol svoj inštinkt a rozhodol sa, že sa vydá touto cestou.
Transformátory už viac nenosil do Hlohovca, ale začal ich sám vykupovať a o niečo neskôr aj vo vlastnej réžii repasovať. „U nás si v deväťdesiatom piatom roku v kancelárii starostovia obcí podávali kľučku. Taký veľký bol o transformátory záujem,“ spomína.
Repasované transformátory najskôr dodávali montážnym firmám a okolo roku 2005 ich montážne firmy oslovili s dopytom, či by im spolu s transformátormi nemohli dodávať aj trafoskelety.
Ako Gerard Moravčík priznáva, v prvom momente si to nevedel dosť dobre predstaviť, ale nedalo mu. Predsa len to bola šanca posunúť podnikanie opäť o stupienok vyššie. Zhodou okolností mal v tom čase doviezť na Slovensko skelet trafostanice od jedného výrobcu z Nemecka. So záujmom si preto všímal, ako taká výroba vyzerá, ako je rozvrhnutá a čo je jej súčasťou.
„Som človek, ktorý má fotografickú pamäť. A tak som si prakticky tú celú nemeckú výrobu od začiatku až po koniec ‚naskenoval‘,“ vysvetľuje. Ako dodáva, v podstate to nebolo nič nové, veď panelovou metódou sa u nás stavali činžiaky. Rozdiel bol v tom, že panely na činžiaky sa do celku zvárali na mieste, ale skelet trafostanice sa z panelov pozváral vo výrobe, doplnila sa technológia a trafostanica sa ako celok doviezla a osadila na mieste určenia.
Opäť nastala nová fáza jeho podnikania. Pre jej napredovanie bolo nevyhnutné rozšíriť si vzdelanie v elektrotechnickom odbore, ktoré majiteľ firmy úspešne ukončil v roku 2008. Postupne sa mu podarilo začať s výrobou železobetónových skeletov pre trafostanice, od zdĺhavej panelovej metódy sa prešlo k monolitickému odlievaniu skeletov.
Od roku 2008 vyrába a dodáva typizovaný rad trafostaníc Dofa 1.4. Ich doménou sú však atypické riešenia trafostaníc, šité na mieru každému zákazníkovi. Rozvoju jeho podnikania navyše priali aj vonkajšie okolnosti.
Prvý zásadný, takmer 300-percentný nárast výroby trafostaníc zaznamenali v roku 2010. Ten súvisel s veľkým dopytom zákazníkov z Česka, kde v tom čase prebiehal fotovoltický boom. Ďalší výrazný nárast zaznamenali o sedem rokov neskôr z podobných dôvodov a „hnacím motorom“ boli tentokrát zákazníci z Maďarska.
Foto: Robo Homola
Peniaze, ktoré majiteľ zarobil z podnikania, dával systematicky do ďalšieho rozvoja firmy. Bez externého financovania vydržal rozvíjať firmu veľmi dlho. Prvý podnikateľský úver z banky si zobral až v roku 2021, keď kupoval pozemky a súčasný areál v Krakovanoch.
„Celý život som podnikanie rozvíjal tak, že som mal otvorené oči, všímal si, čo sa deje a po čom je na trhu dopyt. Zároveň som vždy mal šťastie na dobrých ľudí, ktorí mi buď pomohli, alebo mi dali správny popud, myšlienku, ako firmu rozvíjať. Som im za to veľmi vďačný a cením si ich pomoc. Neodmysliteľnou súčasťou úspešného podnikania sú však aj kvalitní a technicky zdatní riadiaci pracovníci a výrobní zamestnanci,“ bilancuje Gerard Moravčík.
Prefabrikáty trafostaníc v súčasnosti vyrábajú s pomocou vlastných foriem na monolitické liatie. To im výrazne pomohlo zrýchliť produkciu. Predtým totiž pracovali panelovou metódou, čo znamenalo, že výroba prefabrikátu pre „dom na transformátor“ mohla trvať aj 10 až 14 dní. Nový systém výrobu skrátil na dva až tri dni.
Zákazníkov má Dofa na Slovensku, v Česku, Maďarsku, ale aj ďalej v zahraničí. Spolupracuje napríklad aj so zákazníkom v Luxembursku, ktorý si ich sám našiel na internete.
Ako vysvetľuje Gerard Moravčík, v samotnom Luxembursku výrobcu trafostaníc nemajú a tamojšie firmy v tejto oblasti tradične spolupracujú najmä s Nemcami. „Vznikla však situácia, že nám v jeden pondelok zazvonil telefón z Luxemburska. Vraj na internete videli, čomu sa venujeme, a majú záujem, či im môžeme poslať nejaké podklady. V stredu už sadli na lietadlo, pristáli vo Viedni a o chvíľku boli u nás,“ spomína majiteľ firmy. „V piatok sme už mali prvú objednávku na stole.“
Tak ako všetky začiatky, aj tento bol náročný. Výrobu bolo nevyhnutné prispôsobiť ďalekej preprave, ako aj luxemburským štandardom, ktoré sú v mnohom odlišné od slovenských. „Aj toto sme zvládli, o čom svedčí, že dodávky naďalej pokračujú a v súčasnosti ich je tam už okolo 30 kusov,“ hovorí majiteľ firmy.
Trendy im hrajú do karát
Podnikanie v tejto oblasti má aj naďalej sľubné vyhliadky najmä v súvislosti s rozvojom elektromobility, batériových úložísk a obnoviteľných zdrojov. Pre Dofu to, prirodzene, znamená zvýšený dopyt po jej produktoch.
Vlani v Dofe pre svojich zákazníkov vyrobili a dodali 180 kusov trafostaníc. Podobný, možno iba mierne nižší počet predpokladajú aj tento rok.
Životnosť trafostanice je pritom približne 50 rokov. Odberateľmi trafostaníc Dofa však nie sú veľké distribučné spoločnosti – ako vysvetľuje majiteľ firmy, do týchto tendrov sa vôbec nezapájajú. Ich klientmi sú spoločnosti, ktoré buď budujú nové kapacity, alebo rekonštruujú kapacity staré. Trafostanice okrem toho dodáva aj montážnym firmám, ktoré na takýchto zákazkách robia.
Firma zároveň ponúka aj služby takzvaného centra vysokého napätia. Ide v podstate o komplexnú ponuku služieb v oblasti vysokého napätia, ktorá zahŕňa sklad vysokonapäťových komponentov, akými sú káblové súbory, koncovky, transformátory či VN rozvádzače, ktoré v prípade poruchy zákazník potrebuje okamžite.
Dofa má dokonca v súčasnosti najväčší sklad komponentov vysokého napätia v celom česko-slovenskom priestore. Okrem materiálu disponuje aj diagnostickými a skúšobnými zariadeniami, manipulačnou technikou a skúsenými odborníkmi.
S takýmito dobrými vyhliadkami do budúcnosti sa dcéra Daniela ďalej usilovne pripravuje na riadenie firmy. Otec jej však naďalej zostáva oporou. „Kým bude treba a bude mi slúžiť zdravie, budem stále zabezpečovať technickú podporu a odovzdávanie skúseností. Verím, že to dcéra zvládne,“ uzatvára Gerard Moravčík.
