Keď bývalá modelka začala pred šiestimi rokmi vo videách odhaľovať neetické praktiky globálnych fast fashion značiek, nerátala s tým, že sa raz bude živiť ako influencerka. Natália Pažická, členka výberu Forbes 30 pod 30 z roku 2021, sa v rebríčku top influencerov umiestňuje pravidelne. Tento rok jej patrí 13. priečka.
„Keď ma značka osloví na spoluprácu, no jej aktivita sa mi nezdá dostatočná, tak ju priamo vyzvem, aby niečo zmenila a potom sa mi môže ozvať znova. Myslím si, že aj toto je úlohou influencerov,“ hovorí o tom, ako si vyberá spolupráce.
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
V rozhovore pre Fobres rozpráva aj o tom, čo si myslí o populárnych unboxingových videách, koho sama sleduje na sociálnych sieťach a prečo pre ňu nie je prioritou oslovovať tínedžerov.
Vo videách často upozorňujete na neetické a neudržateľné praktiky veľkých značiek. Existujú značky, ktoré napríklad k móde pristupujú dobre?
Pointou mojich videí nie je dať ľuďom návod, kde by mali nakupovať, ale skôr upozorniť na problémy značiek, aby sa s tým snažili niečo spraviť. To totiž do veľkej miery funguje. Keď vypláva na povrch, že vo fabrike zomrelo 75 ľudí, hoci značka vo svojich kampaniach vyzdvihuje, že sa skvelo stará o svojich zamestnancov, ľudia na to zareagujú.
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Časť značku bojkotuje, iní jej píšu, pýtajú sa otázky. Mojím cieľom je teda podnietiť v ľuďoch zvedavosť, aby si sami začali zisťovať, v akých podmienkach sa vyrába oblečenie, ktoré nosia, z akých materiálov je vyrobené a ako je ušité. Dôležitejšie, než kde nakupujeme, je, ako nakupujeme, lebo keď budeme stále nakupovať v takom veľkom objeme, je úplne jedno, kde. Ak by sme vyrobili jedno tričko najneudržateľnejším spôsobom, príroda aj ľudia by sa s tým vysporiadali. My ale vyrábame 150 miliárd kusov oblečenia ročne.
Greenwashing na ústupe
Čiže ak sa rozhodneme nakupovať veľký objem oblečenia u slow fashion lokálnej značky, stále je to problém?
Celý odevný priemysel vo svojej podstate vznikol na neudržateľných podmienkach. Ak sa firmy snažia predať čo najviac, čo najlacnejšie, výrobné náklady znižujú na úkor zamestnancov, kvality vstupných surovín alebo čistenia. Vyrobiť pri takom množstve, po akom je dopyt, všetko oblečenie udržateľným spôsobom, je v podstate nemožné.
Ako to?
Dochádzajú nám zdroje. Napríklad na výrobu jedného bavlneného trička využívame 2 700 litrov vody. Toľko potrebuje jeden človek približne na tri roky. Z toho iba jedno percento sa vyrába z organickej bavlny. Pri nej sa síce zlomok z toho objemu vody ušetrí, ale stále je to problém.
Za greenfluencerov sledovatelia často považujú aj influencerov, ktorí sa týmto témam nevenujú alebo ich otvárajú skôr okrajovo. Ako to rozoznať?
Myslím si, že na greenwashing sú dnes ľudia oveľa citlivejší ako pred pár rokmi a na sociálnych sieťach sa objavuje menej. Ale často nie preto, že by boli influenceri uvedomelí. Firmy si na greenwashing dávajú oveľa väčší pozor. Pravidelne ma oslovujú agentúry, ktoré si overujú, či je ich pripravovaná kampaň v poriadku a či ju náhodou nepovažujem za greenwashing. Pýtajú sa ma, ako majú komunikovať rôzne certifikáty, aby to pre zákazníka nebolo zavádzajúce. Takéto konzultácie mám aj s menšími značkami. Myslím si, že je to zásluha ľudí, ktorí na greenwashing upozorňovali toľko, že si značky uvedomili, že už si ho tak ľahko nemôžu dovoliť.
Ideál neexistuje
Ako si vyberáte spolupráce?
Základná otázka, ktorú sa pýtam, je, či tou spoluprácou prispejem skôr k niečomu pozitívnemu alebo negatívnemu. Viem, že je to veľmi subjektívne, ale keď influenceri promujú oblečenie z ultra fast fashion značiek, má to iba negatívny vplyv na spoločnosť. V takýchto prípadoch si na to viem veľmi rýchlo odpovedať.
Podporujem teda veci, o ktorých si subjektívne myslím, že majú pozitívny vplyv. Aj tam mám však otázky, do akej miery a pre koho. Môžem napríklad podporiť značku, ktorá vyrába produkty z vegánskej kože, ktorá je však v skutočnosti do veľkej miery PVC – ropa a umelá hmota.
Skupina vegánov, ktorí ma sledujú, to ocení, ale sledovatelia, ktorí sa zaujímajú o pôvod materiálov a vedia, že sa potrebujeme odstrihnúť od fosílnych surovín, aby sme dosiahli uhlíkovú neutralitu, to budú kritizovať. Z ich pohľadu je možno skutočná koža v niečom lepšia.
Neexistuje teda ideálna voľba, ale stojím si za tým, že všetko, čo promujem, je lepšia alternatíva. Sú celé skupiny ľudí, ktoré so mnou súhlasia aj po vedeckej stránke. Veľa mojich spoluprác je však najmä informatívnych a osvetových. V minulosti som kampane robila zadarmo, dnes už si však aj občianske združenia a iniciatívy našli finančné zdroje, aby mi za to mohli platiť.
Instagram je dnes váš hlavný príjem. Máte presne zadefinované sumy za spolupráce, pod ktoré sa vám neoplatí ísť?
Je pravda, že je to môj hlavný príjem, ale nie jediný. Robím prednášky, konzultácie, o ktorých sme už hovorili, spolupracujem na televíznej šou, platenú prácu som mala aj v rámci iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Foto: Pasha Borsai
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Viem, že väčšina influencerov, ktorí fungujú iba na spoluprácach, takéto sumy zadefinované má, ale ja to mám trochu inak. Keď v niečom vidím veľký zmysel a potenciál a zároveň rozumiem, že na to nie sú financie, viem ísť s cenou rapídne dole.
Uvedomuje si, že sú spoločnosti, ktoré by ma úprimne chceli zaplatiť, ale jednoducho na to vo svojej situácii nemajú. Keď ma ale veľká firma so solídnym obratom začne presviedčať, že na to nemá rozpočet, pokrčím ramenami a idem ďalej. Mám to totiž nastavené tak, že práve tieto veľké firmy by mali finančne „ťahať“ aj moje neziskové aktivity.
Ak ma nejaká značka osloví na spoluprácu, no jej aktivita sa mi nezdá dostatočná, tak ju priamo vyzvem, aby niečo zmenila a potom sa mi môže ozvať znovu. Myslím si, že aj toto je úlohou influencerov. Viem, že to tak robia viacerí, s ktorými zdieľame podobné hodnoty.
Stačí aj jedno euro
Kritici často hovoria, že zmena príde, až keď k nej pristúpia globálne firmy a najbohatší ľudia sveta. Vy so svojimi sledovateľmi často komunikujete, že záleží na každom z nás. Prečo je dôležité, aby sa do zmeny zapájali aj jednotlivci?
Každý z nás má na niečo a niekoho vplyv. Na sociálnych sieťach sa týmto témam venujem šesť rokov a za tento pomerne krátky čas vidím obrovský posun. Predtým ľudia vôbec nemali predstavu o klimatickej zmene ani o tom, že v odevnom priemysle je problém, prečo je také dôležité separovať, chýbali im odpovede aj na tie najzákladnejšie otázky a ani im nenapadlo sa na to pýtať.
To, že sa záujem ľudí posunul, však dnes už musia reflektovať práve aj tie veľké globálne značky. Ich aktivity už majú reálny vplyv, pretože vedia, že keď plastové tašky nahradia papierovými, už to nestačí. Ešte pred pár rokmi však na tom mnohé značky stavali kampane.
Tento prístup uplatňujete aj pri svojom občianskom združení Every Individul Matters. Cezeň podporujete rôzne projekty a iniciatívy so sociálnym vplyvom. Podporovatelia však pravidelne prispievajú iba zanedbateľnými sumami okolo 1 eura. Ako funguje?
Podporujeme primárne rodiny s chorými deťmi a útulky. Striedame pomoc ľuďom a zvieratám. Ročne zorganizujeme 12 zbierok. Keď som začínala na Instagrame, fungovalo tam pravidlo, že človek musel mať 10-tisíc sledovateľov, aby mohol mať Swipe up. Akurát v čase, keď som dosiahla túto hranicu, mi napísal jeden útulok, že potrebuje pomôcť. Neváhala som.
Poznala som veľa ľudí z neziskového sektora, pretože moja mamina, právnička, robila dlhé roky dobrovoľníčku pre jednu organizáciu. Keď videla, ako zbieram peniaze cez „storku“ na Instagrame, spýtala sa ma, či som normálna a neviem, že to je nelegálne. Navrhla, že keď si založím občianske združenie, môžem to robiť pravidelne.
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Pointou je, že ľudia nevedia, komu a ako pomáhať a často majú pocit, že prispieť jedným eurom je trápne, že keď nepošlú aspoň desať eur, je lepšie neposlať nič.
V Every Individual Matters sa ale snažíme ľuďom ukázať, že na Instagrame je nás tak veľa, že keď 20-tisíc ľudí pošle jedno euro, vôbec to nie je smiešne ani trápne. Dnes mesačne vyzbierame okolo 13-tisíc eur. Máme aj podporovateľov, študentov, ktorí pošlú iba 20 alebo 50 centov. Každý toľko, koľko môže.
Iný Instagram
Na Instagrame máte viac ako 98-tisíc sledovateľov. Koho na sociálnych sieťach sledujete vy?
Milujem Trochu inak s Adelou, ale to nie je úplne instagramové. Musím sa priznať, že môj Instagram je veľmi pracovný a zameraný na informácie. Sledujem mnohé zahraničné média od The Guardian cez Bloomberg Green, BBC až po CNN. Potom profily neziskových organizácií, cez ktoré tiež získavam informácie. A aj zahraničné profily, ktoré sa venujú environmentálnym témam, napríklad Venetia La Manna alebo Rozárie Haškovcová zo Shluk bunek.
Je fajn, že Instagram dnes môžeme využívať aj ako zdroj informácií. Je tiež dobré si sem-tam pozrieť, koho tam vlastne sledujem a prestať sledovať účty, ktoré nám veľa nedávajú.
Úprimne, nikdy by som si však nemyslela, že súčasťou mojej práce môže byť toľko nenávisti. Pointa celej mojej existencie na sociálnych sieťach je, že sa snažím, aby sme ako spoločnosť boli zodpovednejší, sociálne aj environmentálne. Na začiatku ma prekvapilo, že aj v tom ľudia dokážu nájsť niečo, čo ich hnevá.
Ako sa s tým vyrovnávate?
Ignorujem to. Pochopila som, že to nie je o mne. Človek môže robiť čokoľvek a niekoho tým určite nahnevá. V mojom prípade si myslím, že ľudí hnevá, že poukazujem na niečo, čo oni sami meniť nechcú, prípadne otváram témy, ktorým nerozumejú. Ak ma chce niekto uraziť, väčšinou neargumentuje proti informáciám, ktoré zdieľam, ale útočí na môj výzor alebo napíše iba niečo vulgárne.
Spomenuli ste, že na Instagrame ste ako influencerka aktívna šesť rokov. Ako sa za ten čas zmenil?
Myslím si, že sa zmenil k lepšiemu. Jasné, že to závisí od toho, koho človek sleduje, ale keď som s ním začínala, bol to skôr pomerne povrchný nástroj na sledovanie života iných. Iné možnosti neboli. Silu tej zmeny som si uvedomila, keď som napríklad nedávno bola v Európskom parlamente v Štrasburgu. Bolo nás tam viac influencerov z rôznych krajín Európskej únie, ktorí sa zaoberajú environmentálnymi alebo sociálnymi témami.
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Jeden z komisárov vyzdvihol, že si možno neuvedomujeme, akú máme moc a vplyv na to, ako sú ľudia informovaní. Vtedy som si hovorila, že keby som to pred šiestimi rokmi niekomu povedala, vysmeje ma. Instagram bol vtedy sieť pre deti, plný selfies a to, že tam niečo pridávam, bolo pre mnohých smiešne.
Za tých šesť rokov som ale moju tvorbu musela veľakrát zmeniť. A každá zmena bola pre mňa celkom náročná. Na začiatku na Instagrame fungovali fotky. Potom prišli prvé videá, v ktorých sa ale veľa nerozprávalo a ich súčasťou bol písaný text. Potom som vo videách začala rozprávať na kameru a teraz sa ako influencerka musím sústrediť na prvých pár sekúnd, lebo ak nezaujmem, nikto si moje video nepozrie. Stále ma však sleduje pomerne málo tínedžerov.
Zábava patrí k tomu
Fenomén konzumu je ale na Instagrame stále silný, napríklad aj skrz unboxingové videá. Mnohí influenceri si stavajú kariéru práve na nich. Ako sa na to pozeráte?
Veľa ľudí si myslí, že ako aktivistka musím mať názor na všetko a odsudzovať všetko, čo je inak, ako by som ja chcela. Vôbec to nie je pravda. Uvedomujem si, že žijem v bubline a keby sme ľuďom dali na výber medzi mojím edukatívnym videom a niekoho uboxingovým videom, drvivá väčšina si vyberie unboxing.
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Nemyslím si, že je nutne niečo zlé na tom, že sú na Instagrame aj vtipné a tanečné videá. Nech si tam každý robí, čo chce, ak tým nikomu inému neubližuje. Sociálne siete by mali slúžiť aj na zábavu, napríklad aj unboxingy ľudí bavia. To, aký majú vplyv na psychiku sledovateľov, teraz nemusíme rozoberať. Ľudsky tomu rozumiem. Keď ľudia prídu unavení domov, chcú ľahko stráviteľný obsah. Odbaľovaním sa im vyplavuje dopamín a keď v tej chvíli sami nemajú čo odbaľovať, aspoň si pozrú, ako to robí niekto iný.
Spomenuli ste, že vás sleduje pomerne málo tínedžerov. Robíte niečo preto, aby ste ich špeciálne zaujali?
Dávam moje videá na TikTok. (smiech) To, či budem na TikToku, bola pre mňa ťažká morálna dilema, no nakoniec som usúdila, že informácie v mojich videách sú relevantné pre ľudí v každom veku. Myslím si však, že nepatrím k influencerom, ktorí dokážu zaujať všetkých. Viem, že sa to veľmi posunulo, ale keď som ja mala šestnásť, o svete som nevedela nič – nezaujímala ma politika ani ekonomika, nezaujímalo ma globálne fungovanie sveta. Keby som videla video, ktoré pridávam dnes, asi by som ho ani nevedela uchopiť.
Je podľa mňa na mieste otázka, či veci, ktoré vo videách riešim, sú vôbec relevantné pre štrnásťročného človeka. Na tieto témy treba trošku dozrieť a je to v poriadku. Nech si tínedžeri najprv vyriešia seba, svoju identitu. Keby sme to všetci mali vyriešené, ani ja by som nemala o čom točiť videá.
