Vinyl, film aj tlačidlové telefóny mali byť dávno mŕtve. Namiesto toho záujem o ne rastie. Tieto veci ukazujú, kam sa v presýtenom svete presúvajú hodnota aj peniaze.
Momentov, ktoré nás nútia spomaliť a vrátiť do práce fyzický dotyk s tvorbou, je čoraz menej. Prirodzene túžime, aby sme cítili, ako nám pod rukami vzniká niečo nové. A presne táto túžba sa premieta naprieč rôznymi odvetviami trhu.
Robo Homola, fotograf Forbesu, sa pred pár mesiacmi rozhodol pre malú zmenu: niekoľko posledných tituliek nafotil na analógový fotoaparát. Nie z nostalgie. Pri fotení na film sa totiž svet musí na chvíľu zastaviť, a to doslova. Každý záber si vyžaduje trpezlivosť a presnosť, pretože na negatíve už nič dodatočne neopravíte. Hĺbku svetla a atmosféru, ktorú analóg dokáže zachytiť, nenahradí žiadny digitálny fotoaparát ani filter.
Ja som bola napríklad roky fanúšikom zápisníkov. Lenže papier bolo zasa náročné preniesť do počítača. Zápisky z porád a rozhovorov dnes píšem stále ručne, ale do tabletu, ktorý sa tvári ako papier, no na druhej strane mi poznámky za pár sekúd stiahne do cloudu. A týchto príkladov by sme mohli nájsť desiatky.
Pri obrazovkách trávime v priemere šesť hodín a 45 minút denne, čo je pri ôsmich hodinách spánku takmer polovica bdelého času. Pri tomto tempe človek prescrolluje vyše 19 rokov života, generácia Z dokonca takmer 29 rokov. A predsa práve teraz, na vrchole digitálneho zahltenia, míňame peniaze na to, aby sme aspoň časť dňa neboli online.
Znie to ako paradox alebo ďalší lifestylový mikrotrend. Nie je to ani jedno.
