To, že má americký program Artemis v posledných rokoch nereálne nastavené termíny, bolo tak trochu verejným tajomstvom. Plán vrátiť človeka na Mesiac do roku 2024 škrípal už dávnejšie, no jeho odklad teraz zdá nevyhnutný.
Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) totiž odložil plánované rozhodovanie, ktorá súkromná firma postaví pristávací modul (tzv. lander), v ktorom mali astronauti na Mesiaci pristáť. Keď tento kľúčový prvok bude meškať, odrazí sa to logicky i na všetkých nadväzujúcich termínoch.
Nebude to len zapichnutie vlajky
Program Artemis si kladie smelý cieľ: tentokrát už v rámci návratu na Mesiac nepôjde len o zapichnutie vlajky, otlačok topánky do regolitu a prevoz niekoľkých stoviek kilogramov lunárnych hornín na Zem. Opätovné dobytie Mesiaca je dôležité na to, aby si ľudstvo vyskúšalo technológie na využitie tamojších zdrojov – návrat na Mesiac má byť udržateľný.
Všetky získané znalosti sa potom budú s väčšími či menšími úpravami hodiť, keď sa ľudia vyberú na Mars. Na Mesiaci sa tiež lepšie naučíme vzdorovať nehostinným podmienkam medziplanetárneho priestoru, ako z hľadiska techniky, tak aj ľudského zdravia.
Nová stanica Gateway
Návrat na nášho „vesmírneho súputníka“ má zaistiť nosná raketa Space Launch System (skrátene SLS), ktorá bude vynášať kozmickú loď Orion s posádkou. Servisné moduly lodí Orion dodá Američanom Európska kozmická agentúra.
Orion doletí na obežnú dráhu Mesiaca, kde sa spojí buď priamo s lunárny landerom, alebo zakotví pri stanici Gateway, ktorá by sa mala začať budovať v roku 2024. Na Gateway bude možné realizovať vedecký prieskum, ale poslúži aj ako prestupný bod do lunárneho modulu, ktorý sa od stanice (prípadne len od lode Orion) oddelí a zamieri k povrchu Mesiaca.
Na južný pól Mesiaca
Program počíta s pristaním v okolí mesačného južného pólu, čo bude niečo úplne iné ako pri programe Apollo, keď sa pristávalo v rovníkovej oblasti.
Južný pól je perspektívny predovšetkým vďaka trvalo zatieneným kráterom, kam sa nedostane slnečné žiarenie a sú tam zachované pomerne slušné zásoby vodného ľadu. Astronauti by preto mali vyskúšať jeho spracovanie. Keď splnia všetky úlohy, nastúpia do landera, ktorý ich dopraví späť na obežnú dráhu Mesiaca.
Zatiaľ čo rakety SLS a lode Orion sú už vo výrobe, alebo sa dokonca testujú, najväčšie nejasnosti pretrvávajú práve okolo lunárneho landera. NASA minulý rok vybrala tri projekty od súkromných firiem, z ktorých určí víťaza: proti sebe stojí Národný tím tvorený firmami Blue Origin, Lockheed Martin, Northrop Grumman a Draper, ďalej Dynetics a SpaceX Elona Muska.
V máji 2020 dostali tieto tri organizácie desať mesiacov na vypracovanie podrobných návrhov. Národný tím obdržal 579 miliónov dolárov, Dynetics 253 miliónov dolárov a SpaceX 135 miliónov dolárov.
NASA pôvodne plánovala, že tento rok vo februári dokončí zhodnotenie realizovateľnosti a jedného kandidáta vyradí. Teraz sa však zdá, že sa toto rozhodnutie nestihne a dôjde k odkladu.
Prvá testovacia misia koncom roka
Koncom roka by sa mala uskutočniť aj prvá testovacia misia nazvaná Artemis I. Pri nej sa loď Orion vydá na Mesiac ešte bez posádky, vstúpi na obežnú dráhu okolo Mesiaca a po zhruba štyroch týždňoch od štartu pristane na Zemi. Hardvér na túto misiu je už kompletný a takmer všetky diely čakajú na floridskom kozmodróme.
Chýba len najväčšia časť rakety SLS – jej centrálny stupeň, ktorý bezpečne spoznáte podľa typicky oranžovej farby. Valcová konštrukcia vysoká 65 metrov s priemerom 8,5 metrov je už rok usadená v Stennisovom stredisku v Mississippi, kde sa podrobuje dôkladným skúškam.
Historicky prvý statický zážih, ktorý sa však 16. januára pre príliš striktné limity skončil predčasne, budú musieť koncom februára opakovať. To do pomerne napätého harmonogramu prináša ďalšie nepríjemné zdržania. A reálne hrozí, že premiéra rakety SLS skĺzne do roku 2022.
Po nepilotovanej misii Artemis I by mala prísť pilotovaná Artemis II. Jej hardvér sa už tiež vyrába – loď Orion sa chystá na Floride a na misii, ktorá má odštartovať zhruba v polovici roku 2023, v nej poletia po prvýkrát ľudia.
V rámci tejto misie okolo Mesiaca len preletí, no pre potreby skúšok to bude stačiť. Najväčšie otázniky sú okolo misie Artemis III, ktorá má pristáť na Mesiaci. Tento cieľ bol pôvodne plánovaný na rok 2028, kedy by už mala byť takmer dokončená stanica Gateway.
Upraví Bidenov kabinet plány?
Americký prezident Donald Trump ešte počas svojho pôsobenia vyhlásil urýchlenie návratu na Mesiac v roku 2024. Tento šibeničný termín sa prakticky nedá stihnúť a je možné očakávať, že vláda prezidenta Joea Bidena plány upraví. Skôr než o odklade by sme však mali hovoriť o zreálnení termínov.
Či už sa ľudia na Mesiac vrátia pri misii Artemis III alebo pri nejakej budúcej, takmer určite to nebude v roku 2024. Oveľa nádejnejšie vyzerá rok 2026 – nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu bezpečnosti.
Dôsledky toho, kam vedie uponáhľanie sa pri pilotovaných misiách, si pripomíname každoročne na prelome januára a februára pri výročiach havárií misie Apollo 1 i raketoplánov Challenger a Columbia.
Autorom článku je Dušan Majer, šéfredaktor úspešného blogu o kozmonautike a prispievateľ Forbes.cz.
