Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 2,3 percenta, čo bude mierne rýchlejšie ako tohtoročných 2,1 percenta. Inflácia by mala dočasne zrýchliť nad 4 percentá z tohtoročných 3,2 percenta.
Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej zimnej predikcii, ktorú zverejnila v utorok. Znížila tak svoje predpoklady z predchádzajúcej jesennej prognózy, kedy očakávala hospodársky rast o 2,5 percenta a infláciu na úrovni 5 percent.
Guvernér NBS Peter Kažimír poukázal na to, že bez vládou schválenej pomoci s cenami energií by inflácia v budúcom roku zrýchlila až k hodnote 5 percent. „Hoci vládne opatrenia v oblasti cien energií domácnostiam reálne pomôžu, zároveň predstavujú nemalú záťaž pre verejné financie. Je dôležité, aby takýto druh pomoci bol vždy časovo obmedzený a aby bol čo najviac adresný,“ zdôraznil. Vývoj inflácie po roku 2025 je podľa neho otvorený a ovplyvní ho množstvo faktorov.
Kým zrýchlenie inflácie považuje NBS za dočasný jav, pohľad na reálnu ekonomiku je negatívnejší. „Ekonomika Slovenska, Nemecka, ale aj ďalších mnohých krajín Európy čelí čoraz väčším výzvam. Opäť zhoršujeme výhľad rastu ekonomiky. Očakávame, že hospodársky rast sa v najbližších rokoch bude pohybovať okolo 2 percent,“ avizoval Kažimír. Pripomenul pritom prognózy zo začiatku tohto roka, kedy odhady prekračovali 3 percentá.
Na slovenskú ekonomiku v súčasnosti pôsobia krátkodobé pozitívne impulzy, ako sú investície v automobilovom priemysle či čerpanie európskych fondov. Tento vplyv však bude limitovaný. „Najneskôr v druhej polovici tejto dekády budeme zrejme čeliť viditeľnému spomaleniu samotného potencionálneho rastu. Aby sme tento vývoj mohli zvrátiť, je nevyhnutné modernizovať našu ekonomiku, a to nehovorím iba o Slovensku, týka sa to aj našich kľúčových partnerov,“ upozornil guvernér NBS.
Tradičné piliere ekonomiky, ako je vývoz a spotreba domácností, budú podľa neho postupne v útlme. Nové impulzy tak môžu a musia zabezpečiť nové investície, ktoré by mali smerovať do infraštruktúry, technológií, vedy, výskumu či inovácií. Túto výzvu by pritom mali riešiť politici, nie centrálne banky, a to čo najrýchlejšie. „Nižšie úrokové sadzby môžu poskytnúť určitý priestor na nadýchnutie, ale nemôžu nahradiť nevyhnutné reformy, inovácie a investície,“ podčiarkol Kažimír.
Export slovenskej aj európskej ekonomiky zaostáva za očakávaniami, pričom svetová ekonomika nemá vážnejšie problémy a rastie svojim bežným tempom, poukázal výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth. Schopnosť európskych ekonomík zúčastňovať sa na tomto globálnom raste podľa neho postupne upadá.
„Drahé energie, prebujnená regulácia, starnúce obyvateľstvo a dlhé roky zanedbané investície aj do vedy a výskumu spôsobujú to, že strácame vo svete konkurencieschopnosť. Aj veľká ekonomika Európy Nemecko, ale platí to tým pádom aj pre Slovensko. Svetové trhy rastú, ale naša schopnosť predávať na tieto svetové trhy až tak veľmi nie,“ doplnil.
V oblasti trhu práce NBS očakáva, že zamestnanosť na Slovensku zostane stabilná. Čoraz viac ľudí odchádza do dôchodku, preto straty zamestnania spôsobené slabším výkonom ekonomiky budú pravdepodobne len dočasné. „Nedostatok pracovnej sily naďalej vo zvýšenej miere kompenzuje relatívne bezproblémový príchod zahraničných pracovníkov. Tento trend bude určite pokračovať aj v budúcnosti a stane sa pre nás vlastne nevyhnutnosťou, spolu s negatívnym faktorom starnutia obyvateľstva,“ zhodnotil Kažimír. Tlak na pracovný trh zároveň udržiava rast miezd na pomerne vysokej úrovni, čo by malo pomáhať aj spotrebe domácností.
