Ľudia sa sústreďujú na výnos, podceňujú však faktory, ako sú realistický odhad investičného horizontu, vlastné emócie a riadenie rizika, vysvetľuje Miloš Labaj.
Radí investorom, ako minimalizovať riziko. Využíva na to hedging. Vysvetľuje ho ako poistenie proti extrémnym udalostiam, ale nie proti škodám z odrenín. O riziku pri investovaní a ochrane pred náhlymi poklesmi, ako napríklad tento rok v marci, sme sa porozprávali s investičným poradcom Milošom Labajom.
Som investičný poradca. Snažím sa od ostatných odlíšiť tým, že klientom viac hovorím o rizikách, ktoré sa s investovaním spájajú. Dôležitosť toho sa ukazuje najmä v tejto dobe, keď máme za sebou dlhý býčí trh a akcie sú relatívne drahé. Z tejto situácie vznikajú mnohé typy rizík, ktoré boli v minulosti menej viditeľné. Snažím sa preto klientom otvárať oči, aby si ich dokázali uvedomiť a neboli prekvapení.
Väčšinou sú to afluentní klienti. S určitou veľkosťou majetku totiž majú riziká väčší dosah, ako keď si človek portfólio len buduje. A pri určitom objeme ľudia „počúvajú“ na to, ako im predchádzať.
Časť rizík dokáže odstrániť dĺžka investičného horizontu. No klienti majú často tendenciu pri deklarovaných plánoch preháňať. Bežne napríklad hovoria, že chcú investovať na 15 rokov, no keď príde ku korekcii, chcú ju hneď riešiť.
Tlmíte teda ich emócie?
Určite áno. No zároveň zreálňujem ich očakávania. Investori by mali pamätať na nezamýšľané životné udalosti, ktoré môžu nastať a investičný horizont by neplánovane skrátili. Volatilita týchto situácií je často väčšia ako pohyb na finančných trhoch. Je veľmi zlé, keď človek odchádza z burzy práve v čase, keď je v poklese. Pred tým sa snažím klientov ochrániť.
Ide o manažment vlastných očakávaní?
Určite áno. Väčšina investorov sa pozerá na minulý výkon, ktorý však nie je záruka toho, že sa bude opakovať. Klienti na to nemajú žiadny dosah. Ľudia sa sústreďujú na výnos. Podceňujú však faktory, ako sú realistický odhad investičného horizontu, vlastné emócie a riadenie rizika. Mali by sa viac sústrediť na to, čo môžu ovplyvniť.
Diverzifikácia nie je hedging. Je tu síce historická korelácia, ktorá môže fungovať, no aj nemusí. Je to rovnaká chyba ako pozerať sa na historické výnosy a očakávať ich opakovanie, hovorí Miloš Labaj.
Ste aktívnym prispievateľom na sieti LinkedIn. Profilujete sa ako popularizátor hedgingu. Skúste definovať, čo konkrétne radíte.
Ak sa investičný horizont skráti oproti tomu, čo si človek pôvodne myslel a trhy sa nevyvíjajú podľa očakávaní, ochranou môže byť hedging. Klientom ho vysvetľujem ako poistenie proti extrémnych trhovým udalostiam. Platí, že sa nedá poistiť proti každému riziku, pretože by to negovalo výnos. Podľa štatistiky sa však oplatí poisťovať proti príhodám, ktoré môžu mať vážny dosah. Ide teda o alternatívu poistenia pred totálnou škodou, nie proti škodám z odrenín.
Akým spôsobom to prebieha?
Pri hedgingu ide investor s malou alokáciou do aktíva, ktoré dokáže pri poklese vrátiť časť strát. Prvé také môže byť volatilita, čo je antifragílne aktívum. Rastie vždy, keď trhy padajú. Využívajú sa na to nástroje, ktorých výnosy sa vyvíjajú nelineárne. Vhodné sú napríklad opcie. Pri náraste volatility dokážu priniesť výnos o desiatky, niekedy až stovky percent. V dobrých časoch teda investor znáša náklady zaistenia, no keď príde k veľkým pohybom, dostane veľkú časť strát späť.
Používate index VIX?
V prípade akcií je to dobrý nástroj. Tento index vychádza z volatility opcií na akcie z S&P 500. Keď rastie VIX znamená to, že sa zvyšuje očakávaná volatilita indexu. Aj samotné opcie na VIX majú vlastnú volatilitu. Tu je nelinearita ešte strmšia. Je možné využiť aj priame put opcie na konkrétne akcie. Táto metóda sa využíva pri obrane konkrétnych úrovní. A ďalšia možnosť sú opcie na index S&P 500.
Až 75 percent výkyvov indexu S&P 500 vieme vysvetliť dvomi percentami najlepších a dvomi percentami najhorších mesiacov. Má preto zmysel sústrediť sa práve na tie najväčšie pohyby. Nazýva sa to tail hedging.
Význam zohráva čas, keď opcie kupujete. Treba ich kupovať v čase, keď je súčasná aj očakávaná volatilita nízka. Vtedy sú ceny najnižšie. Napríklad v súčasnosti to neplatí. Investori by preto mali na zabezpečenie myslieť v dobrých časoch. Historicky sa ukazuje, že výnos z hedgingu potom môže dosiahnuť aj stonásobok. Došlo k tomu napríklad počas pandémie covidu.
Hedging teda odporúčate využívať na ochranu proti extrémnym výkyvom, ku ktorým došlo počas covidu alebo na jar tohto roku?
Áno, netreba sa veľmi naháňať za ziskom z opcií. Ak sa pozrieme na S&P 500, tak 75 percent výkyvov dokážeme vysvetliť dvomi percentami najlepších a dvomi percentami najhorších mesiacov. Má preto zmysel sústrediť sa práve na tie najväčšie pohyby. Nazýva sa to tail hedging. Dokáže to ochrániť portfólio pred najväčšími pohybmi.
Ak dôjde k pohybu o štyri alebo päť percent, hoci je to nepríjemné, nie je veľký dôvod na obavy. Hedging by mal byť zameraný na mesiace, keď dôjde k prepadu o 15 až 20 percent. Jeho úloha je čo najviac znegovať najhoršie mesiace. Je to lacnejšie a efektívnejšie.
Čo sa deje v takej situácii? Ako by mal investor postupovať?
Investor musí v momente výkyvu odpredať pozíciu a realizovať zisk. Ten mu môže kompenzovať pokles na hlavnom aktíve. A výhoda navyše je možnosť rebalansingu. Výnosy, ktoré mu hedging vytvorí, je dobré investovať do širokého trhu práve v čase jeho najväčšieho prepadu. Rebalansing generuje zložený úrok, čo v dlhom horizonte prispieva k vyššej konečnej hodnote portfólia. Oveľa väčšej než u klienta, ktorý pasívne drží len index.
Len diverzifikácia nestačí
Je možné za hedging považovať aj diverzifikáciu?
Z môjho pohľadu nie, pretože korelácia nie je explicitná. Je tu síce historická korelácia, ktorá môže fungovať, no aj nemusí. Je to rovnaká chyba, ako keď sa pozeráte na historické výnosy a očakávať ich opakovanie. Samozrejme, každá diverzifikácia je dobrá, no nemožno ju považovať za hedging. Pri opciách je naopak negatívna korelácia daná, vychádza totiž z toho istého podkladového aktíva.
V menšej miere hedging formou diverzifikácie robí aj Warren Buffett. Používa na to nekorelované aktívum, teda hotovosť. Plní svoj účel, no treba brať do úvahy, že Buffett by v objeme svojej hotovosti asi ťažko dokázal nakúpiť opcie.
Má ešte nejaký význam fixovať sa na klasické poučky rozloženia portfólia medzi akcie a dlhopisy v pomere 60:40 alebo 80:20?
Akcie a dlhopisy sa síce historicky vyvíjali opačným smerom, no tento vzťah sa vplyvom rastúcej inflácie rozbil. Nedá sa teda naň spoľahnúť. Je lepšie vyberať si alternatívne investície, napríklad zlato, prípadne private equity, možno v malej miere aj kryptomeny.
Portfólio by teda malo byť pestrejšie?
Určite áno.
Hedging sa využíva aj pri menových obchodoch. Ako to funguje?
Vychádza sa z kurzového hedgingu. Ten vyplýva z rozdielnych sadzieb v dvoch ekonomikách s odlišnými menami. Napríklad v USA dosahujú sadzby 4,5 a v eurozóne 2,5 percenta. V dnešnej dobe dáva ochrana proti slabému doláru zmysel, pretože americká vláda vysiela signály, že by si priala slabšiu menu, aby podporila domácu ekonomiku a export.
Sú vhodným nástrojom zabezpečenia aj hedgové fondy?
Áno. Ich výhoda je, že používajú viacero stratégii. Nie sú teda len zabezpečenie medzi inštrumentami, ale aj medzi stratégiami. Ponúkajú teda silnejšiu ochranu. Diverzifikácia týmto smerom nemusí byť zlá. No tieto produkty nie sú ľahko dostupné bežným investorom.
Ekonómia a trading spolu súvisia len obmedzene. Viac ako ekonómiu preto potrebujete ovládať štatistiku, hovorí Miloš Labaj.
Trhy stratili dôveru v politiku
Ako hodnotíte súčasné trhy? Sme podľa vás v recesii?
Podľa mňa áno. Aj keď indikátory ju oznamujú až spätne. Dôvera trhov, ktorá panovala koncom minulého a začiatkom tohto roka, sa vzhľadom na clá a nečitateľnosť americkej administratívy zhoršila. Trh neznáša neistotu a tá v posledných dňoch stúpa. Späť sa bude vracať len veľmi pomaly.
Bývalá šéfka Fedu a exministerka financií americkej vlády Janet Yellen povedala, že máme prvú krízu, ktorá bola umelo vytvorená politikom. Nie je teda za ňou fundament. Znamená to, že trhy sa môžu rýchlo vrátiť k rastu?
Myslím si, že nie. Ukázalo sa, ako ľahko môže jeden človek ovplyvniť trh, čo je prejavom nestability. Situácia bude mať podľa mňa hlbšie dôsledky.
Vznikla na trhoch nákupná príležitosť?
Ešte nie. Z môjho pohľadu sa tak stáva po rýchlych a náhlych prepadoch, takzvanej kapitulácii. Vtedy aj retail predáva. Doteraz niečo také nepozorujeme. To, čo zažívame, je obyčajná korekcia. Väčšie príležitosti prichádzajú v systémových krízach, keď drobní investori strácajú vieru v skoré oživenie.
Či sa tak deje, teda spoznáme podľa sentimentu, napríklad katastrofických novinových titulkov?
Myslím, že áno.
Čo teraz radíte klientom?
Ak niekto pravidelne nakupuje, mal by v tom pokračovať. Ak niekto čaká na pokles, mal by ešte čakať.
Bude Donald Trump korigovať politiku s ohľadom na akcie?
Nemám na to jednoznačný názor, no myslím si, že keď trhy narazia na nejaké pásmo, bude Trump dotlačený k zmene rétoriky. Dnes sa tvári, že mu to je jedno, no od určitej úrovne bude musieť brať burzu do úvahy. Teraz sa snaží robiť veľa zmien v krátkom čase. Minulé vlády volili politiku „Kick the Can Down the Road“. Nerobili teda dokopy nič. Ak by zmeny rozložili viac v čase, trhy by ich strávili lepšie.
Čo si myslíte o tvrdení, že Trump manipuluje trhy?
To by som nerád komentoval.
Môže mať jeho merkantilistická politika pre USA ekonomický prínos?
Až veľa výroby sa dostalo mimo Spojených štátov. Naráža to na národnú bezpečnosť. Nemyslím si teda, že ekonomika je jediný z faktorov, ktorý stojí za aktuálnou politikou.
Teoretická ekonómia nechýba
Ako ste sa dostali k financiám?
Investíciám som sa začal venovať ešte počas vysokej školy. Pre ČSOB som obchodoval dlhopisy alebo deriváty. Neskôr som pracoval pre ING v Prahe. Sústreďoval som sa na medzibankové deriváty, no nie priamo na klientov. Využíval som úrokové swapy, FX deriváty alebo štátne dlhopisy.
Čo ste študovali?
Som absolvent Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Nechýbala vám pri práci teoretická ekonómia?
Základy sme na škole mali, no popravde ekonómia a trading spolu súvisia len obmedzene. Viac ako ekonómiu potrebujete ovládať štatistiku. Chyba väčšiny ľudí napríklad je, že rozmýšľajú lineárne. Keď sa zmení A, zmení sa aj B. To však často nie je pravda. Trhy sú nelineárne. Menia sa v závislosti na viacerých faktoroch.
