Na úvod si hneď vyjasnime, že toto nie je článok, ktorý vám povie, ako všetko funguje a že napríklad klimatickú zmenu a s ňou súvisiace problémy môžeme zahodiť za hlavu. To určite nie. No zároveň si v redakcii myslíme, že poukazovaním na pozitívne príklady dokážeme zmeniť omnoho viac, ako len neustálym sťažovaním sa na to, čo nefunguje.
Preto sme pre vás pripravili na ukážku 16 iniciatív a trendov, ktoré naznačujú, že naďalej ľudia a spoločnosti sú ochotní spraviť povestný „krok navyše“ k vytúženej zmene. Či už je to boj proti klimatickej zmene, snaha o vytvorenie udržateľného ekonomického rastu, alebo o zvýšenie šancí, ktoré majú ženy a dievčatá po celom svete. Prípadne dokazujú, že sa nemáme až tak zle v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami.
Na Slovensku sa deje aj veľa dobra.
15 pozitívnych správ, ktoré priniesol rok 2018
Toto je 16 dobrých správ za uplynulé obdobie alebo dlhodobých trendov, ktoré sa vyvíjajú pozitívne:
1. Veľké upratovanie oceánov
V oblasti medzi Kaliforniou a Havajskými ostrovmi sa má nachádzať približne 80-tisíc ton plastového odpadu. Ten sa nahromadil na ploche veľkej ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko dohromady.
S nápadom, ako takú obrovskú plochu vyčistiť, prišiel iba 24-ročný Holanďan Boyan Slat. V septembri minulého roka sa začalo veľké upratovanie Tichého oceánu od plastov (The Ocean Cleanup).
Napriek tomu, že začiatkom januára tohto roka sa odlomila malá časť z takmer pol kilometra dlhej plávajúcej konštrukcie, čo spôsobilo jej predčasný návrat do prístavu na Havajských ostrovoch, jej dizajnér verí, že čoskoro problém opravia a čistič oceánov sa opäť vráti na otvorené more.
Ťažná loď vyráža zo San Francisca s prístrojom, ktorý pomôže upratať plochu oceánu rozprestierajúcu sa medzi Kaliforniou a Havajskými ostrovmi. Foto: AP Photo/Lorin Eleni Gill
2. Žijeme dlhšie
Kým v roku 1770 mohol priemerný Európan dúfať, že sa dožije 35. roku života, dnes to berieme takmer ako samozrejmosť. Priemerný vek jeho dožitia sa navýšil na vyše 80 rokov (údaje z roku 2014). Pritom svetový priemer je o niečo viac ako 71 rokov.
Podobný trend môžeme badať na všetkých kontinentoch, i keď priemerná miera dožitia stúpa najpomalšie na africkom kontinente.
Zaujímavé je všimnúť si, že od roku 1900 sa priemerná dĺžka života človeka viac ako zdvojnásobila.
3. Nižšia detská úmrtnosť
Pokiaľ sa pozrieme bližšie na dostupné dáta, zistíme, že približne 40 – 50 percent detí na svete sa v roku 1800 nedožilo piateho roku života. Fast forward do prítomnosti: vo vyspelých krajinách sa podarilo detskú úmrtnosť znížiť na menej ako jedno percento a aj v krajinách, kde sú hodnoty detskej úmrtnosti stále vysoké, je toto číslo päťkrát menšie než pred dvesto rokmi.
4. Prvé výsledky očkovania proti HIV
Celkom žije vo svete 37 miliónov ľudí nakazených vírusom HIV. Pritom iba v roku 2016 diagnostikovali vo svete viac ako 1,8 milióna nových prípadov nákazy. Týmito slovami začína skupina vyše 50 vedcov svoj výskumný článok, ktorý v júli minulého roka zverejnili v odbornom týždenníku The Lancet.
V testoch, ktoré vykonali na 393 ľuďoch, prevažne z USA, Rwandy, Ugandy, Južnej Afriky či Thajska, sa im podarilo počas liečby priniesť odpoveď imunitného systému proti HIV. Cieľom je postupne poskytnúť imunitu voči rôznym kmeňom vírusu. Už aj tento nepatrný úspech označili autori štúdie za „prelomový“.
5. Neumierame na následky katastrof
Napriek tomu, že prírodných katastrof je vo svete čoraz viac (291 v roku 2017 v porovnaní s nahláseným počtom 124 v roku 1979), počet ich celkových obetí radikálne klesol. Je však potrebné podotknúť, že tieto grafy nezahŕňajú iné fenomény, ako sú napríklad vysťahovalectvo (OSN už oficiálne hovorí o klimatických utečencoch) či ekonomické škody spôsobené prírodnými katastrofami.
6. Sme vynaliezavejší
Podľa štúdie Jakoba Pietschniga and Martina Voraceka, ktorí zanalyzovali 271 nezávislých pozorovaní celkom na vzorke takmer 4 miliónov účastníkov z celého sveta, priemerné IQ ľudstva počas obdobia 105 rokov (1909 – 2013) podstatne vzrástlo.
„Jednou z hlavných implikácií tohto trendu je, že priemerný jedinec, žijúci dnes, s hodnotou IQ okolo 130, by bol podľa štandardov z roku 1910 inteligentnejší než 98 percent vtedajšej populácie,“ skonštatovali Max Roser a Mohamed Nagdy, ktorí pôvodný výskum spopularizovali.
Zaujímavosťou výskumu je, že hodnotí nielen všeobecný rast IQ, ale aj porovnáva rast rôznych druhov inteligencie. Najrýchlejšie malo ľudstvu narásť takzvané „fluid IQ“, ktoré autori pôvodnej štúdie opisujú ako: „logické myslenie a schopnosť riešiť problémy v nových situáciách nezávisle od predchádzajúcej nadobudnutej skúsenosti.“
Pri istej miere zjednodušenia môžeme povedať, že sa ľudstvo za ostatných sto rokov stalo vynaliezavejšie.
7. Koniec jednorazovým plastom
Poslanci Európskeho parlamentu schválili koncom októbra minulého roka zákaz používania jednorazových plastov. Najviac sa to dotkne produktov ako sú jednorazové príbory, vatové tyčinky, slamky a miešadlá z plastu, ktoré by od roku 2021 nemali byť ani v predaji.
Poslanci si od toho sľubujú, že spotreba plastových produktov, ktoré nemajú alternatívu, klesne o 25 percent.
Podľa údajov Európskej komisie tvoria plasty viac ako 80 percent morského odpadu. Patria medzi ne napríklad jednorazové plastové slamky. Foto: SITA/AP/Jeff Chiu
8. Firmy sú zodpovednejšie
Čoraz viac firiem si uvedomuje, aký vplyv majú jej produkty na spoločnosť, či to, akú mediálnu silu má ich značka a to sa snažia použiť na propagovanie spoločenských tém. Prípadne sa zaväzujú prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju ľudstva.
Niekoľko príkladov za všetkých: Mattel, výrobca kultovej bábiky Barbie, chce bojovať proti rodovým stereotypom. Prostredníctvom kampane „Dream Gap“ (Priepasť v snoch) chce upriamiť pozornosť na predsudky a iné faktory, ktoré dievčatám bránia rozvinúť ich potenciál – napríklad nasledovať kariéru vo vede či politike.
https://www.youtube.com/watch?v=YpLT8bEQ78A
Mattel spustil kampaň „Dream Gap“. Je až trikrát menej pravdepodobné, že dievča dostane hračku spájanú s vedeckou tematikou, píše Mattel na svojej stránke.
Ďalší giganti, ako napríklad Coca Cola, H&M či kozmetické impérium L’Oreal, sa zaviazali, že do roku 2025 eliminujú počet plastového odpadu. Sľúbili, že odstránia nepotrebné a nadbytočné plastové obaly a tie, čo zostanú, budú plne recyklovateľné alebo vyrobené z recyklovaných materiálov. Celkom sa k výzve pridalo 250 veľkých spoločností.
Adidas sa zaviazal, že do roku 2024 vyradí jednorazové plastové výrobky aj zo svojich kancelárií, obchodov a skladov. Tento krok môže odhadom odľahčiť planétu o takmer 40 ton plastového odpadu ročne.
Menej odpadu: Propagátorka zero waste má množstvo tipov,
aj prekvapivo jednoduchých
Značka už teraz predáva tenisky Parley, ktoré sú vyrobené špeciálne z recyklovaných plastov vylovených z oceánov. Plány na odstránenie jednorazových plastových slamiek už oznámili aj Starbucks, IKEA či McDonald´s.
Podobne zaslúžilý záväzok prijalo aj vyše 340 módnych značiek a reťazcov, keď sa zaviazali, že prestanú predávať oblečenie vyrobené z mohéru (priadze zo srsti angorskej kozy). Stalo sa tak po tom, ako ochranárska organizácia PETA zverejnila video, v ktorom chovatelia kozy týrajú.
Medzi značkami, ktoré petíciu podpísali, sú aj fast fashion reťazce zo španielskej skupiny Inditex (ZARA), Lacoste, Mango, Marks & Spencer, Primark či Vero Moda.
9. Menej hladu
Počet ľudí, ktorí trpia hladom a podvýživou, od roku 1991 kontinuálne klesá, a to ako v regióne subsaharskej Afriky, tak aj v juhovýchodnej a východnej Ázii.
10. Narástol index šťastia
Vo viac ako sto krajinách kladie World Value Survey od roku 1981 otázku: „Pri celkovom pohľade (na váš život), povedali by ste, že ste: a) veľmi šťastný, b) skôr šťastný, c) nie veľmi šťastný, d) vôbec nie šťastný.“
Nasledujúci graf zobrazuje podiel ľudí, ktorí odpovedali „skôr šťastný“ alebo „veľmi šťastný“.
11. Rekordný počet žien v americkom Kongrese
Po minuloročných voľbách do amerického Kongresu sa podarilo prelomiť nový rekord. Voliči posunuli svojimi hlasmi do Kongresu rovno stovku žien, napísal začiatkom novembra The Washington Post.
Predtým bolo v Kongrese 84 žien z celkového počtu 435 reprezentantov. Do Kongresu sa dostal aj rekordný počet zástupcov minorít a tiež niekoľko reprezentantov, ktorí sa otvorene hlásia k homosexualite.
Alexandria Ocasio-Cortez (29) je najmladšou ženou v dejinách, ktorú zvolili do Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Kandidovala v jednom z newyorských volebných obvodov. Jej rodičia majú portorické korene. Foto: SITA/AP/Susan Walsh
12. Pokrok v liečbe Alzheimera
V septembri minulého roka zverejnili vedci z Cambridgeskej univerzity a z Lundskej univerzity vo Švédsku správu, že po prvý raz sa im podarilo sformulovať jasnú stratégiu, ako pokročiť vo vývoji lieku na Alzheimera a demenciu.
Michele Vendruscolo, profesor chémie z Cambridgeskej univerzity a spoluautor prebiehajúcej štúdie povedal: „Až donedávna sa vedci nezhodovali na tom, čo vlastne Alzheimera spôsobuje. Po tom, ako sme identifikovali patogény, malé zhluky známe ako oligoméry, sme boli schopní vyvinúť stratégiu, ktorá nám umožní mieriť vývoj lieku presne na tieto toxické časti.“
13. Sekvenovanie DNA je lacnejšie
Sekvenovanie DNA je metóda, ktorá biológom a vedcom umožňuje určiť poradie nukleotidov v reťazci DNA. To je dôležité, aby vedci mohli ďalej skúmať napríklad rôzne príčiny vzniku chorôb a ich mutácie.
Sekvenovanie DNA bolo v minulosti veľmi nákladnou metódou, no podľa nedávnej štúdie Národného výskumného inštitútu pre štúdium ľudského genómu (NHGRI) od roku 2001 zlacnelo viac ako 175-tisícnásobne.
Nasledujúci graf ukazuje, koľko párov ľudských genómov dokážu dnes vedci sekvenovať za jediný americký dolár.
14. Najmenej jadrových testov
Nikoho neprekvapí, že počas studenej vojny bol počet testov jadrových zbraní suverénne najvyšší. Od 90. rokov ich počet kontinuálne klesal až na súčasné minimum. Pritom od roku 1994 prebiehali rokovania o Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Generálne zhromaždenie OSN ju prijalo v roku 1996.
15. Nepál zdvojnásobil populáciu tigrov
Nepálu sa malo podariť zdvojnásobiť svoju populáciu voľne žijúcich tigrov. Krajina v septembri minulého roka oznámila, že sa jej tak vlani podarilo navýšiť populáciu 121 tigrích jedincov z roku 2009 na 235.
Nepál sa tak stal prvou krajinou, ktorá zdvojnásobila svoju populáciu tigrov, čím splnila cieľ urobiť tak do roku 2024, vytýčený medzinárodným spoločenstvom na konferencii v Petrohrade z roku 2010.
16. Najvyššia gramotnosť
Nikoho zrejme neprekvapí, že gramotnosť populácie kontinuálne stúpa a počet ľudí, ktorí nevedia písať či čítať, je čoraz menší. Počas posledných 65 rokov gramotnosť rástla o štyri percentá každých päť rokov. Napriek tomu mnohé výzvy pretrvávajú, najmä zvýšiť gramotnosť mládeže v niektorých afrických štátoch, ako je napríklad Niger.
Hlavné foto: Pexels.com
