Nórsko má s vyššími daňami pre majetných skúsenosť už od 19. storočia a v posledných rokoch sadzbu ešte zvýšilo.
Je to návrh, ktorý sa objavuje azda od vzniku daní – viac zdaniť bohatých! V poslednom roku však volanie po tomto kroku v Európe naberá na intenzite. Prečo? A na čo sa musia politici pripraviť, ak by sa k takému kroku odhodlali?
Naposledy sa vyššie zdanenie najmajetnejších obyvateľov riešilo uplynulý týždeň vo Švajčiarsku. V nedeľu ľudia rozhodovali v referende, či sa má každé dedičstvo a dar v hodnote nad 50 miliónov švajčiarskych frankov (čo predstavuje približne 47 miliónov eur) zdaniť 50-percentnou sadzbou. Výsledok: proti sa postavilo 78 percent voličov – zdá sa, že najmä pre vyhrážky bohatých, že v opačnom prípade krajinu opustia.
„Zatriasť“ bohatými bolo nedávno horúcou témou aj vo Francúzsku. Politikov tam zaujal návrh uznávaného ekonóma Gabriela Zucmana, ktorý presadzuje, aby sa miliardári zdaňovali rovnako na celom svete.
Zucmanova myšlienka na zdanenie majetku tam zarezonovala natoľko, že sa pretavila do konkrétneho návrhu zákona. Jeho prijatím dokonca ľavicové strany podmieňovali dôveru vláde, ktorá sa netypicky pre Francúzsko musí opierať o viacero strán.
Plán v skratke znel, že ľudia s majetkom presahujúcim 100 miliónov eur budú každoročne odvádzať daň vo výške dvoch percent. Práve to, že by sa zdanil nielen výnos, ale celý majetok, vyvolalo silnú vlnu kritiky.
Do dane by sa totiž započítavala aj hodnota akcií či podielov v spoločnostiach, ktoré nie sú na burze. To by malo následky pre startupy, v ktorých investori vidia potenciál a oceňujú ich vysoko, hoci sú zatiaľ stratové. Podľa francúzskeho profesora by však mali platiť dvojpercentnú daň z hodnoty, na akú ich oceňuje trh. Majitelia startupov by tak mohli odovzdať štátu podiel vo firme, aby daň pokryli.
Najbohatší Európan a šéf spoločnosti LVMH vyrábajúcej luxusný tovar, Bernard Arnault, návrh označil za útok na francúzsku ekonomiku.
Rovnako ako neskôr vo Švajčiarsku, aj v Paríži zdanenie super bohatých nakoniec narazilo. Napriek tomu tieto snahy vo svete rozhodne nekončia. O vyššom zdanení bohatých uvažuje Veľká Británia, Holandsko a podporujú ho aj socialisti v nemeckej vláde. S takýmto plánom išiel do volieb aj v novembri zvolený nový starosta amerického New Yorku Zohran Mamdani.
Dôvody sú v zásade vždy rovnaké. Jedným je snaha vyrovnať rozdiel v daňovej sadzbe medzi ľuďmi s rôznymi príjmami, ktorý vzniká vďaka daňovým optimalizáciám. O tom napokon už dávnejšie hovoril aj miliardár Warren Buffett. „Neplatím takmer žiadne dane z príjmu,“ uviedol v roku 2012 s tým, že kým on svoje príjmy zdaňuje sadzbou asi 17 percent, jeho sekretárka odvádza z výplaty takmer 36 percent.
Druhý – a hlavný – dôvod je prozaickejší: štáty sa potýkajú s nedostatkom financií a vyššie zdanenie bohatých môže pomôcť zaplátať diery v rozpočte. Aspoň s takou myšlienkou do toho vstupujú. Či to však naozaj môže priniesť želaný efekt, môžu naznačiť Nórsko a Španielsko, ktoré už takúto daň zaviedli.
Ako kráľovné na šachovnici
Začnime Nórskom, ktoré má s vyššími daňami pre majetných skúsenosť už od 19. storočia a v posledných rokoch sadzbu ešte zvýšilo. Z čistého majetku, ktorého hodnota sa pohybuje v rozmedzí 150-tisíc a 1,8 milióna eur, sa odvádza daň vo výške jedného percenta. Ak niekto hranicu presahuje, platí sadzbu 1,1 percenta.
„Ak sa zameriate na superbohatých, sú ako kráľovné na šachovnici – veľmi pohybliví. Majú množstvo možností, ako optimalizovať svoje dane,“ upozornil pre televíziu CNBC Stefan Legge zo švajčiarskej Univerzity v St. Gallene. Pre nich totiž nie je veľký problém presťahovať sa inam.
Aby zabránilo odchodu bohatých, zaviedlo Nórsko v minulosti takzvanú výstupnú daň. Ak sa niekto rozhodne opustiť krajinu natrvalo, musí zaplatiť daň vo výške 37,8 percenta z nerealizovaných ziskov nad hranicou 255-tisíc eur. Do toho sa započítava aj to, o koľko vzrástla hodnota akcií, ktoré držiteľ ešte nepredal.
Aj tak však došlo k úteku časti bohatých Nórov. Podľa údajov think-tanku Civita v roku 2022 odišlo z krajiny 261 obyvateľov s majetkom nad 870-tisíc eur a v roku 2023 ich odišlo 254, čo je viac ako dvojnásobok obvyklého počtu pred zvýšením dane.
Ak sa pozrieme na tých najbohatších, svoje príjmy už mimo škandinávskej krajiny zdaňuje približne štvrtina zo štyroch stoviek najmajetnejších Nórov.
Napriek tomu si tamojšia vláda zatiaľ nemusí trhať vlasy. Aj napriek odchodu časti obyvateľov túto daň v roku 2023 zaplatilo približne 671-tisíc ľudí, teda asi 12 percent populácie. Príjmy z dane napriek odchodom vzrástli a dnes dosahujú 0,6 percenta HDP.
Ako upozorňuje agentúra Reuters, výskum nórskeho štatistického úradu ukazuje, že podnikatelia majú dostatok likvidity na jej zaplatenie a že daňová záťaž dopadá najmä na tých najbohatších.
Treba však dodať, že Nórsko má v tomto rovnostárskom prístupe dlhú tradíciu, čo sa o iných krajinách, ktoré takúto daň zvažujú, povedať nedá. Navyše aj v severskej krajine môže exodus pokračovať – podľa odhadov má tento rok odísť ďalších 150 bohatých obyvateľov.
Španielske obchádzanie
Druhým európskym prípadom je Španielsko, kde daň z majetku existuje od konca 70. rokov. Jej výber bol však v právomoci regiónov, ktoré po finančnej kríze sadzbu znížili na nulu, aby prilákali investorov.
Keďže tým však vznikli vnútorné daňové raje, zaviedla centrálna vláda v roku 2022 solidárnu daň, ktorá sa týkala majetkov nad tri milióny eur. Sadzba sa pohybuje od 1,7 do 3,5 percenta.
Zákon bol navrhnutý tak, že ak daň nevyberie región, vyberie ju centrálna vláda. To prinútilo regióny daň obnoviť, aby príjmy zostali v ich rozpočtoch a neputovali do Madridu. Vlani daň vyniesla asi dve miliardy eur.
Nedošlo pritom k veľkému odlivu miliardárov do zahraničia. Efektivitu dane však znižujú rôzne výnimky, najmä pre rodinné podniky. Ako pre denník The Guardian odhadol profesor verejných financií z Univerzity v Zaragoze Julio López Laborda, až 80 percent aktív najbohatšieho percenta populácie sa dani vyhýba.
Vo výsledku teda záleží na tom, aké pravidlá jednotlivé krajiny zavedú. Ak to preženú, miliardári utečú. Ak budú príliš benevolentné, zásadná zmena nenastane.
Francúzsky ekonóm Gabriel Zucman je presvedčený, že k poriadnemu zdaneniu miliardárov raz dôjde. „Verejnosť má obrovský dopyt po dani pre miliardárov. Vyhrať všetky bitky tohto druhu si však vyžaduje čas,“ hovorí.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Benedikt Lederer.
