Svoje sny a výzvy si vždy píše na papier. Už ako šestnásťročný si zaznamenal, že raz chce pomôcť deťom zo základnej školy vo Fiľakove, ktorú sám navštevoval. Aj vďaka tomu, že túto výzvu dotiahol do konca, si futbalový brankár Patrik Le Giang splnil iný zapísaný sen – dostať sa do výberu Forbes 30 pod 30.
Celý rebríček 30 pod 30 nájdete tu.
David Epstein vo svojej knihe Všestrannosť argumentuje v prospech štýlu výchovy, v ktorej si dieťa samo vyberie spomedzi aktivít, ktoré ho napĺňajú. Patrik Le Giang trávil veľa času pod basketbalovými košmi aj pri pingpongových stoloch. „Súhlasím s tým, že malé deti by mali vyskúšať rôzne športy, z každého si do života a aj do športovej kariéry niečo odnesú,“ hovorí Le Giang.
Dve odlišné kultúry
On sám však pomerne rýchlo zistil, že športom číslo jeden bude u neho futbal. Bolo to aj pôsobením jeho prvého veľkého športového vzoru v živote – staršieho brata Emila. „Práve pod jeho vplyvom som začal snívať, že ma raz futbal bude živiť, že budem profesionálny hráč,“ dodáva. Aj vďaka svojej výchove vedel, že bez driny a odhodlania to nepôjde.
Patrikov a Emilov otec Nam pochádza z Vietnamu, mama Katarína je Slovenka. Podľa Patrika bolo výhodou, že mohol ťažiť z toho dobrého, čo odlišné kultúry vo výchove a prístupe k životu ponúkajú. „Zo strany otca to bol určite dôraz na disciplínu. Ale obaja rodičia ma viedli k čestnosti a pokore, za čo som im nesmierne vďačný,“ pokračuje Le Giang.
Rodičia na neho mali veľký vplyv do pätnástich rokov. Potom sa Patrik dostal do futbalovej akadémie v Žiline. „Neskôr ma už učil život,“ usmieva sa. Jeho futbalová kariéra viedla cez mládežnícke reprezentácie Slovenska, áčko Žiliny až k prvej českej lige a pôsobeniu v klube Bohemians 1905. V súčasnosti je brankárom prvoligového slovenského Pohronia.
Všetky ciele zapísané
Keď sa plnia sny, niekedy sa dostaví pocit prázdna. Získal som, čo som chcel… a čo teraz? To však nebol prípad Le Gianga. Už ako šestnásťročný chlapec vedel, že o úspech sa chce deliť.
„Vtedy som si hovoril, že keď sa moja kariéra bude ďalej dobre vyvíjať, chcem nejak pomôcť škole, ktorú som navštevoval.“ Rodák z Lučenca chodil na základnú školu do Fiľakova.
Niekoľko rokov ostal tento sen len na papieri. Le Giang si zvykne svoje krátkodobé aj dlhodobé plány, sny a výzvy zapisovať.
„Vždy som sa zaujímal aj o osobný rozvoj a jedna z rád v tomto smere bola zapisovanie snov. Nemyslím si, že si niečo zapíšem a celý vesmír sa spojí, aby mi pomohol, určite musí ísť človek výzve oproti. Ale verím, že tým zapísaním si svoje sny a ciele priťahujem a manifestujem ich.“
„Človek sa naučí disciplíne, tímovej práci, dôvere… Učí vás vyhrávať, no zároveň prijímať aj prehry a rôzne pády. To sú veci, čo vás dokážu tvarovať ako osobnosť,“ hovorí o športe úspešný futbalista. Foto: archív Patrika Le Gianga
Minimálne na ne nezabudne. Tak to bolo aj v prípade záväzku pre Fiľakovo. „Asi pred piatimi rokmi som sa zapojil do turnaja, ktorý moja bývalá škola organizuje dlhé roky. Keď som na ňom sám hral ako žiak, boli to vtedy pre mňa také majstrovstvá sveta vo futbale. A povedal som si, že je čas škole vrátiť, čo pre mňa kedysi spravila,“ pokračuje futbalista.
Spolu s kondičným trénerom Matejom Halajom vymysleli motivačno-vzdelávaciu besedu pre deti zo školy. „Každé dieťa má veľké a krásne sny a nedáva si žiadne hranice, ale dospelí im stavajú pomyselné mantinely. Pritom to nemyslia zle, chcú ich ochrániť. Niektorých tým však demotivujú a ja som chcel tým deťom na vlastnom príklade ukázať, že sny sa môžu splniť a že len desať rokov dozadu som bol na ich mieste,“ hovorí Le Giang.
Krok za krokom
Pri tej prednáške Le Giang ani nevedel, že sa práve rodí príbeh jeho budúcej nadácie Step by Step. „Keď som videl, ako ma deti sledujú a ako naozaj uverili, že sny sa môžu splniť, bol to neopísateľný pocit,“ dodáva Patrik. Sám si spomenul, ako ho počas futbalového aj ľudského rastu ovplyvňoval Cristiano Ronaldo, ale aj iné športové hviezdy – LeBron James či Kobe Bryant.
„Ako chlapec som úplne kopíroval svoje vzory – od obliekania až po správanie. To isté robia aj dnešné deti, preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby mali správne vzory. Futbalistov mnohí vnímajú len cez drahé autá, búrlivý život… a to som chcel aj svojimi aktivitami zmeniť.“
Základom jeho aktivít sa preto stala práca s mladými, poukazovanie na správne vzory.
Od začiatku však pomáha aj finančne. Už na prvý turnaj vo Fiľakove vydražil dresy a iné futbalové cennosti, z ktorých výťažok venoval detským onkologickým pacientom v zariadení Svetielko nádeje v Banskej Bystrici.
Po vzore náramkov „I Promise“ od LeBrona Jamesa začal Le Giang predávať náramky s textom „Step by Step“, z ktorých výťažok smeruje na dobročinné účely a pomoc tým, ktorí to potrebujú.
„Najskôr sa to všetko dialo tak živelne. V tom čase sme ešte nemali nadáciu ani transparentný účet, ľudia mi posielali peniaze len na základe dôvery. Tá ochota pomáhať a spojiť sa pre dobrú vec ma dojala a prinútila k ďalším krokom. Uvedomil som si, že to nemôžeme nechať len tak a musíme celú tú myšlienku posunúť ďalej, na vyšší level,“ pokračuje Le Giang.
Pochopil tiež, že sa k nadácii nedostal odrazu, ale že to prišlo v rámci jeho životného kréda – krok za krokom.
Patrik podporil aj zariadenie Svetielko nádeje v Banskej Bystrici pre deti s onkologickým ochorením. Foto: archív Patrika Le Gianga
Prestížna Merit Award
Pri jeho ceste mu pomáhali mnohí. Jeho mentorom bol brankár Martin Dúbravka, Patrik Hrošovský podporil svojím dresom jednu z dražieb, ktoré Patrik organizoval. Kontúry nadácie však Patrik vymyslel na káve – sám so sebou.
„Rozmýšľal som, prečo tu na tomto svete vlastne som, čo tu vlastne chcem? V tej kaviarni som si to celé uvedomil: Rob veci srdcom a zanechaj tu stopu.“
Tú myšlienku si nezapísal, ale nakreslil ju. Na kávovú servítku. A tak vzniklo logo Step by Step Foundation, v ktorom sa spája srdce so stopou. „Dozvedel som sa, že niekoľko ľudí tá myšlienka oslovila natoľko, že si naše logo nechali vytetovať na telo,“ usmieva sa. Nadácii sa dostalo aj iného ocenenia – od medzinárodnej hráčskej asociácie FIFpro.
Koncom roka 2021 si bol Patrik v Paríži prevziať prestížne ocenenie Merit Award určené futbalistom, ktorí sa významne angažujú v charitatívnych organizáciách. Rok pred ním ho získal hráč Manchestru United Marcus Rashford. Okrem aktivít nadácie Step by Step ocenila hráčska asociácia aj ďalší Patrikov projekt v spolupráci s Enjoy Life.
Pomáha aj v Indonézii
Popri pomoci v našich končinách sa totiž Le Giang spolu s kamarátom z Indonézie rozhodol pomáhať aj v juhovýchodnej Ázii. Na ostrove Lombok postavili pre miestne deti futbalové ihrisko, no vstup naň nie je zadarmo. Ak si chcú chlapci a dievčatá zahrať, musia prevádzkovateľom ihriska priniesť plnú tašku plastového odpadu, ktorý vyzbierajú z pláže.
„Ihrisko je postavené bezodpadovo – napríklad bránky sú vyrobené z bambusového dreva. Deti sa v rámci toho niečo naučia. Odmenou pre ne je pohyb. A pohyb je liek,“ opisuje projekt Le Giang, podľa ktorého aj samotný futbal prináša veľa ponaučení pre bežný život.
„Človek sa naučí disciplíne, tímovej práci, dôvere… Učí vás vyhrávať, no zároveň prijímať aj prehry a rôzne pády. To sú veci, čo vás dokážu tvarovať ako osobnosť,“ mieni.
Presne v takom duchu vníma hlavné poslanie svojej nadácie a opäť má na papieri zapísané čiastkové aj veľké ciele. Medzi tie prvé patrí napríklad ďalšia pomoc Fiľakovu – snáď pri projekte nejakého nového športoviska. Tým dlhodobým je pozitívne ovplyvňovať budúce generácie. „Radi by sme prispeli k tomu, že u nás bude vyrastať nová generácia lídrov,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
