Začali ste sa učiť už niekoľko jazykov, ale ani pri jednom ste nevydržali. Kupujete si drahé aplikácie na cvičenie či vzdelávanie, no otvoríte ich ledva trikrát. Na činky vám padá prach. Púšťate sa do vecí s entuziazmom, no následne ich nedotiahnete do konca. Kde je problém? Zabojujte so syndrómom nedokončeného. Poradíme vám, ako na to.
V tomto článku vás za to nikto nebude odsudzovať. Nadávky, ktoré k sebe smerujete za to, že nedokážete svoje záležitosti dokončiť, vás z problémov nevytiahnu. Najdôležitejšie je, aby ste nabrali odvahu, pozreli sa pravde do očí a skúsili to nabudúce urobiť inak. Varujeme vás, jednoduché to nie, ale chcete byť lepší, inak by ste tieto riadky nečítali.
Syndróm nedokončeného nie je žiadna povahová vlastnosť či črta vašej osobnosti, ale vzor správania sa, ktorý má svoje príčiny. Na tie musíte prísť sami či s pomocou psychoterapeuta. Analýza tienistých stránok vám prinesie omnoho viac než sebaobviňovanie a škatuľkovanie.
Spomeňte si na tri veci, ktoré ste nemohli dokončiť
Napríklad že ste večný začiatočník štúdia nemčiny, alebo že vaše priateľské väzby nevydržia dlhšie než rok. Spomeňte si na svoje očakávania, ktoré ste mali, kým ste danú činnosť začali robiť. Kedy sa realita prestala podobať vašim predstavám?
Čo vás priviedlo k myšlienke: „Už nemôžem, musím odísť z práce, nechať školu, prestať chodiť cvičiť“? Snažte sa spomenúť si na svoje emócie v danom okamihu – z čoho ste pociťovali najväčšiu úzkosť? Možno dokážete vypátrať jeden či dva opakujúce sa scenáre. Alebo sa vám najskôr bude zdať, že nič nesklamalo vaše očakávania, len chuť s niečím seknúť bola silnejšia.
Nikto ale nezanechá niečo, čo mu prináša radosť. Ak skoncujete s projektom bez dokončenia, muselo vám niečo zásadné prekážať. Vašou úlohou je nájsť onen mechanizmus, ktorý vás núti také správanie opakovať.
Čo ak je to nuda?
Aký zmysel má vykonávať činnosť, ktorá vás ubíja? Napríklad vás nebaví žiadna doterajšia kariérna pozícia, nedokážete v nej nájsť zmysel. Logicky chápete, že personalistom sa potom nepozdávate, ale okrem sebaobviňovania sa na nič iné nezmôžete.
Skúste si spomenúť, ako vám napadlo hlásiť sa znova na onú pozíciu, čo vás teraz tak tragicky nezaujíma? Zapojili ste do výberu svojho pôsobiska aj ten aspekt, že vás musí tešiť a mať hlbší význam?
Niekedy sú karty v živote rozdané tak, že nemáte na výber a svoju prácu robíte najmä preto, aby vám zaplatila nevyhnutné náklady. Ale takých situácií nie je toľko. Aspoň v porovnaní s tými, keď sa príliš nezamýšľame nad zmyslom pracovnej pozície, bezhlavo odpovedáme na inzeráty a potom to náhodou nejako vyjde.
Agenti zmeny
Niekto má dobrodružnú povahu, ktorá potrebuje zažívať časté zmeny. Pokiaľ si to uvedomujete, potom je všetko v poriadku. Horšie je, ak vám kategorický imperatív prikazuje, že „všetko sa má robiť dôsledne“ a zubami nechtami sa držíte zamestnaneckého pomeru.
Pritom ste ideálny prototyp freelancera, ktorý si spoluprácu na jednotlivých projektoch môže vyskúšať. Ak máte niekoľko klientov a náplň vašej práce je rôznorodá, tak netúžite po úteku.
Priznajte si teda potrebu nového. Je to legitímna, silná túžba, ktorá sa musí prispôsobiť prístupu k životu. Inak nastúpi duševné sebapoškodzovanie a neustály vnútorný konflikt. Obrňte sa však trpezlivosťou, je možné, že vám potrvá niekoľko rokov, než pre seba nájdete optimálny spôsob fungovania.
Stratený záujem
Nastúpili ste na novú pozíciu a mali množstvo motivácie, ale, žiaľ… Nemali ste šťastie na kolegov. Ich spôsob komunikácie alebo hodnoty vám nesadli, ale ešte ste si to nedokázali pripustiť.
„Nesadol som si s kolegami. No a čo. Mám skvelý plat a závideniahodnú pozíciu,“ nahovárate si. Naša myseľ tak ale nefunguje, pokiaľ nám to neladí ľudsky, odrazí sa to na našom profesijnom výkone. Krátkodobo sa to dá vydržať, ale dlhodobo to stojí veľa síl.
Neprehliadajte svoje emócie a začnite konať. Kolegov nezmeníte, ale svoju pracovnú pozíciu áno. Nie je to paradox, že musíte zanechať nejaké činnosti, aj keď tento článok je o tom, ako pri niečom vydržať?
Odpoveď znie: nie. Pretože pokiaľ nezmeníte prostredie, kde necítite dôveru a pohodu, začnete potlačovanú vnútornú agresivitu a časom znenávidíte to, čo vás predtým tešilo.
Umenie odmietať
Naučiť sa hovoriť nie bez toho, aby sme cítili silné výčitky, si vyžaduje značný tréning. Prečo by ste sa to mali naučiť? Pretože inak nemôžete dodržať to, čo sľúbite. Predstavte si, že sa začnete priateliť so skupinou ľudí, ktorá vás pozýva na rôzne akcie. Raz však budete chcieť ostať doma.
Máte však strach odmietnuť, čo ak vás už nikam nezavolajú? Potom rušíte stretnutie na poslednú chvíľu a vysielate svojmu okoliu správu o nespoľahlivosti. Podobne to funguje, keď si ako freelancer beriete priveľa projektov.
Ako by ste sa ocitli v rozprávke Hrnček, var! Len nedokážete povedať stop, desí vás totiž, že odmietnutím sklamete klientov.
Naučiť sa odmietať je pre pracovný aj osobný život kľúčové. Táto nutnosť sa nevyhne nikomu, ale zamyslite sa: ozaj potrebujete priateľov, ktorí nezvládnu vaše odmietnutie? Alebo klientov, ktorí nedokážu rešpektovať vaše realisticky stanovené termíny?
Obmedzené možnosti
Máme ich všetci, hoci sa vo Forbes radi riadime heslom „Sky is the limit“, musíme starostlivo zvažovať svoje možnosti. Ak máme totiž len obmedzený čas a žonglujeme s mnohými loptičkami, hrozí celkový kolaps.
Chcete stihnúť všetky svoje povinnosti? Zoškrtajte svoj TO-DO zoznam na polovicu. Zdá sa vám, že ste málo produktívni? Spíšte si takzvaný done list, teda úspešne dokončené úlohy.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Anna Nosková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
