Máte dojem, že zodpovedne plánujete, no napriek tomu vás dokážu prekvapiť vyššie jednorazové výdavky alebo vám koncom mesiaca chýba hotovosť? Možno robíte niektorú z častých chýb.
1. Fiktívny finančný plán.
Bude to znieť neuveriteľne, no väčšina ľudí nemá reálny plán výdavkov a príjmov v písanej podobe. Zároveň pociťujú pravidelný stres z peňazí a finančná nezávislosť je pre nich len vzdialeným snom. Tieto dve veci spolu úzko súvisia.
Mnohí sa spoliehajú na intuitívne riadenie osobných financií. Výdavky si od príjmov odpočítavajú len v mysli. Nazdávajú sa, že svoje financie majú pod kontrolou. Na problém však narazia v prípade vyšších nárazových výdavkov, ktoré sa síce dajú plánovať, no pri fiktívnom rozpočte to nerobíme. Ide napríklad o platbu ročnej dane z príjmu, kúpu nového spotrebiča či opravu auta.
Rozpočet v písomnej forme si vedie len časť ľudí a ešte menej z nich používa online nástroje.
Definícia hovorí, že osobný rozpočet je:
- Odhad príjmov a výdavkov po položkách na konkrétne obdobie.
- Plán potrieb, ktoré možno na základe tohto plánu realizovať.
Rozpočet by sme mali definovať nielen ako plán prímov a výdavkov, no aj úspor a splátok za úvery. Len to vás môže priviesť k plneniu dlhodobých finančných cieľov ako dôchodok, financovanie vzdelania detí alebo finančná nezávislosť.
2. Len bilancia platieb, nie rozpočet nákladov.
Mnohí ľudia sa pri plánovaní financií sústreďujú len na platobnú bilanciu. Evidujú si teda príjmy a výdavky až vtedy, keď nastanú. Nezohľadňujú však plánované dlhodobé výdavky, akými sú dane splatné za predchádzajúci rok v marci. Neberú do úvahy ani jednorazové príjmy, napríklad koncoročné odmeny.
V takom prípade sa človek ocitne v pasci nesprávneho plánovania. Na vyšší jednorazový výdavok by si mal tvoriť rezervu počas celého roka. Rovnako tak počítať s jednorazovými odmenami a neminúť ich bezcieľne.
3. Príliš veľké hotovostné úhrady.
Ďalšou pascou pri sledovaní výdavkov je vyberanie veľkej sumy peňazí z bankomatu. Je ťažké spätne evidovať všetky drobné platby hradené týmto spôsobom. Je preto lepšie čo najviac výdavkov uhrádzať prevodom či platobnou kartou. Úhrady v hotovosti by nemali tvoriť viac ako desať percent rozpočtu.
4. Nedostatočné dlhodobé plánovanie.
Častou chybou je prílišná orientácia na operatívne financie. Rozpočet by však mal viesť k plneniu dlhodobých cieľov. Chcete ísť do dôchodku s ročným rozpočtom 30-tisíc eur? Potrebujete nové auto alebo sa plánujete presťahovať do väčšieho domu? Koľko si potrebujete sporiť, aby ste sa k tomu dopracovali?
Väčšie výdavky sú pre mnohých náročnou úlohou. Riešením preto môžu byť pravidelné platby. Nájomné za byt, platba hypotéky a lízing sú lepšie zvládnuteľné, než nutnosť nasporiť si celú sumu vopred.
Podobne funguje aj životné poistenie. Umožňuje objektivizovať tvorbu rezervy na nepredvídateľné negatívne udalosti. Krytie v prípade invalidity či vážnej choroby nie je povinnou, ale užitočnou súčasťou osobného rozpočtu. Štandardne by si človek mal na tieto účely tvoriť značné finančné rezervy. Poistenie ho však dokáže od tejto povinnosti odbremeniť.
5. Podľahnutie beznádeji.
Niektoré situácie môžu vyzerať beznádejne. Vyžadujú si trpezlivosť a čas. Ak trvalo mesiace či roky, keď sa vaša finančná situácia zhoršovala, bude to pravdepodobne trvať dlhší čas, kým sa objavia prvé úspechy a vrátite sa späť do rovnováhy.
Základom všetkého je realistický pohľad na finančné zdroje. Osobné výdavky by mali vždy zodpovedať finančným možnostiam, vytvorenie nového plánu však nie je jednoduchá záležitosť. Niekedy si vyžiada aj pomoc odborníka. Treba si však pozorne vyberať.
Užitočnou pomôckou sú referencie a webová prezentácia daného finančného experta. Nemalo by ísť o prvoplánového predajcu produktov, ale o človeka schopného poskytnúť objektívnu radu. S jeho pomocou, trpezlivosťou a disciplínou sa môžete úspešne dopracovať k cieľu.
Predloha článku vyšla na webe Forbes.com. Autorom je prispievateľ James Brewer.
