Mnoho ľudí prichádza na terapiu s presvedčením, že ich rozhodovacie schopnosti sa zhoršili natoľko, že nedokážu urobiť ani základné rozhodnutia. Kladú otázky ako:
- Kedysi som sa rozhodoval rýchlo a intuitívne, no v poslednom období ma až paralyzuje predstava, že budem musieť urobiť aj to najmenšie rozhodnutie. Prečo sa to deje?
- Moji blízki sú vždy otrávení mojou nerozhodnosťou. Ako sa môžem stať sebavedomým v rozhodovaní?
- Toľko veľa toho zmeškám len preto, že sa nedokážem sústrediť a vybrať si, čo chcem. Ako dosiahnuť, aby ma už rozhodovanie nedesilo?
Ak ste sa v niektorom z týchto výrokov spoznali, možno zažívate rozhodovaciu paralýzu, stav, ktorý vás zneistí, keď vidíte množstvo možností, ktoré je ťažké porovnávať. Chronická rozhodovacia paralýza môže z dlhodobého hľadiska zhoršiť vaše rozhodovacie schopnosti.
Robiť rázne rozhodnutia vyžaduje, aby ste boli sústredení a duševne obratní. Tu sú tri základné pravidlá, ktoré vám pomôžu dostať na povrch vašu vnútornú rozhodnosť.
1. Nenaložte si viac, ako dokážete zvládnuť.
Ľudská myseľ nie je vybavená robiť neobmedzené množstvo rozhodnutí. Každé ďalšie, veľké alebo malé, zvyšuje kognitívnu záťaž vášho mozgu. Pri príliš veľkej záťaži začnú vaše rozhodovacie schopnosti ochabovať. Toto sa tiež nazýva rozhodovacia únava.
Jeden príklad tohto javu možno nájsť v štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Vedci skúmali tendencie sudcov rozhodnúť o podmienečnom prepustení obžalovaného. Zatiaľ čo logika by naznačovala, že sudcovia sa rozhodujú len na základe faktov, ktoré sú k dispozícii, realita je taká, že sú často ovplyvnení vonkajšími faktormi. Vedci zistili, že mali tendenciu byť zhovievavejší skôr počas dňa a hneď po obede a boli menej zhovievaví v pokročilejších hodinách dňa.
Tu je niekoľko spôsobov, ako sa môžete vyhnúť paralyzovaniu vašich rozhodovacích schopností v dôsledku únavy:
- Delegujte alebo automatizujte úlohy, ktoré nie sú nevyhnutné alebo si nevyžadujú vašu špecifickú odbornosť.
- Pred rozhodnutím sa porozprávajte s dôveryhodným blízkym alebo schopným kolegom, najmä ak sa cítite unavení.
- Urobte dočasné rozhodnutie a prehodnoťte ho, keď budete v jasnejšom stave mysle.
2. Neodkladajte rozhodnutia.
Keď sa pri rozhodovaní cítime nedostatočne sebavedomí, často ho odkladáme. Výskum však naznačuje, že čím viac odďaľujeme rozhodnutie, tým je menšia pravdepodobnosť, že ho niekedy urobíme.
V štúdii publikovanej v Nicotine and Tobacco Research väčšina fajčiarov, ktorí odkladali termín, kedy skoncujú s cigaretami, lebo nemali dostatočne silnú vôľu, mala veľmi malý úspech so skončením fajčenia v budúcnosti.
Z tohto dôvodu nám autor James Clear, ktorého odbornosť spočíva vo vytváraní návykov a rozhodovaní, radí, aby sme robili dôležité rozhodnutia, aj keď sa na to necítime dostatočne kvalifikovaní alebo sebavedomí. Musíme začať skôr, než sa budeme cítiť pripravení, aby sme zabezpečili, že sa na tú cestu aj vydáme.
Učiť sa môžeme aj za pochodu, ale úspech alebo neúspech nám zabezpečí len to, že rozhodnutie spravíme, nie že o ňom budeme len premýšľať.
3. Zosúlaďte ciele s vaším egom.
Ak máte z výsledku protichodné pocity, rozhodovanie bude ťažšie. V takýchto situáciách výskum publikovaný v Journal of Research in Personality naznačuje, že by ste sa mali snažiť „zosúladiť“ vaše rozhodnutia s vaším egom.
To znamená vedieť, čo sa od vás očakáva a čo sa zdá byť „správnym“ konaním v naliehavých situáciách. Psychológ Michael Robinson zo Štátnej univerzity v Severnej Dakote vysvetľuje: „Jedinci, ktorí majú vysokú úroveň egoizmu, budú pravdepodobne žiť lepšie a menej konfliktné životy. Na druhej strane jednotlivci s nezosúladeným egom konajú spôsobmi, o ktorých sami vedia, že sú problematické.“
Rozhodovanie v súlade s egom môže mať dva dôležité aspekty:
- Umožňuje ľuďom robiť rozhodnutia, ktoré sú z krátkodobého hľadiska nepríjemné, ale majú dlhodobé výhody.
- Vďaka tomu, že je zamerané na riešenie problémov, robí z riešenia zložitých rozhodnutí menej averzný proces.
Robiť lepšie rozhodnutia vo väčšine prípadov nie je o nadľudskej inteligencii. Skôr ide o to, aby človek pracoval na svojej odolnosti, integrite a sebauvedomení, aby sa stal lepším v rozhodovaní.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Mark Travers.