Rusko verbuje vojakov zo Sýrie a nasadilo polovojenské jednotky, vrátane jednotiek z moslimského ruského regiónu Čečenska, aby posilnilo svoju ofenzívu na Ukrajine.
To môže byť podľa expertov znakom toho, že Rusko napriek svojej oveľa väčšej armáde možno nemá vojakov na obsadenie najväčšej európskej krajiny – alebo možno dokonca na to, aby mohlo udržať najväčšie ukrajinské mestá, ak ich dokáže dobyť tvárou v tvár tvrdému ukrajinskému odporu.
Mohutnosť armády
Predpokladá sa, že v súčasnosti je na Ukrajine približne 190-tisíc ruských vojakov. To sú takmer všetky sily, ktoré boli pred inváziou na ukrajinskej hranici, uviedol Pentagon. A predstaviteľ americkej armády v pondelok 7. marca odhadol, že 2-tisíc až 4-tisíc ich bolo doteraz v konflikte zabitých.
Ruská armáda má podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie 280-tisíc príslušníkov a ozbrojené sily celkovo 900-tisíc príslušníkov, naproti Ukrajine, ktorá má celkovo asi 210-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl (plus vojaci v zálohách a v súčasnosti regrutovaní vojaci).
Rusko má tiež vo svojich vojenských zálohách podľa odhadov 2 milióny vojakov. Z nich už niektorí boli nasadení na boje v Ukrajine. Inštitút pre štúdium vojny však poznamenáva, že „len málo z nich je aktívne trénovaných a pripravených na vojnu“. Odhaduje sa, že iba 4- až 5-tisíc rezervných vojakov bolo od roku 2019 považovaných za „aktívnych“.
Povolanie nových síl a brancov
Rusko môže tiež naverbovať nových vojakov – povolať mladých ruských mužov do povinnej služby. Frederick Kagan, riaditeľ Projektu kritických hrozieb na inštitúte American Enterprise Institute, však pre Forbes povedal, že nebudú vycvičení dostatočne rýchlo, aby mohli byť nasadení na Ukrajinu. A poslať ich skôr, ako budú vycvičení, znamená, že budú „v podstate potravou pre delá“.
Kremeľ v utorok (8. 3.) priznal, že branci boli vyslaní do bojov na Ukrajine, čo je v rozpore s ruskými zákonmi.
Kagan poznamenal, že je „veľmi ťažké povedať“, koľko „stále bojovo činných“ vojakov má Rusko v okolí ukrajinského hlavného mesta Kyjev a že je ťažké odhadnúť, koľko by ich bolo potrebných na dobytie Kyjeva alebo iných miest – vzhľadom na to, že doteraz má Rusko „veľmi zlé výsledky“. Ukrajina naproti tomu „prekonala to, čo si väčšina ľudí myslela, že dokáže“.
Má Rusko dostatok síl?
Dmitrij Gorenburg, vedúci výskumník v CNA, pre americký Forbes povedal, že hoci má Rusko „dostatok mužov na dobytie jednotlivých miest“, nemá dostatok vojakov na to, aby tieto mestá udržali. Najmä preto, že sily sú čoraz potrebnejšie aj na „potláčanie protestov v Rusku“.
„Ruské vojenské sily nie sú dostatočné na to, aby obsadili krajinu, dokonca ani len jej východnú polovicu,“ povedal Gorenburg pre Forbes a poznamenal, že aj ak sa Rusko dokáže zmocniť jednotlivých miest, „problémy prídu, keď si mestá budú chcieť udržať a pokračovať k ďalším cieľom“.
Verbovanie Sýrčanov a čečenský vodca
„Priviesť Sýrčanov na Ukrajinu je ako priviesť Marťanov, aby bojovali na Mesiaci,“ hovorí Charles Lister.
Aký efekt bude mať úsilie Ruska priviesť zahraničné jednotky? Wall Street Journal uviedol, že Rusko verbuje Sýrčanov, ktorí sú „zruční v boji v mestách“, aby pomohli armáde dobyť ukrajinské mestá.
Medzitým Rusko rozmiestňuje aj jednotky regionálnych polovojenských síl, známych ako Rosgvardia. Vrátane tých, ktoré sú kontrolované čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom.
Aj keď tieto sily pomôžu posilniť ruské počty, odborníci sú skeptickí, či to pomôže vyriešiť problémy Moskvy s množstvom vojakov.
„Priviesť Sýrčanov na Ukrajinu je ako priviesť Marťanov, aby bojovali na Mesiaci,“ povedal pre Journal odborník na Sýriu Charles Lister z Inštitútu Blízkeho východu.
Kagan zase povedal pre Forbes.com, že „si nemyslí, že [ich pomoc bude] dostatočná“ a varoval pred „spájaním“ rôznych skupín ľudí, ktorí budú pobehovať so zbraňami a snažiť sa „niečo robiť“, namiesto „efektívnych vojenských síl“.
Protipovstalecký boj
Zatiaľ nevieme, či sa napriek tomu Rusku podarí uspieť vďaka jeho špičkovej vojenskej technike a väčšej rozlohe. „Väčšie šance sú vždy na strane Ruska,“ vzhľadom na to, že je to „väčšia, bohatšia a mocnejšia krajina s oveľa väčšou armádou,“ hovorí Kagan. Ak by sa však Rusku podarilo dobyť Ukrajinu a Ukrajinci by potom vyvolali povstanie, „Rusi by jednoducho nemali dostatok mužov na účinný protipovstalecký boj v krajine veľkosti Ukrajiny, aby si ju udržali“.
„Celkom pokojne môžem povedať, spolu s rastúcim počtom analytikov a expertov, že to celé skončí nezávislou a slobodnou Ukrajinou, hoci nie je jasné, či sa tak stane o mesiac, šesť mesiacov či o päť, desať rokov,“ uzavrel Kagan.
Kľúčové fakty konfliktu
Rusko napadlo Ukrajinu nadránom 24. februára a podľa analytikov sa zdalo, že Rusko očakávalo rýchlu porážku ukrajinských síl a zvrhnutie vlády. Ukrajinská armáda však do značnej miery prekonala očakávania, zatiaľ čo Rusko urobilo sériu strategických chýb.
Rusku sa zatiaľ nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev a ani ďalšie kľúčové mestá v jeho blízkosti, vrátane druhého najväčšieho mesta Charkov. Rusko však malo väčší úspech na juhu, kde obsadilo prístavné mesto Cherson a obsadilo Mariupol.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Alison Durkee.
