Nie je tajomstvom, že mnohí úspešní ľudia zostanú pokojní v takmer každej situácii. Tajomstvom však je, prečo to tak je a vďaka čomu to dokážu.
Psychológia „pokojnosti“ hovorí o kognitívnej kontrole. A keďže úspešní ľudia jej majú veľa, dokážu v pravý čas urobiť pravé rozhodnutia.
Kognitívna kontrola v praxi znamená, že vaše činy, myšlienky a emócie sa zosúladia takým spôsobom, že sa viete rozhodovať, kedy vám stačí „iba“ dodržovať pravidlá a kedy ich máte porušiť. Ako môžeme dokázať takéto veci bez stresu, ktorý pramení z prílišnej snahy o to, aby sme si zachovali chladnú hlavu?
Nuž, tajomstvom je často aj to, že vyššia úroveň kognitívnej kontroly sa dá naučiť. Kľúčom k tomu však je schopnosť pracovať so strachom. V praxi totiž zväčša stačí len trochu stresu a naša kognitívna kontrola sa rozpadne.
V tomto bode ponúka behaviorálna veda niekoľko zistení. Vďaka štúdiu zvykov úspešných ľudí vidíme, kedy sa ich účinné postupy podobajú na stratégie určené na dosiahnutie pokoja, ktoré sú založené na psychologickom výskume. Tu je sedem zvykov, ktoré si môžete skúsiť osvojiť.
1. Nesnažte sa upokojiť. Skôr sa nabuďte.
Je to intuitívne? Je. Ale… Väčšina z nás si myslí, že najlepšie, čo môžeme v strese urobiť, je, aby sme si rozkázali – upokoj sa. Behaviorálni vedci z Harvard Business School však zistili, že to nie je dobrý nápad.
Všimli si, že stres často pramení z obavy, že sa stane niečo zlé – aj keď je to nepravdepodobné. V tom prípade vám však nútenie samého seba k tomu, aby ste sa upokojili, nepomôže upokojiť sa. Akurát tie myšlienky potlačíte. Zlé myšlienky a strach sa odrazia niekam „nabok“ a v skutočnosti sa vo vás tvorí stres. Lepšia odpoveď je nabudiť sa a sústreďovať sa na možnosť, že sa stanú pozitívne veci.
Inými slovami, v rámci nejakých rozumných hraníc by sme mali očakávať, že to dopadne dobre. Vďaka tomu v mysli nastane skutočný pokoj. Samozrejme, musíte pamätať, že vám ide o to, aby ste si zachovali kognitívnu kontrolu, teda chladnú hlavu, a nenabudili sa až príliš. Vďaka tomu sa vám so stresom bude vyrovnávať ľahšie a bude to aj efektívnejšie.
2. Zistite, ako dobre zvládate multitasking.
Nie každý máme rovnakú výbavu a naša schopnosť zostať v pokoji je vyvinutá rôzne. Dôsledkom toho je, že by sme všetci mali poznať naše hranice. Vedci z Case Western zistili, že najlepší „multitaskeri“ lepšie zvládajú stres. A je to o to viac pravda, o čo viac ide o stres z kritiky. Ako to funguje?
Mysleli by ste si, že „multitaskeri“ jednoducho vedia prepínať pozornosť z jednej veci na druhú. Žonglovať. Nie je to celkom tak. Vedci zistili, že v skutočnosti robia niečo, čo pomenovali „over-claiming“. Keď sú v strese a pod paľbou kritiky, tak trochu sa chvastajú, a vďaka tomu sa upokoja! Ak to robia nahlas, je to sociálne neakceptovateľné. Ale funguje to!
Naopak, ľudia, ktorí sú v multitaskingu slabí, si v mysli viac premieľajú obavy a strach. Povedzme si to na príklade: ak pre kamarátov organizujete víkend na chate, máte pod kontrolou rôzne spoločné účty, viete, kto má čo doplatiť, zvládnete pritom aj odrážať vtipy a kritiku, kam ste to všetkých zobrali a ešte sa pritom aj chválite fotkami svojho novorodenca, tak ste asi v používaní metódy chválenkárstva rodený talent.
Ak takéto niečo nie je pre vás to pravé, porozmýšľajte v pokoji, ako by sa to dalo začať potichu zlepšovať.
3. Porušte pravidlo o očakávaniach.
Jeden z klasických dôvodov pre nervozitu je, že sa bojíte budúceho sklamania. Hlbší mechanizmus, ktorý tu pracuje, sa volá kognitívny predsudok z rizikovej averzie. Tá ovplyvňuje, ako vnímame a ako podstupujeme riziko. Riziko vždy smeruje do budúcnosti.
Ak si myslíme, že veci sa nestanú tak, ako by sme chceli, rozširujú sa nám zreničky, zvyšuje sa náš tlak a reagujeme neprimeranými akciami (gambleri napríklad stávkami), aby sme udalosti, ktoré sa vyvíjajú „zle“, nejako „prebili“. Na druhej strane, ak veríme, že všetko ide ako po masle, uspokojíme sa a možno neurobíme to, čo bolo potrebné, aby sa to naozaj stalo. Dôsledkom je, že nevyužijeme možnosti, ako veci urobiť správne. Nedarí sa nám tak či onak.
A tu je jadro problému. Keďže naše fyzické symptómy, ktoré prichádzajú, keď nevyužívame príležitosť, sú menej výrazné, ako keď prežívame stratu (napríklad nerozširujú sa nám zreničky), stres nie je slabší. Namiesto strachu z prehry si v podvedomí nadávame pre to, že vlastne smútime, že sa nám nedarí. Vytáča nás to, núti do hysterických reakcií. Tak či tak nám chýba kognitívna kontrola a kognitívna flexibilita.
Pokojní zostaneme len vďaka tomu, že sa zbavíme predpokladov, s ktorými sme do práce šli. Prvé, čo pre to môžeme urobiť, je, že sa zbavíme nutkania vizualizovať si výsledky – zlé alebo dobré. Ak sa však situácia začne javiť ako nedobrá (alebo príliš dobrá), sústreďte sa na iné veci, iné ciele, ktoré treba dosiahnuť. Takýto „portfóliový spôsob“ rozmýšľania je mimoriadne efektívny na to, aby sme sa zbavili averzie voči prehre.
4. Podniknite malý únik zo situácie.
Nerobte to ako vo filme, kde hrdinovia utečú podliakom vždy len vďaka tomu, že sa pekelne sústreďovali na to, čo robili – napríklad v poslednej chvíli zneškodnili bombu alebo podliakom nejako inak prekazili plány. Výskumníci z University of Illinois zistili, že je tu aj lepší spôsob, ako na riešenie zložitých situácií.
Vďaka pokusom zdokumentovali, že prestávky v činnosti, určené na to, aby ste si „prevetrali hlavu“, sú lepším spôsobom správania a vedú k lepším výkonom. Inými slovami, sústreďovať sa príliš intenzívne na danú úlohu vytvára stres navyše, ktorý napokon kognitívnu kontrolu podkopáva. Samozrejme, je otázkou, či je vhodný moment na malý myšlienkový únik, napríklad, na vyplnenie jedného Sudoku, keď na vás práve útočí filmový vrah, no v kancelárii vám to pri plnení multitaskingových zadaní pomôže.
-
Grimasy obchodníka na Wall Street Petra Tuchmana sa stali stelesnením nervozity na burze. FOTO: SITA, AP
5. Udržujte dištanc – od stresujúcej situácie.
Keď máte do činenia s „toxickým“ kolegom alebo šéfom, je to príklad vysoko stresujúcej situácie. Ale ak je to šéf, je dôležité, aby ste situáciu zvládli zodpovedajúcim spôsobom. Žiaľ, mnohí z nás sa v takejto situácii riadia emóciami. Myslíme v duchu na útok a na to, že na nás útočia. Myslíme na to, ako nám ten druhý človek robí zle. Naštveme sa.
Vedci z Ohio State však zistili, že toto je úplne zlý prístup. Dištanc je oveľa efektívnejší. Vyslovene si predstavte, že ste len mucha na stene a pozeráte sa na to, čo tu tí dvaja riešia – pomôže vám to držať na uzde zlé pocity. Ak si na tento trik spomeniete v momente, keď konflikt práve horí, zlosť a stres akoby zmiznú. Nahradia ich silné pocity pokoja. Zaujímavé je, že táto technika funguje pomerne dlho po tom, ako nastal stres.
6. Rozprávajte sa sám so sebou.
Možno si myslíte, že je to príznak duševnej choroby. Až na to, že počas náročnej situácie je to niečo, čo vám pravdepodobne pomôže zostať mentálne zdravým a pokojným. Neurovedci z Michigan State University zistili, že rozprávať sa so samým sebou (v duchu) v tretej osobe odbúrava emócie prchkosti a podporuje kognitívnu kontrolu.
Napríklad? Ak vám niekto skočí do cesty, povedzte samému sebe: „Ty, prečo by si mal na toho človeka teraz vykrikovať?” Je dosť možné, že vám takáto jednoduchá vec pomôže.
7. Spite viac!
Výkričník tam je preto, že väčšina z nás to nedodržuje – a to je zle! Myslíme si, že úspech si žiada prácu po nociach. Je však dobre známe, že nedostatok spánku nám kradne mentálnu kapacitu a vyslovene škodí hlave! A často sa nedostatok spánku prejaví v najhoršom momente. Od Jeffa Bezosa po LeBrona Jamesa, všetci chvália spánok.
Stále je možné, že ako mladý musíte pracovať nesmierne tvrdo, ak chcete dosiahnuť kariérny úspech. Ak ste však dobre zorganizovaní, dobre spíte, pomôže vám to – aj mladým – aby ste v strese nezlyhávali!
Oddychujúci turisti počas fiesty v španielskej Pamplone. Ilustračné foto: SITA, AP
Ako vidíme, „chladná hlava“ je trochu veda a trochu umenie. Umenie potrebuje štipku kreatívnosti a pomôže vám aj prirodzený talent, teóriu sa viete naučiť. V zásade ide hlavne o to, aby sme si naše kognitívne schopnosti strážili a zveľaďovali ich.
A dá sa na to ísť tak, že kultivujeme zvyky, ktoré nám pomáhajú postupovať aj podľa pravidiel, ale aj proti nim. Napríklad tie prestávky. A okrem toho sa ešte vyhýbajte zamerania sa na negatívne výsledky, zabudnite na očakávania a učte sa manažovať reakciu na stres.
Všetko toto, a to hovorí veda, je dohromady recept na úspech.
Tony Ewing píše na Forbes.com o riziku, disruptívnom podnikaní a behoviorálnom skúmaní leadershipu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk