Česká inštitúcia je na trhu unikátom nielen štedrými dividendami, ale aj vlastníckou štruktúrou.
Akcie Monety Money Bank od začiatku tohto roka posilnili takmer o 11,5 percenta na aktuálnych 215,50 českej koruny, čo je v rámci hlavného trhu pražskej burzy najviac. Nadviazali tak na solídny rast v minulom roku, keď pridali takmer 60 percent. Podľa analytikov im však veľa ďalšieho priestoru na rast už nezostáva.
Pre Monetu to bol mimoriadny rok. Z doteraz zverejnených výsledkov za prvé tri minulé kvartály vyplýva, že tempo rastu jej čistého zisku zrýchľuje. V poslednom kvartálnom reporte banka uviedla, že by mohla svoj pôvodný plán – zarobiť v roku 2026 šesť miliárd korún v čistom – prekonať o 300 až 400 miliónov korún.
V rovnakom období zvládla Moneta navýšiť svoj prevádzkový zisk oproti predchádzajúcemu roku o 9,1 percenta. Prevádzkové náklady spoločnosti však prakticky stagnovali – zvýšili sa iba o 0,9 percenta. Za zmienku stojí aj podiel nesplácaných úverov (NPL ratio), ktorý banke klesol na historické minimum 1,1 percenta.
„Moneta dlhodobo dodáva veľmi silné hospodárske výsledky. Tie štvrťročné neraz prekonali odhady analytikov a manažment plní, a niekedy dokonca prekonáva svoje výhľady. Myslím si, že sa mu v tomto ohľade nedá nič vytknúť, pre akcionárov odvádza naozaj veľmi dobrú prácu,“ konštatuje analytik Fio banky Karel Nedvěd, ktorý akcie Monety pokrýva.
Akcionári sa nemôžu sťažovať ani na dividendovú politiku Monety, ktorá im takto dlhodobo prerozdeľuje zhruba 90 percent čistého zisku. V tomto ohľade patrí k najštedrejším bankám v Európe. Poslednú mimoriadnu dividendu vyplatila vlani v novembri.
Všetko vyššie spomenuté je však podľa analytikov v cene akcií Monety dávno plne zahrnuté. „Valuácia je už relatívne napätá. Z pohľadu valuačných násobkov, konkrétne podľa najčastejšie používaného pomeru ceny akcie k vlastnému kapitálu, je Moneta s veľkým náskokom najdrahšou bankou v regióne,“ usudzuje analytik Milan Lávička, ktorý akcie Monety pokrýva v J&T Banke.
„Priestor pre ďalší rast, aspoň z pohľadu fundamentu, by tak už mal byť obmedzený,“ dodáva.
Spomínaný ukazovateľ P/B (Price-to-Book value) má Moneta na úrovni takmer 3,5, zatiaľ čo konkurenčná skupina Erste alebo Komerční banka ho majú okolo úrovne dva. „Moneta si vyšší násobok rozhodne zaslúži, avšak domnievam sa, že aktuálne ocenenie už predbehlo fundament,“ súhlasí Nedvěd.
V tomto týždni sa však rast cien akcií Monety na pražskej burze zrýchlil. V utorok posilnili o 4,19 percenta, čo bol ich najprudší jednodňový skok od minulého apríla. V ten deň sa darilo celému európskemu bankovému sektoru a zároveň vyšiel odhad, že Moneta prekoná svoje ciele aj pri ďalších kvartálnych výsledkoch, ktoré zverejní budúci týždeň v utorok.
„Akcie Monety rastú už šesť dní v rade pri mierne nadpriemerných objemoch, takže je možné, že je na trhu prítomný nejaký väčší investor, ktorý buduje či navyšuje svoju pozíciu v tomto titule,“ premýšľa Lávička.
Hlavným rizikom pre tieto cenné papiere je podľa analytikov to, že utorkové výsledky nebudú dosť dobré. „Akékoľvek, hoci aj menšie, sklamanie – či už vo výsledkoch, alebo vo výhľade manažmentu – či zhoršenie všeobecne pozitívneho sentimentu by mohlo viesť k výraznejšiemu pohybu ceny akcií smerom nadol,“ myslí si Nedvěd.
„Napriek tomu je dobré spomenúť, že doposiaľ manažment vždy doručil to, čo sľúbil. Hlavné riziká tak môžu byť spojené skôr s vývojom celého trhu v nadväznosti na vývoj ekonomiky či ďalšiu eskaláciu geopolitického napätia,“ dodáva Lávička.
Pozitívnym signálom smerom k investorom môže byť jedna nedávna manažérska transakcia – generálny riaditeľ a šéf predstavenstva Monety Tomáš Spurný nakúpil vlani v decembri 3 990 akcií banky.
Moneta je na trhu unikátom nielen štedrými dividendami, ale aj svojou vlastníckou štruktúrou. Je to posledná veľká česká banka, v ktorej vlastníckej štruktúre dominuje český kapitál. Najväčším akcionárom Monety je s podielom necelých 30 percent spoločnosť Tanemo z portfólia skupiny PPF.
V minulosti prebehlo niekoľko pokusov zlúčiť Monetu s ďalšími bankovými aktívami PPF, najmä s Air Bank, čím by v Česku vznikla tretia najväčšia banka čo do počtu klientov. Prvý pokus sa konal v roku 2018, strany sa však nedohodli na cene.
Plán fúzie z roku 2021 akcionári Monety schválili, ale v marci toho istého roku došlo k tragickej smrti zakladateľa PPF a niekdajšieho najbohatšieho Čecha Petra Kellnera. Nové vedenie PPF sa na jar 2022 rozhodlo prebiehajúcu fúziu zastaviť pre zhoršenie makroekonomickej situácie, najmä pre vypuknutie vojny na Ukrajine.
Šéf Monety Spurný, ktorý v jej čele stojí vyše 10 rokov, patril k výrazným zástancom zlúčenia. Svojho sna o vybudovaní „národného bankového šampióna“ sa však nevzdáva.
„Suverénna krajina, ako je Česká republika, by mala mať svoju vlastnú národnú šampiónku medzi bankami. Keď sa pozrieme do strednej, východnej a často aj do južnej Európy, vidíme, že taká banka tam väčšinou existuje,“ uviedol vo veľkom rozhovore pre Forbes vlani na jeseň.
Zabŕdol aj do konkurencie z Českej sporiteľne a jej predaja do rúk rakúskej skupiny Erste v roku 2000. „Je škoda, že naša viac ako 200-ročná banka bola predaná za 19 miliárd českých korún. Keď sa pozriete na trhovú kapitalizáciu jej zahraničného vlastníka, naša sporiteľňa prispieva k jeho zisku asi jednou tretinou, čo ukazuje, že pre českú ekonomiku to nebola úplne najvýhodnejšia transakcia,“ povedal Spurný.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Marek Tomanka.
