Nenávidíte svoju prácu. Nenávidíte ju celý deň, od momentu, keď prekročíte prah dverí, až po rýchly večerný odchod. No je to skutočne práca, pre ktorú ste nešťastní, alebo je v tom niečo iné? Niekedy, keď sa odídete z jedného zamestnania do druhého, zistíte, že ste rovnako frustrovaní. Ani zďaleka v tom však nie ste sami. Zamestnanci za posledných 30 rokov zaznamenali stabilný pokles spokojnosti so zamestnaním. Nižšie sa dozviete, ako zistiť, či je problém vo vašej práci alebo vo vás.
Je pocit nešťastia prechodný?
Cítite sa takto po príchode do kancelárie či budovy, prípadne počas home office alebo vás pocit nešťastia prenasleduje i cez víkend? Pokiaľ sa vaše šťastie a dobrá nálada vytratia hneď, ako vkročíte do práce, môžete mať pravdu a tieto pocity vám primárne spôsobuje zamestnanie. Dobrou správou je, že šťastie sa vracia, keď ste mimo pracoviska.
Spokojné pracovisko a nadšení zamestnanci.
Aj toto dokážu vybudovať manažéri šťastia
Preto si položte pár otázok. Ktoré aspekty práce vás najviac trápia? Môžete s týmito únavnými a frustrujúcimi aspektmi niečo urobiť? Môžete si dovoliť odísť z tohto zamestnania, ak to výrazne ovplyvní kvalitu vášho života? Alebo je načase začať si hľadať niečo iné a až potom z neho odídete?
Myslíte v štýle všetko alebo nič?
Namiesto toho, aby ste mysleli na to, že máte v práci voľno, váš mozog prepína do režimu sťažovania sa na „hroznú prácu“? Je možné, že niektoré aspekty zamestnania sa vám páčia a iné nie. Iba zriedkavo existuje zamestnanie, ktoré je na sto percent hrozné alebo úžasné. Väčšina pracovných miest patrí niekde do stredu.
Pokiaľ máte sklon k tomu, čo sa v kognitívno-behaviorálnej terapii označuje ako myslenie „všetko alebo nič“, nedokážete vnímať ťažký deň len ako dočasnú situáciu. Zrazu sa vám zdá, že je hrozné všetko. Vo väčšine prípadov sú však udalosti dočasné. Niektoré sú len o čosi dočasnejšie ako iné. Sledujte, kedy začnete myslieť v štýle „všetko alebo nič“. Vtedy používate frázy ako: vždy, nikdy, všetko a nič.
Kedy je načase opustiť toxické pracovisko
5 krokov, ako si postupne odpovedať na túto otázku
Ak sa pri takomto myslení prichytíte, zastavte a namiesto toho vyhľadajte prospešnejšiu alternatívu. „Všetky dni v tejto práci sú hrozné,“ skúste vymeniť za „Mám v tejto práci niekoľko zlých dní, no stalo sa v nej aj niekoľko dobrých vecí.“ Zmena vášho vnútorného monológu si vyžaduje prax, no napokon pre vás bude prirodzená.
Snažíte sa dosiahnuť dokonalosť?
Ste stále sklamaní, pretože vaša práca alebo váš život nie sú dokonalé? Ľudia, ktorí cítia, že budú šťastní, keď dosiahnu konkrétny cieľ, nikdy nebudú dostatočne spokojní. Namiesto toho, aby ste sa pokúšali o dokonalosť, premýšľajte o tom, aké minimum by ste vo svojej práci prijali a stále cítili pocit uspokojenia.
Chcete šťastie alebo životný účel?
Šťastie sa zvykne preceňovať. Skutočným rozdielom je životný účel či zmysel. Zodpovedá práca vašim hodnotám alebo základným presvedčeniam? Cítite, že vám súčasné zamestnanie pomáha posunúť sa k cieľu, ktorý je v súlade s vaším životným účelom alebo zmyslom? No a možno sa pýtate, aký vlastne je účel vášho života. Vedzte, že nie ste sami. Väčšina ľudí má problém zodpovedať tieto otázky.
Skúste zvážiť, že pre váš život nemusí existovať jediný účel alebo zmysel. Existuje niekoľko spôsobov, vďaka ktorým sa dostanete k jadru toho, na čom vám záleží. Vďaka akým aktivitám strácate pojem o čase a cítite sa vo svojom živle? Porozprávajte sa s dôveryhodným priateľom alebo členom rodiny, stretnite sa s poradcom, využite písanie denníka ako cestu k objaveniu a spoznávaniu seba samého. Prípadne použite pracovný zošit so štruktúrovanými cvičeniami, ktoré vám pomôžu zistiť, čo vo svojom živote vlastne chcete.
Nájdite si čas na to, aby ste preskúmali dôvody, pre ktoré ste v práci nešťastní. Vďaka tomu môžete zistiť, aký podiel týchto pocitov vo vás spôsobuje práca a aký podiel zase vlastné myšlienky a správanie. Vo väčšine prípadov je to kombinácia oboch. A pokiaľ na pracovisku čelíte obťažovaniu alebo inej nezvládnuteľnej situácii, vyhľadajte právnu pomoc.
Prispievateľka Stephanie Sarkis píše pre Forbes.com o duševnom zdraví.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk