Pozrite si, ako sa darí portfóliám zostaveným podľa kresťanstva, judaizmu a islamu.
Fundamentálna alebo technická analýza? Rozhodnutiu o investovaní predchádza veľa dôležitých otázok. Významná časť finančníkov uprednostňuje najmä podrobné analýzy. Časť z nich však pripisuje dôležitú váhu duchovnejšiemu rozmeru a plneniu etických či náboženských kritérií.
Pozrite si, aké indexy majú k dispozícii investori so silnejším duchovným presvedčením. Zaujímavý je aj postoj niektorých náboženstiev k takzvanému intradennému obchodovaniu.
Väčšinu západného sveta ovplyvňuje židovsko-kresťanská kultúra. Tá do určitej miery ovplyvňuje aj finančnú legislatívu. Napriek tomu existuje pomerne veľký rozdiel medzi bežnými investičnými príležitosťami a portfóliami zostavenými podľa náboženských pravidiel.
Ako investujú kresťania
Kresťania, ktorí majú záujem investovať podľa svojich hodnôt, majú na výber viaceré produkty. Niektoré kopírujú bežné indexy, ale tvorcovia ich očistili o takzvané nevhodné investície. Ďalšie zostavili s väčším dôrazom na individuálny prístup.
S&P 500 Catholic Values Index
V skutočnosti ide o širší index S&P 500, z ktorého tvorcovia vylúčili spoločnosti nezlučiteľné s katolíckymi hodnotami. Kritériá pre výber zostavila Americká asociácia katolíckych biskupov.
Pravidlá odmietajú aktivity spojené s vykonávaní potratov, ale aj výrobu filmov pre dospelých. „Stopku“ majú tiež výrobcovia biologických či chemických zbraní, kazetových bômb, nášľapných mín a jadrového arzenálu.
Vylučujú aj spoločnosti využívajúce detskú prácu. V sektore zdravotníctva je problém aj výroba antikoncepcie a práca s kmeňovými bunkami. Nežiaduce sú aj hazardné hry, tabak či kanabis.
Hoci kritériá naznačujú významné zmeny, v portfóliu dominujú tradičné technologické firmy ako Microsoft, Nvidia, Apple, Tesla a Meta. V tomto prípade tvoria celý index americké spoločnosti. Ako ukazuje graf, výkonnosť sa veľmi nelíši od materského indexu.
S&P Developed Ex-U.S. Catholic Values Index
Ako už názov napovedá, ide o mimoamerickú alternatívu. Vylúčené sú okrem USA aj spoločnosti z Južnej Kórey.
V portfóliu dominujú s 25-percentným podielom japonské firmy. Výrazné zastúpenie majú aj európske krajiny a Austrália. Peniaze smerujú najmä do finančného sektora a priemyslu.
Do desiatky najväčších spoločností patrí francúzsko-taliansky koncern vyrábajúci okuliare a šošovky EssilorLuxottica a austrálska biotechnologická spoločnosť CSL zameraná na liečbu závažných ochorení.
Významnejší podiel majú aj nemecká softvérová spoločnosť SAP, či ASML Holding zo segmentu polovodičov.
Ďalej je to japonská automobilka Toyota Motor, potravinárska spoločnosť Unilever, nemecký Siemens a ropný Shell. Z finančného sektora sú v prvej desiatke HSBC Holdings a Commonwealth Bank Australia.
Zdroj: S&P
FaithShares Christian Values Index
Aj v rámci kresťanstva možno nájsť rozdielny pohľad na etické pravidlá. Tomu sa prispôsobuje aj trhová ponuka.
Spoločnosť FaithShares Trust ponúka samostatné portfólia pre katolíkov, metodistov a tiež väčší index zameraný komplexne na kresťanov. Orientácia je zrejmá už z názvov: FaithShares Catholic Values Fund, FaithShares Christian Values Fund, FaithShares Methodist Values Fund.
Napriek drobným rozdielom majú „stopku“ hazard, niektoré nebezpečné zbrane ako nášľapné míny, filmy pre dospelých, tabak, alkohol a z medicínskeho sektora potratové klinky či výskum kmeňových buniek.
Judaizmus proti rope
Prísne pravidlá pre finančný sektor má aj judaizmus. Môže to pôsobiť paradoxne, no vzťah židov a finančného sektora sa často vníma stereotypne. Z viacerých historických dôvodov sa židia stali finančníkmi Európy. Pravidlá pre investovanie však majú nastavené podobne prísne ako kresťania.
JLens 500 Jewish Advocacy U.S. Index
V tomto prípade ide o index veľkých amerických spoločností, ktoré prešli sitom náboženských pravidiel spoločnosti JLens. Nezisková organizácia má za cieľ obhajobu židovskej komunity a dohliada na náboženské hodnoty .
V rámci morálnych kritérií vylučuje z investovania spoločnosti, ktoré generujú významné príjmy z „treif“, teda nekóšer aktivít, ako sú napríklad ťažba ropných pieskov, ale aj tabakové výrobky či komerčné prevádzkovanie väzníc.
Spoločnosť tiež vedie zoznam spoločností, ktoré sú z možného investovania vylúčené pre morálne pochybenia.
Typické príklady sú korupcia, protisúťažné správanie a pranie špinavých peňazí. Vážny dôvod na odmietnutie je detská práca a diskriminácia na pracovisku, ale aj porušovanie ekologických zákonov, ľudských práv a pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
V JLens 500 Jewish Advocacy U.S. Indexe sa nachádzajú firmy z USA. Až tretinové zastúpenie majú technologické spoločnosti, vyše 14 percent zase finančný sektor. Najväčší individuálny podiel majú Microsoft, Nvidia, Apple, Amazon a Alphabet.
Zdroj: Google
Islam proti úrokom
Islamské náboženstvo pôsobí prísnejšie. Z investovania sú vylúčení výrobcovia alkoholu, spracovatelia bravčového mäsa, ale aj prevádzkovatelia hazardu a erotický priemysel. Problém môže byť aj výroba zbraní.
Islamské financie sú zaujímavé dvoma dôležitými zákazmi. Nežiaduci je „riba“, teda úrok, a tiež platí zákaz „gharar“, čo znamená nadmerné neistoty a riziko. Fakt, že islam nepovoľuje úroky, neznamená, že peniaze sú zadarmo. Úroky však nahrádzajú poplatky.
Dow Jones Islamic Market Index
Opäť ide o index očistený o nevhodné spoločnosti. Najväčšie zastúpenie v portfóliu majú Microsoft, Nvidia, Apple, Amazom a Meta. Celkovo až 42 percent tvoria technologické firmy, 12 percent majú priemysel a zdravotníctvo.
Geograficky dominujú so 71 percentami USA, druhé je Japonsko. Najväčšou arabskou krajinou je Saudská Arábia s váhou na portfóliu nepatrných 0,5 percenta.
Zdroj: S&P
Podobne ako pri ďalších náboženstvách, majú investori k dispozícii investičné variácie. Napríklad pod hlavičkou FTSE Shariah je v ponuke skupina rozvíjajúcich sa ekonomík – emerging markets –, ale aj rozvojové krajiny či celosvetový FTSE Shariah All-World. V prípade celosvetového indexu dominujú v portfóliu ťažobná Exxon Mobil, ale aj Procter & Gamble či Johnson & Johnson a SAP.
Podobne aj MSCI Islamic Indexes ponúkajú rôzne variácie, v tomto prípade orientované na jednotlivé krajiny. Zaujímavé sú aj produkty zamerané na najväčšiu moslimskú krajinu – Indonéziu –, Indonesia Sharia Stock Index a Jakarta Islamic Index.
Sporné intradenné obchody
Islamské pravidlá neovplyvňujú len niektoré sektory, ale aj samotné inštrumenty. Podľa blogu islamicly.com je zložitá otázka napríklad používanie páky.
„Mnohí islamskí učenci tvrdia, že pákový efekt môže viesť k nadmernému riziku a neistote, čo by ho mohlo urobiť ‚haram‘, čiže zakázanú praktiku. Niektoré islamské finančné inštitúcie však ponúkajú možnosti pákového efektu, aby sa predišlo úrokom,“ píše.
Podobne zložitá téma je aj predaj nakrátko – short selling. „Zahŕňa predaj aktíva, ktoré nevlastníte, a môže byť spojený s nadmernými špekuláciami. Väčšina učencov ho klasifikuje ako ‚haram‘ pre jeho špekulatívne vlastnosti a potenciál nespravodlivého zisku,“ dodáva autor blogu.
Naopak, dlhodobé investovanie so zameraním na hmotný majetok je viac v súlade s učením islamských financií.
