Tomáš Belica, zakladateľ interiérového štúdia Tolicci, nikdy neuvažoval nad inou kariérnou cestou ako tou, ktorou sa vydal. Ako sám hovorí, bolo by to proti jeho prirodzenej podstate, založenej na tvorení a umení vo všetkých jeho podobách.
„Od malička som maľoval a kreslil. S pomocou rodičov, ktorí mi nechali voľnú ruku, som sa mohol od detstva rozvíjať týmto smerom,“ uvádza Tomáš Belica.
Vďaka podpore rodiny tak mohol držať ceruzku v ruke naprieč všetkými stupňami štúdia – od základnej školy cez stavebnú strednú až po záhradnú a krajinnú architektúru na vysokej škole.
Dnes Belica riadi 15-členný tím a úspešnú spoločnosť – vykazujúcu za rok 2021 podľa Finstatu tržby takmer 331,5-tisíca eur. Oproti roku 2020 ide o viac ako 60-percentný nárast.
Predchádzal tomu jeden nepodarený pokus o podnikanie, ktorý však dokázal šéf Tolicci premeniť na šancu na ďalšie vzdelávanie a neskôr na základ novej, zdravej firmy.
Aj na vlastnej koži
„Po skončení vysokej školy som pracoval ako 3D vizualizátor v konkurenčnom štúdiu. Tam som sa spoznal s jedným dizajnérom, s ktorým som bol v tíme,“ pokračuje v rozprávaní Belica.
Postupom času – približne po 12 mesiacoch spolupráce – vznikla u spomínaných kolegov myšlienka vlastného štúdia. Obaja mali totiž trochu iné predstavy a pohľad na interiérový dizajn ako tie, ktoré odrážalo ich vtedajšie zamestnanie.
Prvá Belicova firma dostala názov BD design studio, no po roku zanikla. „Už sme nezvládali množstvo zákaziek a nedokonalé organizovanie nás nakoniec prevalcovalo,“ pripúšťa s tým, že to pripisuje najmä chýbajúcemu vzdelaniu v oblasti podnikania a manažmentu.
Tomáš Belica, zakladateľ štúdia Tolicci. Zdroj: osobný archívTo šéfovi Tolicci totiž nemal kto z blízkych odovzdať, keďže nepochádza z podnikateľskej rodiny a dané zameranie chýbalo aj v školských osnovách.
Následne tak absolvoval množstvo kurzov z oblasti manažmentu, riadenia ľudí, organizačnej štruktúry, odmeňovania a financií až po výber personálu a riadenia podniku ako takého.
V podobnej firme sa dokonca aj zamestnal, aby zozbieral osobné skúsenosti, čo ho však nakoiec utvrdilo v tom, že dizajn je to „pravé orechové“.
Najprv umelec, potom technik
A čo teda vlastne prináša práca interiérového dizajnéra? „Tvorenie interiéru je ako maľovanie obrazu – usporadúvate tvary a vytvárate plochy, ladíte ich a dávate im určité logické prepojenia a jednotný rukopis v priestore,“ opisuje Belica.
Zároveň dodáva, že pre dobrého dizajnéra je potrebná aj technická zdatnosť a schopnosť rozumieť priestoru, jeho usporiadaniu a mierkam, základným konštrukciám nábytku či stavby ako takej.
„V prvom rade by mal byť viac umelec ako technik, aby interiéry neboli také strohé a architektonické, bez nevyhnutnej umeleckej hodnoty. Tak ich často tvoria architekti, ktorí vyštudovali architektúru stavieb a púšťajú sa do interiéru s rovnakým prístupom ako k exteriéru alebo k stavbe. Je to veľmi poznať a treba to oddeliť,“ vysvetľuje zakladateľ Tolicci.
Projekt mezonetu v Žiline. Zdroj: Tolicci (5 fotografie)
Voľné ruky pre fantáziu
Dnes klientelu spomínaného slovenského štúdia, vychádzajúceho z talianskeho vnímania estetiky farieb, tvoria podľa slov Belicu umelecky cítiaci ľudia, ktorí chcú mať svoje domovy v nadštandarde.
„Získavame ich prevažne z referencií. Každý interiér robíme jedinečný a každý jeden návrh, nech je od ktoréhokoľvek dizajnéra v štúdiu, prejde mojimi očami. Uistím sa tak, že sme urobili svoje maximum, a keď ho vydáme, vždy sa nám to zúročí.“
Zákazníci navyše čoraz častejšie nechávajú svoje nehnuteľnosti vo voľnej réžii tvorby. „Zrejme porozumeli tomu, že keď nechajú umelcovi voľnú ruku, namaľuje najkrajší obraz. Potom je možné ladiť odtiene prípadne sa pohrať s plochami, ale obraz ako taký už má svoju hodnotu a podobu,“ myslí si Belica.
Do procesu tu však, prirodzene, vstupujú aj roky skúseností, výsledkov a budovania dôvery.
Záujem o životné prostredie
Priemerne ľudia v Tolicci pracujú na 30 projektoch naraz. Tie sú v rôznych fázach vývoja – od návrhu cez 3D vizualizácie až po konštrukčné výkresy a objednávanie produktov či samotnej realizácie a jej koordinácie.
„Povedzme, že takých 100 štvorcových metrov veľký byt vieme navrhnúť aj s potrebnou výkresovou prípravou pre realizáciu za približne dva mesiace. Za predpokladu, že nerobíme veľa zmien, no to sa nám už prevažne nestáva,“ vykresľuje Belica.
Projekt vily v Senci. Zdroj: Tolicci (6 fotografie)
Klienti k nim pritom prichádzajú s rôznymi požiadavkami. Časť z nich sa naďalej prikláňa k minimalizmu, ďalšej sa páči presný opak a nechýbajú ani tí, ktorí sú niekde na pomedzí. „Stále je záujem o všetko ruka v ruke s technologickým vývojom a určitým prihliadnutím na životné prostredie.“
Práve technológie budú mať podľa Belicu hlavné slovo v odvetví aj naďalej. Zároveň očakáva akési postupné „prevzdušňovanie“, výsledkom ktorého budú v dizajne čisté funkčné plochy v kontraste s tými dominantnými a umeleckými ešte viac než doteraz.
„Ľudia zjednodušujú, vidíme to aj v architektúre, tá historická mala úplne iné kontúry ako súčasná a zdobiacich prvkov je už minimum,“ vysvetľuje.
Ešte sa naplno neprejavili
Aj napriek tomu však chce šéf Tolicci ešte viac priestoru pre umelecké prvky v interiéroch.
„Časom sme dosiahli zhodu u klientov, a tak niektoré – nazvime to odvážnejšie riešenia – sú práve tie, ktoré určujú smer, akým sa chceme profilovať. V štúdiu máme naozaj umelcov, ktorí sa často musia ešte vizionársky krotiť, ale časom ich vízie padnú na úrodnú pôdu.“
Zároveň Belica dodáva, že s ich portfóliom už môžu tvoriť novotvary častejšie. A čo plány do roka 2023?
„Mám ich mnoho, no rád by som si ich nechal zatiaľ pre seba. Minimálne môžem sľúbiť, že v progrese budeme pokračovať aj naďalej a pribudnú novinky aj prekvapenia,“ uzatvára Belica.
