Nový začiatok, nový život. Na začiatku kalendárneho roka je väčšina ľudí plná odhodlania a optimizmu. Túžbu po zmene odrážajú najmä predsavzatia, ktoré si dávame. Prieskumy však ukazujú, že až 80 percent ľudí sa svojich predsavzatí vzdá do konca januára. Čo robíme zle?
Psychologička Ivana Čergeťová z platformy Ksebe.sk v rozhovore pre Forbes vysvetľuje, prečo zmeny nemusíme odkladať na nový rok a ako sa vyrovnať so zlyhaním, keď nám predsavzatia nevyjdú.
Prečo nám tak často novoročné predsavzatia nevchádzajú?
Keď chceme vo svojom živote niečo zmeniť, často čakáme na vhodný a významný okamih, napríklad nový rok. Ale keď človek zrazu zistí, že v novom roku sa žiadne zázraky nedejú, je sklamaný a vzdáva sa.
Povedzme si otvorene, moment prekvapenia spojený so sklamaniami z novoročného predsavzatia poznáme všetci. Ľudia majú tendenciu dávať si nereálne ciele a neadekvátny čas na ich plnenie. Príliš vzdialené sny v nás môžu vzbudzovať dojem, že cieľ nie je dosiahnuteľný. A preto sa treba naučiť „mrkvičkovanie“.
Čo to znamená?
Ak chcete zajačika dostať do klietky, musíte mu po celej ceste klásť malé mrkvičky. Na jednu veľkú mrkvu ho nenalákate. Pretože ak nemal možnosť zažiť to, aká je mrkvička sladká, nebude sa zaujímať a bude na nás hľadieť s nedôverou. A tak pravidelnosť zážitku malých úspechov býva základným kameňom úspechu.
Nebojte sa zlyhať
Mnohé novoročné predsavzatia nevyjdú preto, že ľudia nemajú úprimnú snahu niečo vo svojom živote zmeniť, reagujú skôr na tlak okolia. Ako to v sebe rozlíšiť?
Rekapitulácia a reflexia našich predchádzajúcich predsavzatí nám môže pomôcť uvažovať o tom, aké sú naše skutočné kapacity.
Ak si na zoznam našich predsavzatí napíšeme príliš veľa, môže sa stať, že sa nám nepodarí splniť všetko. A práve u ambicióznych a húževnatých ľudí dochádza vtedy k pocitu viny. Tento pocit nás môže zacykliť v sklamaní a môže nás demotivovať.
Spomenuli ste, že pocit sklamania zo seba, pokiaľ ide o novoročné predsavzatia, poznáme všetci. Ako sa s ním vyrovnať?
Netreba sa odsudzovať za to, že sa nám niečo nepodarilo. Zlyhanie je súčasťou života. Nevzdávajte sa. Ani Rím nebol postavený za jeden deň.
Progres nie je priama lineárna čiara. Je to krivka malých úspechov a pádov. Uvedomenie, že nemusíme čakať opäť na nový rok, aby sme začali, môže byť v tomto prípade veľmi povzbudivé.
Novoročné predsavzatia v číslach
Koncom roka 2022 urobil americký Forbes prieskum o novoročných predsavzatiach na vzorke 1005 respondentov. Tu sú najzaujímavejšie zistenia:
- 29 % opýtaných cíti tlak na to, aby si stanovili novoročné predsavzatie. Pod najväčším tlakom je Generácia Z (rok narodenia 1996 až 2009). V nej ho pociťuje až 39 percent opýtaných. Muži (35 %) na seba navyše cítia väčší tlak ako ženy (28 %).
- Až 20 % uvádza, že v roku 2023 bude ich najvyššou prioritou zlepšenie ich duševného zdravia. Zlepšenie fyzického zdravia je dôležitejšie len pre 16 % opýtaných.
- Medzi novoročnými predsavzatiami sa často objavila aj túžba po strate hmotnosti. Chudnúť sa v roku 2023 chystá najmä generácia Baby boomers (narodení medzi rokmi 1946 a 1964). Toto predsavzatie si dáva až 54 % z nich.
- Vzdať sa alkoholu v roku 2023 plánuje len 6 % opýtaných.
- Až 77 % respondentov cíti osobnú zodpovednosť za dodržiavanie svojich novoročných predsavzatí.
Nesústreďte sa len na výsledky
Ktoré zmeny teda rozhodne nie sú vhodné ako novoročné predsavzatia?
Okrem iného by sme mali myslieť na ekosystém, v ktorom žijeme. Opýtať sa samých seba, či naše ciele nie sú v rozpore s okolitým svetom a či niekomu, a možno aj sebe, neublížime cestou, ktorou k nášmu vytúženému cieľu smerujeme.
Predsavzatia by mali odrážať našu identitu a hodnoty. Ak si stanovíme ciele, ktoré sú v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami, znamená to, že sme sa vopred odsúdili na neúspech.
O tom, aké ťažké je vybudovať si nový zvyk, sa hovorí často. Skúsme si napriek tomu priblížiť ako na to.
Kľúčom k predsavzatiam sú najmä disciplína, pravidelnosť a vôľové schopnosti človeka. Tieto je možné si vybudovať tým, že nebudeme odkladať naše rozhodnutia, budeme si zapisovať postupný progres a sledovať kroky.
Netreba si dávať veľké, ale čiastkové ciele, ktoré sú splniteľné. Malé úspechy nás postupne presúvajú k veľkým cieľom.
Ako sa znovu motivovať?
Pri neúspechu sa veľa ľudí odvoláva na to, že nemajú dosť pevnú vôľu. Dá sa to zmeniť?
Určite áno. Aby sme niečo dokázali splniť, musíme budovať schopnosti, ktoré nám v tom pomôžu.
Príkladom môže byť túžba schudnúť, keď sa sústredíme na menej kíl na váhe alebo centimetrov v páse. Namiesto toho by sme sa mali spýtať: aké schopnosti potrebujem cibriť, aby som dosiahol tento cieľ?
Uvedomenie si týchto rozdielov odlišuje ľudí, ktorým sa darí napĺňať svoje predsavzatia, od tých neúspešných.
Ako veľmi nám môže pomôcť, keď nás zmenou niekto sprevádza alebo sa mení spolu s nami?
Väčšine ľudí to pomáha veľmi. Sú na to dva kľúčové dôvody. Proces zmeny sa pre nás stáva zábavným, pretože nadobúda spoločenský rozmer. Funguje v ňom spoločenská dynamika aj vzájomná motivácia.
Zároveň sa tento záväzok stáva verejným. To je tiež dôležité. Ak sa k niečomu zaviažeme verejne, je pravdepodobnejšie, že sa nám to podarí splniť.
