Keď prišla korona na Slovensko, súkromné laboratóriá vystúpili z tieňa anonymity a pustili sa do testovania obyvateľov na nový koronavírus. Dnes zabezpečujú väčšinu denných vykonaných testov. Generálny riaditeľ Peter Lednický je v spoločnosti Alpha medical od jej vzniku pred dvadsiatimi dvoma rokmi a bol pri jej transformácii zo slovenského „startupu“ na najväčšiu diagnostickú platformu v rámci Slovenskej a Českej republiky, ktorá sa stala súčasťou nadnárodnej siete Unilabs.
Boli ste po začiatku pandémie pripravení na takúto situáciu alebo vás zaskočila?
Držíme sa pravidla, že najlepšia improvizácia je tá pripravená. Nástup Covidu-19 sme predpokladali už pri prvých správach o exporte choroby mimo Číny. Začali sme sa pripravovať nákupom testovacích kitov a aj preto sme boli schopní otvoriť prvé drive-thru testovacie miesto pre samoplatcov na Slovensku. To nám hneď v prvý deň zakázali. Neskôr si štát, našťastie, všimol, že nie sme nepriatelia a vieme sa dopĺňať.
Aké kroky ste podnikli, aby ste dokázali držať krok s nárastom dopytu?
V prvých dňoch bol najväčší problém so zabezpečovaním potrebných reagencií a odberných setov. Vďaka príprave sme mali drobný náskok, ale museli sme hľadať rôzne inovatívne riešenia. Samozrejme, stále zvyšujeme kapacity. Začínali sme na tridsiatich testoch denne a dnes aj vďaka dobrej logistike a automatizovanému laboratórnemu vybaveniu prekonávame hranicu šesťtisíc. Na začiatku sme avizovali, že prioritou pre nás bude testovať indikovaných pacientov pre štát, a tak počas najväčších návalov mohli mať samoplatcovia problém nájsť voľný termín. Dnes to už, našťastie, neplatí.
Denne vo svojich laboratóriách spracujete tisíce vzoriek. Ako sa to dá zvládať?
Testovanie na Covid-19 stále tvorí iba menšiu časť našich denných výkonov. Alpha medical denne spracuje 90 000 vyšetrení od 12 500 pacientov. Za dvadsaťdva rokov je vytvorený funkčný workflow, logistika a robustný informačný systém tak, aby sme to zvládali. Vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia poklesli niektoré štandardné výkony, čo nám umožnilo presunúť pracovné sily. Faktom však je, že momentálne ideme na hranici možností v trojzmenných prevádzkach, keďže PCR testy sú zložitejšie ako iné rutinné vyšetrenia. Stále však verím, že dokážeme navyšovať kapacity.
Dá sa zabezpečiť, aby výsledky boli pri takých objemoch spoľahlivé?
Určite áno. Vieme, čo si môžeme dovoliť. Nikdy sme sa nenaháňali za štatistikami a nesúťažili sme v objeme vykonaných testov. Povesť máme iba jednu, plus nesieme zodpovednosť aj za našu materskú korporátnu značku Unilabs.
Generálny riaditeľ Alpha medical, Peter Lednický. Zdroj foto: Boris Németh
Zmenili ste počas pandémie svoje pracovné postupy?
Iba čiastočne. Okrem siete menších laboratórnych pracovísk sa sústredíme najmä na prevádzku trojice veľkých centrálnych laboratórií, ktoré sú univerzálne, pričom každé z nich má v niečom osobitú expertízu a kapacity. Preto sa väčšina PCR testov vyhodnocovala v Ružomberku a ELISA testy na protilátky zase v Stropkove. Aj pre zvýšený dopyt a limity v logistike sme však napríklad rozšírili PCR diagnostiku Covidu-19 aj do iných miest. V oblasti bezpečnosti alebo v režime manipulácie s odobratým biologickým materiálom sme nemuseli nič výrazne meniť, keďže už i pred koronou sme diagnostikovali aj podstatne nákazlivejšie ochorenia.
Súkromné laboratóriá výrazne pomohli štátu v boji proti korone. Alpha medical dokonca prispela aj pro bono aktivitami nad rámec požiadaviek. Prečo?
Myslím, že je normálne podať pomocnú ruku, keď je to potrebné. Pro bono aktivity boli iba logickým vyústením situácie. Bezplatne sme napríklad testovali lekárov, keďže sme chápali, že práve oni nesú najväčšie riziko a zároveň je kľúčové, aby ochorenie neroznášali. Plus sme pred otvorením škôlok a škôl v júni otestovali pedagogických a nepedagogických zamestnancov v mestskej časti Ružinov. Priznám sa, že táto aktivita bola aj trochu zištná. Z vedeckej zvedavosti sme hľadali odpovede na otázky, ako veľmi je premorená populácia v tejto mestskej časti, kde to vypuklo a kde sa zatvárali aj prvé škôlky a školy.
Alpha medical urobila najväčší výskum protilátok na vzorke viac ako 17 000 pacientov. Ako sa s týmito dátami pracovalo a čo nás mohli naučiť?
Tiež to čiastočne súvisí s našou zvedavosťou. Našu spoločnosť vnímam ako inovátora, nie firmu, ktorá sa naháňa za počtami. A inovovať a robiť dobré rozhodnutia neviete bez presných dát. Bolo potrebné vedieť, aký je stav po prvej vlne, tak sme to urobili my. Oslovili sme všetky zdravotné poisťovne, či by sa nechceli pridať do spoločného projektu testovania protilátok pri preventívnej prehliadke. Jedna zareagovala pozitívne a aj preto sa nám podarilo získať pomerne relevantné dáta na veľkej vzorke populácie. Vďaka tomu sme zistili, že Covid-19 pravdepodobne prekonalo ani nie percento populácie. Naznačilo to, že druhá vlna bude silnejšia ako bola tá prvá, čo sa ukázalo aj v praxi. Vďaka číslam sme boli pripravení i na to, v ktorých okresoch budú pravdepodobné nové ohniská.
Testujete denne tisícky pacientov. Spracúvate získané dáta? Dajú sa v nich sledovať nejaké vzory?
Dáta sú dnes najväčším pokladom pre epidemiológov, aby vedeli adresne pripravovať opatrenia a aby sa vedeli pripraviť na prípadné problémy, ktoré môžeme očakávať. Covid-19 je zákerný tým, že pacienti sú infekční ešte pred prvými príznakmi, a tak je laboratórna diagnostika jediný spôsob, ako ich identifikovať. My sme si napríklad urobili štatistiku, akú veľkú vírusovú nálož majú pacienti, ktorých testujeme. Vybrali sme si jeden týždeň a zistili sme, že 60 percent pacientov má vysokú vírusovú nálož, 38 percent strednú a iba 2 percentá nízku. Po prepočte na potenciálnu infekčnosť nám vyšlo, že približne 74 percent pozitívnych pacientov je teda infekčných, a to je veľmi vysoké číslo. Dáta poskytujeme aj matematikom z Univerzity Komenského, ktorí o ne prejavili záujem. Na stránke alphamedical.sk pripravujeme aj sekciu pre verejnosť, kde budeme tieto dáta zverejňovať.
Je dopyt po takýchto dátach? V Británii napríklad všetko verifikujú a vyhodnocujú. Ako by mohol štát takéto dáta využiť?
Vo svete a v akademickej obci na Slovensku je dopyt veľký. V Británii ukazujú, že každá príležitosť sa dá využiť na to, aby sa z nej extrahovali nové informácie. Vedci majú potom o niečo jednoduchšiu prácu pri tvorbe rôznych modelov, ale aj pri interpretácii existujúcich dát. Ak nemáme napríklad informáciu o spoľahlivosti testu, ťažko niečo vyčítame zo štatistiky nakazených. Aj preto sme napríklad pred pol rokom otestovali viaceré dostupné rýchlotesty na protilátky, aby sme vedeli, či a ako sú presné. Niektoré boli čistý podvod a nedetegovali nič, ale napríklad tie, ktoré neskôr nakúpil štát, boli z tých presnejších a boli vhodné na rýchle skríningové vyšetrenie pri hľadaní potenciálnych ohnísk napríklad v DSS.
Zdroj foto: Archív klienta
Alpha medical sa pred troma rokmi stala súčasťou švajčiarskej spoločnosti Unilabs. Čo to znamená? Čo sa zmenilo v porovnaní s minulosťou?
V prvom rade sa výrazne zlepšila naša vyjednávacia pozícia smerom k dodávateľom. Aj teraz pri pandémii sme preto vedeli mať antigénové testy už v septembri. Okrem toho máme k dispozícii výrazne presnejšie imunofluorescenčné laboratórne antigénové testy, ktoré sú navyše vyhodnocované analyzátorom. Môžeme sa tiež inšpirovať skúsenosťami z iných trhov a takpovediac nemusíme znova vynaliezať koleso. Unilabs však zároveň necíti potrebu meniť veci, ktoré fungujú na rôznych trhoch, a preto si jednotlivé diagnostické spoločnosti v rámci Európy či v Spojených arabských emirátoch zachovávajú aj svoju individualitu. Aj v momente, keď bude na našej budove svietiť logo Unilabs, tak budeme vo vnútri firma so slovenskou DNA, ktorá bude fungovať ako švajčiarske hodinky.
Viete porovnať situáciu na Slovensku so zahraničím, čo sa týka testovania? V čom je podobná a v čom sa líši?
Na Slovensku máme možno trochu zvláštny vzťah na úrovni štát – súkromník, keď sa niekedy máme radi a niekedy sme ako talianske manželstvo. Akoby sme si neuvedomovali, že sa potrebujeme a vieme sa dopĺňať. Inak samotné testovanie je všade na svete približne rovnaké. Inovácie, ktoré priniesla korona, určite laboratórnu diagnostiku zlepšia a zefektívnia. My teraz netrpezlivo čakáme na to, kedy budeme vedieť testovať bez nepríjemného odberu z nosohltana. Naša skupina Unilabs už nové metódy úspešne skúša. Stále ide o laboratórnu diagnostiku odobratých vírusových vlákien SARS-CoV-2 najpresnejšou metódou PCR. Odber však prebieha úplne iným spôsobom ako súčasný hlboký výter z nosohltana a je bezpečný, ba až príjemný aj pre najcitlivejších a najzraniteľnejších ľudí. Viac zatiaľ prezradiť nemôžem.
Korona ukázala dôležitosť laboratórnej diagnostiky. Cítite zvýšený záujem o túto prácu? Alebo, naopak, bojujete s nedostatkom personálu?
Určite sa laboratórna diagnostika vďaka korone stala viac mainstreamom a viac ľudí ju vôbec zaregistrovalo. Zvýšený dopyt sme zatiaľ nezaregistrovali, ale veríme, že výsledkom bude väčší záujem o štúdium na školách, ktoré vychovávajú laboratórnych špecialistov.
Pracujete aj na vzdelávaní personálu, alebo na to teraz nie je priestor?
Naše odvetvie je typické neustálymi inováciami. Aj preto veľmi dbáme na vzdelávacie aktivity, a to nielen po odbornej, ale aj po ľudskej stránke. Čo sa týka odbornosti, väčšina nášho zisku ide na nákup nových laboratórnych technológií, aby sme vedeli držať krok s dobou.
Aké testy si ľudia dávajú robiť najčastejšie pomimo PCR na koronu?
Ak hovoríme o samoplatcoch, tak sa ľudia zaujímajú o celkovú svoju imunitu, športovci si nechávajú merať parametre, ktoré by im mohli pomôcť lepšie nastaviť tréningový plán a neklamme si, evergreenom sú aj testy na pohlavné choroby.
U nás je to hlavne rýchle. Netreba najprv čakať u všeobecného lekára, potom s výmenným lístkom bežať k špecialistovi, dožadovať sa termínov, následne týždne čakať a potom si to celé zopakovať, len aby som sa dozvedel výsledky. V rámci našej služby lab.online je to doslova raz-dva-tri proces: vyberiete si test, objednáte sa na odber a do dvoch dní dostanete výsledok. Výsledok navyše môžete následne konzultovať s lekárom podľa svojho výberu.
