Slovenské neziskové organizácie prišli o značné množstvo finančných zdrojov. Viac ako 78 % z nich očakáva pod vplyvom koronavírusu výpadok príjmov, ukazuje prieskum Komory mimovládnych neziskových organizácií. Niektorých, ako napríklad Dobrého Anjela, sa to už dotklo. V apríli zaznamenala organizácia historický pokles vo vyzbieranej sume od darcov. Ako sa držia neziskové organizácie nad vodou?
Zatiaľ čo titulné strany médií po celom svete chrlia informácie o vplyve nového koronavírusu na ekonomiku, len málo sa hovorí o jeho dopade na neziskový sektor. Ten môže byť pod vplyvom blížiacej sa krízy a rastom nezamestnanosti ďalekosiahly.
Prieskum Komory mimovládnych neziskových organizácií medzi 208 organizáciami z apríla tohto roka ukázal, že viac ako 50 % z nich signalizuje problémy s príjmom a vyše 60 % bude musieť meniť rozpočet pridelených dotácií, ako aj rozsah aktivít, na ktoré sú naviazané. Viac ako tri štvrtiny opýtaných očakáva výpadok príjmov. „Niektoré organizácie, ako napríklad dobrovoľnícke centrá, dotácie zatiaľ nedostali. Iné organizácie hlásia, že samosprávy a VÚC im už pridelené dotácie zrušili z dôvodu očakávaného prepadu ich príjmov,“ hovorí Boris Strečanský z Centra pre filantropiu.
Slovenskom prešla veľká vlna solidarity. Pomôcť môžete aj vy
Problém potvrdzuje aj Gabriela Zúbriková, riaditeľka internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. „Evidujeme všeobecný trend v neziskových organizáciách, ktoré zaznamenali pokles príjmov – najmä zo sponzoringu a z darov od firiem, ktoré presmerúvajú svoje zdroje buď na zabezpečenie svojich hlavných biznisových aktivít, prípadne z iného filantropického zamerania ich presmerovali priamo na boj s pandémiou,“ hovorí.
Problémom je podľa Strečanského najmä závislosť neziskových organizácií od cudzích zdrojov, ktorá zvyšuje zraniteľnosť v prípade kríz. Vlastné imanie a dlhodobý majetok súkromného neziskového sektora na Slovensku sú nízke a zdroje jeho financovania sú predovšetkým cudzie, čiže sú to príjmy z vlastnej činnosti, dary či dotácie. „Tieto príjmy sú nestále a súvisia s kúpyschopnosťou obyvateľstva či ochotou súkromného sektora darovať, ktorá v časoch ekonomickej krízy klesá,“ vysvetľuje ďalej.
Zbierky a solidarita
Najťažšie to mali, najmä v začiatkoch pandémie, organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti, pre ktoré platil núdzový stav, čo pre nich znamenalo zvýšené náklady. Napríklad neziskovú organizáciu Depaul, ktorá prevádzkuje nocľaháreň pre ľudí bez domova, stála reorganizácia práce 250 eur denne navyše, čo je mesačne o 8 000 eur naviac.
„Počas posledných týždňov sme prišli o pár pravidelných darcov, väčšinou z dôvodu krízového režimu, a i preto sme sa rozhodli spustiť zbierku a poprosiť verejnosť o podporu,“ vysvetľuje hovorkyňa Zuzana Kuľhová. Práve vďaka nej sa Depaulu podarilo získať dvojnásobok darcov oproti tým, ktorých stratili, a peniaze pokryli všetky „korona výdavky“.
Náš systém tvorí ľudí bez domova. Len práca im nestačí,
z ulice sa tam chodiť nedá
Podobnú podporu pocítil aj Vagus, ďalšia organizácia pracujúca s ľuďmi bez domova. Vďaka iniciatívam, dobrovoľníkom, firemným grantom a Magistrátu mesta Bratislava totiž nemuseli vynaložiť veľké množstvo financií z balíka, ktorý je určený na chod programov. „Ak by sme si však tento materiál mali hradiť iba z vlastných zdrojov, bolo by to pre organizáciu ohrozujúce,“ hovorí výkonná riaditeľka Alexandra Kárová.
Mnohým „neziskovám“ pomohla práve solidarita a príspevky darcov. Dáta z portálu Darujme.sk ukazujú, že v čase, keď bola koronakríza v najvyššom bode, boli ľudia ochotní prispieť na darcovské výzvy viac, než je to bežné. Samotný apríl 2020 bol mesiac, keď ľudia darovali najviac peňazí odvtedy, ako portál vznikol. „Najúspešnejšie v získavaní prostriedkov boli organizácie, ktoré priamo pomáhajú znevýhodneným skupinám. Uspeli aj mnohé organizácie, ktorým pre karanténu vypadli príjmy, a organizácie, ktoré pomáhali napríklad so vzdelávaním v online priestore,“ hovorí manažérka projektu Zuzana Behríková.
Historický prepad
Nie všetky organizácie realizovali aktivity, ktoré sú priamo spojené s potrebami v čase pandémie, a výpadok tých, ktoré nevedeli svoje zbierky naviazať na vplyv pandémie, preto nebol viditeľný. Niektoré „doplatili“ práve na presmerovanie pomoci subjektom v prvej línii.
Napríklad Dobrý Anjel, ktorý pomáha rodinám vo finančnej núdzi, ktorú im spôsobuje závažná diagnóza člena rodiny, zaznamenal v apríli po rokoch rastu historický pokles vo vyzbieranej sume o 13 %. Každá rodina tak dostala v priemere o 19 eur menej ako zvyčajne, teda 133 eur namiesto 152 eur (priemer za rok 2019).
Okrem príspevkov od darcov poklesli organizácii aj príspevky partnerov na réžiu. Riaditeľka Dobrého Anjela Ľudmila Kolesárová však verí, že situáciu ustoja. „Sústreďujeme sa na to, čo by pomohlo rodinám a pacientom, lebo ich to zasiahlo najviac. A to nielen z hľadiska zdravia, ale aj dostupnosti zdravotných pomôcok či existenčných problémov. My im dokážeme veľmi pomáhať a kompenzovať mesačný príjem, a preto to musíme ustáť,“ hovorí.
Dobrý Anjel si počas koronakrízy všimol zaujímavý paradox. Kým čísla v príspevkoch od darcov padali, v eshope kníhkupectva Martinus, kde majú nakupujúci možnosť zaokrúhľovať svoje platby, vyzbierali raz toľko ako počas bežných mesiacov.
Čo ďalej?
Podľa neziskových organizácií bude teraz dôležitá najmä prolongácia 2 % z dane. Majú totiž indície, že tieto financie budú mať určitý výpadok. „Ak sa naplnia predikcie o približne 10 % poklese slovenskej ekonomiky (HDP) v roku 2020, tak dopad môže byť minimálne dvakrát vyšší, ako sme to zažili v rokoch 2009/2010. V absolútnych číslach vtedy pokles asignovanej dane predstavoval 7 miliónov eur u právnických osôb a 2 milióny eur u fyzických osôb,“ hovorí Strečanský.
Ide pritom o jeden z najdôležitejších typov príjmov neziskových organizácií na Slovensku, ktorej potenciálny prepad sa ukáže až o niekoľko mesiacov. Daň, ktorá je splatná v roku 2020, totiž pochádza ešte z príjmov za minulý rok.
Podnikáte a zasiahla vás koronakríza?
Vznikol portál, ktorý vám môže pomôcť
Čo by neziskovým organizáciám pomohlo? Podľa riaditeľky Vagusu napríklad to, ak by komunálne subjekty, ministerstvá, prípadne aj firemní donori vyhlásili otvorenie grantových výziev už koncom tohto roka, aby nedošlo k ďalším finančným výpadkom začiatkom toho budúceho.
Centrum pre filantropiu by privítalo väčšie zapojenie štátu. „Slovenský neziskový sektor je oproti českému či poľskému výrazne poddimenzovaný. V týchto krajinách došlo v minulosti k niektorým opatreniam, ktoré podporili napríklad kapitalizáciu neziskového sektora či už z jednorazových výnosov z privatizácie, ako to bol v prípade Českej republiky, alebo inými formami v Poľsku,“ hovorí Strečanský.
O potrebe pomoci zo strany štátu hovoria aj organizácie poskytujúce bezplatné poradenstvo v oblasti psychického zdravia, ktoré počas koronakrízy čelili nárastu záujmu, a teda aj výdavkov. „Téma duševného zdravia je momentálne veľmi akútna a predpokladáme, že ani po uvoľnení opatrení neklesne na predchádzajúcu úroveň,“ hovorí Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie.
Organizácia musela za posledné obdobie posilniť svoju činnosť a zvýšiť aktivitu, podobne ako linka pre mladých IPčko, ktorá od začiatku pandémie evidovala celkovo trojnásobný nárast kontaktov od klientov, pričom záujem tých najvážnejších narástol až päťnásobne. „Je to pre nás náročné, naozaj sme na pokraji svojich síl. Dlhodobo toto tempo nie je udržateľné, no pre nás bolo dôležité pomôcť, keď sme videli, ako veľmi je naša práca potrebná. A podpora donorov nás v úsilí tiež povzbudila,“ hovorí Zúbriková z IPčka a dodáva, že by bolo prínosné, ak by ich aktivity neboli ponechané len na projektové financovanie a osvietených donorov z radov verejnosti, firiem a na jednorazové granty od organizácií a inštitúcií.
Zatiaľ však neziskové organizácie prežívajú vďaka solidarite jednotlivcov. „Dnes budú zohrávať veľkú úlohu v spoločenskej zodpovednosti firmy, ktorým kríza neublížila alebo ktorým obraty ešte narástli. A také sú. Musíme sledovať, či sa správajú zodpovedne. A ako ľudia musíme pomáhať tým, ktorí majú problémy,“ uzatvára Kolesárová.
