Čoraz častejšie sa na Slovensku stretávame s manželskými pármi, ktoré sa rozhodli spojiť nielen svoje životy, ale aj podnikateľské dráhy. Nora a Jakub Čaprnkovci sa vydali vlastnou, pre dvojice menej tradičnou cestou: spoločne fotografujú. Architektúru, originálne produktové fotografie, portréty. Už v mladom veku majú za sebou spolupráce so značkami ako H&M a Lyra či špičkovými bratislavskými reštauráciami. Čo ich priviedlo k tomuto remeslu a ako funguje dvojica na „pľaci“?
Každého z manželov k fotografovaniu priviedla iná cesta. Nora tou svojou kráčala už od strednej školy, kde študovala fotografický dizajn, ktorý neskôr vymenila za Ateliér reklamnej fotografie na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. U Jakuba to bola skôr náhoda: ak by mu otec v roku 2006 nedoložil 12 000 Sk na „zrkadlovku“, možno by dnes ani nefotil.
Marcelov blog o jedle zaujal aj šéfkuchárov. Dnes pre nich šije zástery
Ako vnímajú to, že sa im prelína osobný aj profesijný život? „Ponorková choroba neobchádza ani nás. Na druhú stranu je naozaj veľkým plusom, že pri fotografovaní a editovaní fotiek máme dva pohľady, a neustále si vieme navzájom dávať spätnú väzbu. Koniec koncov, fotografia nás spojila, čiže celý náš život sa točí okolo nej,“ poodhaľuje Nora oponu, prečo ich spoločnú dráhu považuje súčasne za najväčšiu výhodu aj nevýhodu.
Kampaň k spusteniu kolekcie ERDEM x H&M na Slovensku. Foto: Nora a Jakub
Najväčšou výzvou bolo samotné rozhodnutie
Otázka, ktorú sympatická dvojica dostáva najčastejšie, sa týka fungovania – či fotia obaja. Ako to teda naozaj prebieha? „Je to veľmi organické. Väčšinou si rozdelíme úlohy rovno na ‚pľaci‘, niekedy fotíme naraz, niekedy fotí každý niečo iné v ten istý čas a niekedy je jeden druhému pomocníkom.“ Aj vďaka tomuto spôsobu sú výsledkom zábery, ktoré by jeden fotograf dokázal zachytiť len veľmi obtiažne.
Doma majú showroom. Ako uspeli manželia s betónovým kobercom
V začiatkoch bolo pre manželov najväčšou výzvou rozhodnutie sa, či fotografovať na plný úväzok – sami mali pochybnosti, či sa tým dá uživiť. Jakub v tom čase pracoval na polovičný úväzok vo vydavateľstve a Nora v Slovenskom filmovom ústave v digitalizačnom štúdiu.
Produktová fotografia pre slovenskú čokoládu Lyra. Foto: Nora a Jakub
„Postupom času začalo fotení pribúdať a už bolo neúnosné sedieť na dvoch stoličkách. Tak sme nechali svoju dovtedajšiu prácu a začali na plný úväzok budovať naše štúdio,“ spomína Jakub na kľúčový moment, keď sa rozhodli vyskúšať, či sa fotografiou skutočne dá uživiť.
Kľúčové bolo fotenie pre neziskové projekty
Dnes majú Nora s Jakubom za sebou projekty so značkami, ktoré majú dobré meno. Čo im otvorilo cestu k týmto klientom? „Určite nám pomohol projekt Hemmet, cez ktorý nás začali ľudia viac vnímať. A aj magazín o jedle Pyré. Oba sú to, paradoxne, neziskové projekty. Vnímame aj to, že si nás vtedy všimlo grafické štúdio Milk, s ktorým sme začali spolupracovať,“ hľadá zlomové body Nora.
Hovorí sa, že fotograf sa cíti lepšie za objektívom, ako pred ním. U Nory s Jakubom to však úplne neplatí: radi sa fotia aj navzájom, no klasický dovolenkový album u nich nenájdeme. „Svoj život a voľný čas fotíme zásadne na film. Pre to, že o fotky by sme prišli iba v prípade, keby zhoreli negatívy,“ prezrádza Nora dôvody uprednostnenia „analógu“ pred digitálnymi technológiami.
Nájomná vila na Kuzmányho ulici v Bratislave z roku 1932. Foto: Nora a Jakub
Na to, čo nesmie chýbať fotografii z ich dielne, aby s ňou boli spokojní, odpovedá Jakub s úsmevom: „Dobrá otázka, veľmi ťažká. Možno by mohla nasledovať ďalšia: či sme už niekedy s vlastnou fotkou spokojní boli.“
Po chvíľke rozmýšľania však dodáva, že ich vždy teší, keď snímky fungujú v kontexte. „Máme radi, keď sa fotografie publikujú a pomáhajú klientom v biznise, alebo pomáhajú ľuďom vytvoriť si obraz o danej značke či projekte.“ Kritériá, ako dobrú kompozíciu a dobré svetlo, považuje skôr za samozrejmosť.
Veci chcú robiť dlhodobo
Architektúra, reklamné kampane, portréty, priestory a kedysi aj svadby – k tomuto všetkému sa dnes vracajú len vo výnimočných prípadoch. Čo je teda ich srdcovou záležitosťou? „V posledom čase nás najviac baví asi architektúra. Zároveň je aj pár značiek, ktoré sú naše srdcovky. Napríklad taká Lyra alebo optika Zita. Sú to nielen dobrí kamaráti, ale veľmi sa nám páči, na akých princípoch tieto firmy fungujú.“
Čas si však nájdu aj na vlastné projekty, akým je Norin Zgorzelec mapujúci vplyv baníckej tradície na rovnomennú 100-ročnú kolóniu pri poľských Katowiciach..
Priestory optiky Zita v Bratislave. Foto: Nora a Jakub
A ako sa pripravujú na fotenie? Majú vopred pripravený scenár alebo radšej improvizujú? „Veľmi záleží na charaktere zákazky. Niekedy si myslíme, že improvizácia je nevyhnutná. Možno máme v hlave záložný plán, ale snažíme sa nepripravovať do bodky. Tak to máme možno radšej. Samozrejme, sú aj zákazky, ktoré treba veľmi dôkladne pripraviť. Urobiť obhliadku, skúšobné fotenia… Hlavne, keď sa tvorí niečo ‚väčšie‘, dlhodobé a s konceptom,“ prezrádzajú.
Aj takto sa môžete najesť v Bratislave. Foto: Nora a Jakub
Stanoviť si ciele je pre fotografa dôležité – pre niekoho je to kampaň pre Louis Vuitton, pre iného fotenie pre Reuters v Afrike. O čom snívajú Nora s Jakubom? Okrem ambície neustále sa zlepšovať, rozširovať si obzory, byť čestní a dodržiavať termíny tiež túžia robiť veci dlhodobo. „Rok, dva sa venovať iba jednej veci, jednému projektu, mať tvorivú slobodu, mať čas na prípravu a premýšľanie. Nechať fotografie odležať, získať odstup. Fotiť niečo, čo dáva zmysel nielen nám. Občas možno bojujeme s tým, že fotografia je povrchné remeslo,“ uzatvára Jakub.
Hlavná foto: Nora a Jakub, fotil Peter Spurný
