Nezisková organizácia Liga za duševné zdravie sa už štvrťstoročie snaží celej spoločnosti ukazovať, akým spôsobom možno v krajine participovať na vytvorení moderného systému starostlivosti o duševné zdravie.
Jeden z jej prieskumov napríklad odhaľuje, že až 78 percent ľudí na Slovensku očakáva v tejto oblasti podporu od svojich zamestnávateľov.
Magazín Forbes pravidelne vyhlasuje Osobnosť roka a tentokrát sa rozhodol oceniť a zároveň aj lepšie predstaviť pestrý svet tretieho sektora. Ten sa v ostatnom období stáva terčom politických útokov, hoci neziskovky v mnohých kľúčových oblastiach v skutočnosti suplujú štát a samosprávy.
Jednou z vybraných neziskových organizácií je aj Liga za duševné zdravie, ktorá pracuje na poli destigmatizácie duševných ochorení a zlepšení systému starostlivosti o duševné zdravie.
Tím neziskovej organizácie. Foto: archív Ligy za duševné zdravie
„Dobrý systém je založený na spolupráci zdravotníkov, sociálneho systému, ale aj samospráv či zamestnávateľov na rôznych službách, ktoré sú ľahko dostupné a kvalitné,“ približuje Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie. „Je dôležité využívať komunity a služby založené na práci s ľuďmi so zažitou osobnou skúsenosťou s duševnými ochoreniami. Prispieť však môže každý, preto organizácia buduje systém zdola nahor a zároveň vykonáva advokačné činnosti smerom ku štátu, aby vytvoril ekosystém, ktorý bude napomáhať modernému systému.“
Stanislava Knut tiež poukazuje, že štátna podpora duševného zdravia na Slovensku je síce prítomná, ale zďaleka nedokáže pokryť reálne potreby populácie. Z balíka problémov spomenie napríklad nedostatok psychológov, psychoterapeutov a psychiatrov, a to najmä v regiónoch mimo veľkých miest.
„Čakacie doby na odborné vyšetrenia sú príliš dlhé, čo môže mať vážne následky pre ľudí v akútnych krízach,“ vraví. „Navyše, keď sa aj podarí vyhľadať odbornú pomoc, pacienti majú obmedzený prístup k pravidelnej starostlivosti, keďže počet dostupných terapeutických sedení je často nedostatočný.“
Zdôrazňuje aj podfinancovanie a nízku prioritu celého odvetvia. Nedostatočné financovanie znamená obmedzené možnosti pre budovanie nových centier, preventívnych programov či rozvoja komunitnej starostlivosti, ktoré by vo výsledku mohli znížiť riziko zhoršenia psychických problémov.
„Ďalším problémom je absencia reformy starostlivosti o duševné zdravie, ktorú štát neurobil tridsať rokov,“ dopĺňa Stanislava Knut. „Duševné zdravie je často oddelené od základnej zdravotnej starostlivosti. Praktickí lekári sú prví, ktorí môžu identifikovať príznaky duševných problémov, ale nie vždy sú dostatočne školení na ich rozpoznanie či správne nasmerovanie pacienta. Chýba integrácia do primárnej starostlivosti.“
Financovanie vďaka donorom aj firmám
Liga preto iniciovala zriadenie nového Výboru pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia Rady vlády pre duševné zdravie, vypracovala tiež koncept Fondu na podporu duševného zdravia a pre túto myšlienku získala širokú podporu odbornej aj širokej verejnosti, ako aj kľúčových ministerstiev.
„V civilizovaných krajinách má štát záujem, aby existovali organizácie ako Liga za duševné zdravie, lebo sú inkubátorom strategických riešení, ktoré je možné overiť, nastaviť a následne štátom prevziať vo veľkej škále,“ hovorí Stanislava Knut. „Platformy ako Liga za duševné zdravie tvoria dôležitú časť ekosystému, keďže vedia angažovať aj komunity, čo štát nikde spraviť nedokáže. Európska mimovládna sieťová organizácia Mental Health Europe má napríklad operational grant, vďaka ktorému si v rámci stanovených hraníc sama určuje, akým spôsobom alokuje peniaze od Európskej komisie. O tom môžeme na Slovensku iba snívať.“
V súčasnosti sa Liga pri svojom financovaní zameriava na podporu od súkromných donorov a najnovšie v oveľa väčšej miere cieli aj na zamestnávateľov, aby im pomohla nájsť ich úlohu v dobrom systéme starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov, ale aj ich príbuzných či blízkych. „Výrazne sme posilnili náš tím aj produkty, pretože firmy chcú participovať. Od nich získané finančné prostriedky následne používame aj na sanáciu toho, čo nám štát neprepláca,“ dodáva Stanislava Knut.
