Sú krajiny, ktoré sú pre nás exotické, nové, zvláštne… A potom je tu ešte Madagaskar. Svet, ktorý ťažko k niečomu prirovnať. Hoci je to africký ostrov, a to ostrov najväčší, od Afriky má celkom ďaleko. Možno nie vzdialenosťou (na africký kontinent je to len 400 kilometrov), ale ostatnými prvkami áno – či už miestnou prírodou, faunou a flórou alebo ľuďmi. Niet divu, že ho prezývajú aj novým kontinentom či novým svetom. Skúsme sa teda pozrieť na pár dôvodov, čím je tento svet v Indickom oceáne taký jedinečný.
Madagaskar dal zbohom Afrike
Hlavným dôvodom, prečo je Madagaskar niečím úplne unikátnym, je fakt, že je ostrov. Zhruba 150 miliónov rokov dozadu si povedal, že nebude ďalej spojený s Afrikou. A tak sa odtrhol a vybral sa na Indický oceán. Vtedy ešte nebol sám, ale zlepený s dnešnou Indiou. S tou sa pohádal pred približne 90 miliónmi rokov a poslal ju preč – tá napokon narazila zo spodku do Ázie a zdvihla Himaláje.
Madagaskar je najväčší africký ostrov a štvrtý najväčší ostrov na svete. Foto: Autor
Tak vznikol najväčší ostrov Afriky a štvrtý najväčší ostrov nášho sveta. S rozlohou takmer 590-tisíc štvorcových kilometrov by sme doň zmestili až dvanásť Slovenských republík. Prejsť celý Madagaskar preto určite nie je otázkou pár dní, ako si niektorí myslia. Potrebujete na to celé týždne.
Na aké miesta vycestovať v roku 2020?
Toto je 10 destinácií, ktoré sa oplatí navštíviť
Už desiatky miliónov rokov si teda Madagaskar pláva sám po Indickom oceáne, odtrhnutý od všetkého ostatného. Už desiatky miliónov rokov sa tam život vyvíja úplne nezávisle.
Takmer všetko, čo tam vidíte, inde nenájdete
Výsledkom takého dlhého obdobia izolovanej plavby je množstvo zvierat a rastlín, ktoré sa vyvinuli iba tam. Zhruba 80 percent toho, čo na Madagaskare žije a rastie, je endemické – čiže nežije a nerastie to nikde inde vo svete! Môžete to vidieť iba na tomto africkom ostrove.
Kto sa lepšie smeje? Autor alebo chameleón? Foto: Autor
Madagaskar má napríklad trikrát viac druhov paliem než celý africký kontinent – dokopy až 170 (niekde sa udáva o trochu viac). A určite mnohí už počuli o baobabe. Majestátne, nádherné hrubé stromy, ktoré dokážu zadržať vodu a vďaka tomu prežiť v suchých oblastiach aj dvetisíc rokov. Jeden druh baobabu nájdeme až v Austrálii, jeden na africkom kontinente… a všetky ostatné druhy vrátane tých podľa mňa najkrajších – baobaby grandidieri – iba na Madagaskare.
Lemury (ako tento čierno-biely) žijú len na Madagaskare. Foto: Autor
Známe lemury
Čo sa miestnych, jedinečných zvierat týka, tak určite aj vďaka slávnej rozprávke „Madagaskar“ sú najznámejším zástupcom ostrova lemury. Tieto malé primáty žili kedysi aj na africkom kontinente, no tam ich doslova vyhubili iné živočíšne druhy a väčšie primáty. Ich jediným útočiskom ostal práve Madagaskar, vďaka ktorému ich ešte aj dnes môžeme vidieť naživo a nie len na ne spomínať v múzeu ako na nejakých dinosaurov. Na ostrove sa za desiatky miliónov rokov vyvinulo viac ako 100 druhov lemurov – niektoré majú len pár desiatok gramov (maki trpasličí), iné až 10 kilogramov (indri).
Ukrajina nie je len Černobyľ.
K našim susedom sa chodí za cyklotúrami aj na splav
Možno si z rozprávky Madagaskar pamätáte aj takzvané fosy – menšie šelmy, ktoré sa na ostrove živia práve lemurmi. Ako to na Madagaskare býva, aj toto zviera by ste inde vo svete hľadali len márne. Mnohí odborníci rozmýšľali, kam túto jedinečnú šelmu zaradiť – či medzi mačkovité, hyenovité alebo cibetkové šelmy. Napokon sa ujal názor, že ide o niečo také jedinečné, čo si proste zaslúži samostatnú kategóriu.
Skúste objaviť miestneho gekona z rodu uroplatus! Foto: Autor
Ďalej by sme tam vedeli nájsť viac druhov chameleónov, než žije vo zvyšku sveta, či stovky ďalších endemických a zaujímavých zvierat – plazov, vtákov i bezstavovcov… Niekedy len treba zaostriť zrak, aby ste mohli objaviť aj tých najväčších majstrov maskovania, akí tam žijú.
Alebo nájdite túto pakobylku. Foto: Autor
Aziati, ktorí robia oslavu s mŕtvymi
A rozhodne niečím jedinečným sú aj tamojší ľudia. Často upozorňujem, že to nie sú žiadni Madagaskarčania, ale po správnosti Malgaši. Už len ich pôvod a cesta, akou sa tam kedysi dostali, sú viac než obdivuhodné. Hoci sa bavíme o najväčšom africkom ostrove, títo ľudia sú pôvodom až z opačnej strany sveta – z ostrova Borneo v juhovýchodnej Ázii. Pred približne dvetisíc a viac rokmi tam priplávali na svojich loďkách popod Áziu, Indiu, popri východnej Afrike.
Neskôr sa na ostrove objavilo aj černošské obyvateľstvo z Afriky a ľudia sa tam premiešali. Mnohí Malgaši tak doposiaľ pripomínajú čiernych Aziatov a najpríbuznejší jazyk, akým sa hovorí na ostrove Madagaskar, by sme našli na ďalekom Borneu.
Pôvodní obyvatelia Malgaši sa na ostrov dostali z Ázie, presnejšie z Bornea. Foto: Autor
Okrem vzdialeného pôvodu týchto ľudí ma najviac prekvapuje, ako si tam niektorí z nich dokázali akoby skombinovať až tri náboženstvá – svoje pôvodné animistické (zamerané na uctievanie predkov), kresťanstvo i islam.
Vysvetlím na príklade: Poznám miestnych, ktorí sú katolíci. Prijali kresťanstvo, teda boli pokrstení a chodia do kostola. To je tá kresťanská časť. Odmietajú však konzumovať nečisté bravčové mäso, dokonca, používa sa tam arabský kalendár. To môžeme označiť za moslimský/arabský vplyv. A do toho ešte pravidelne na Nový rok obetujú nejaké zviera či robia doma oslavy so svojimi mŕtvymi – teda doslova vyberú svojho zosnulého príbuzného z hrobu, jeho pozostatky odnesú domov a urobia tam na jeho počesť oslavu, aby sa na nich nehneval. To môžeme považovať za žijúci pozostatok z toho starého, pôvodného náboženstva Malgašov.
Povedia vám o sebe, že sú katolíci, čo aj sú, hoci mnoho katolíkov od nás by nad týmito ich zvykmi asi len nechápavo krútilo hlavou. No Malgaši sú svojskí, jedineční, ako je jedinečný aj Madagaskar – nový kontinent, ktorý dal Afrike už dávno zbohom.
František Kekely sa posledné roky venuje krajinám Afriky, Blízkeho východu i niektorým končinám Európy, akou je napríklad Balkán. Celoročne tam sprevádza turistov, a to aj v spolupráci napríklad s cestovnou kanceláriou Bubo. Svoje chvíle voľna využíva na písanie článkov, ktoré môžete nájsť aj na jeho webe www.travelers.sk
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
